Pekáreň Gros Kežmarok a rozsiahla história obce Hladovka:Profil riaditeľa, výrobné postupy a regionálne súvislosti

Pekáreň Gros Kežmarok: Riaditeľ a vízia

Vzhľadom na obmedzené informácie v zadaní, nie je možné vytvoriť kompletný životopis riaditeľa pekárne Gros v Kežmarku. Avšak, môžeme načrtnúť profil človeka, ktorý by mohol stáť na čele takejto spoločnosti.

• Predpokladaný profil riaditeľa:
  • Vzdelanie: Vysokoškolské vzdelanie v odbore potravinárstvo, ekonómia alebo manažment.
  • Skúsenosti: Niekoľko rokov skúseností v pekárenskom priemysle, ideálne na riadiacej pozícii.
  • Znalosti: Dôkladná znalosť pekárenských technológií, receptúr, hygienických noriem a trhu s pekárenskými výrobkami.
  • Zručnosti: Vedenie tímu, strategické plánovanie, finančný manažment, marketing a komunikácia.
  • Vízia: Rozvoj pekárne, inovácia produktov, zvyšovanie kvality a spokojnosti zákazníkov, expanzia na nové trhy.
• Úlohy riaditeľa: Riadenie a organizácia chodu pekárne. Zodpovednosť za kvalitu a bezpečnosť výrobkov. Plánovanie a realizácia marketingových aktivít. Finančné riadenie a optimalizácia nákladov. Vedenie a motivácia zamestnancov. Reprezentácia pekárne na verejnosti.

Počas nedávnej pandémie pracovala pekáreň na plný výkon. Skoro stovke zamestnancov sa podarilo vyhnúť ochoreniu COVID-19. Len pár ich ostalo v karanténe v dôsledku blízkeho kontaktu. „Zásobovali sme a pravdaže sme si splnili svoju povinnosť. Pekáreň Gros patrí takisto do takzvanej kritickej infraštruktúry potravinárov. Máme veľký záväzok aj z tohto titulu voči verejnosti a voči mestu Kežmarok,“ hovorí riaditeľ pekárne Slavomír Moravčík.

V súčasnosti produkuje 256 výrobkov a zameriava sa aj na takzvané bezlepkové produkty. Na zdravý životný štýl si dávajú v pekárni veľký pozor. Svoje tradičné i nové výrobky ladia tak, aby zodpovedali normám zdravej výživy. Každý chlieb a pečivo sa vyrába z kvasu. V pekárni si pripravujú vlastný, ražný kvas. Ten sa podľa riaditeľa závodu pripravuje jednak dlhšie, ale aj oveľa ťažšie. Dodáva chlebu nielen špecifickú chuť, ale i trvanlivosť a vôňu.

„Výroba chleba od samotného začiatku až po zhruba vypečenie trvá približne 14 až 16 hodín. Samozrejme, záleží od gramáže a zloženia chleba.“

Chuť výrobkov kežmarskej pekárne poznajú všetci, ktorí nakupujú v tunajších potravinách a obchodných reťazcoch. Od minulého roku im z distribúcie odbudli najmä hotely, aquaparky či reštaurácie. Aj napriek tomu nikto zo zamestnancov neprišiel o prácu. „Zaviedli sme takzvané ambulantné predaje. To znamená, že ihneď po vypečení naložíme do rozvážkového auta ešte teplé, horúce výrobky. Chodíme, ponúkame ich po meste Kežmarok a okolí. Už niekoľko mesiacov si môžete čerstvé pečivo ísť nakúpiť v Kežmarku aj v noci. Nočný predaj funguje v podstate nonstop.“

Historický náhľad na obec Hladovka

Nasledujúca časť článku sa venuje rozsiahlej histórii obce Hladovka, čerpajúcej z Monografie obce Hladovka od PaedDr. Jozefa Golvoňa.

Geografická poloha a prírodné podmienky

Obec Hladovka leží v Oravskej kotline na rozsiahlom ľadovcovo-riečnom kuželi, ktorý vytvorili v štvrtohorách potoky vytekajúce z veľkých ľadovcov Západných Tatier. Severná a stredná pahorkatinná časť chotára je tvorená mladotreťohornými uloženinami, zatiaľ čo južná, vrchovinná časť zasahuje do Skorušinského pohoria. Severne od bývalej železničnej trate sa nachádzajú rozsiahle rašeliniská. Obec sa rozprestiera v nadmorskej výške od 680 do 967 m n. m., pričom stred obce sa nachádza vo výške 756 m n. m.

Vznik a osídlenie

V XVI. storočí daroval uhorský panovník Albert v roku 1438 "za verné služby" čehhovský kraj až po hranice územia rodu Plathyovcov z Liptovskej Palúdzky. Plathyovci sa na hornej Orave neusadili, no tunajší majetok ponechali na užívanie valachom. Vtedy vládol na Oravskom zámku rod Turzovcov, ktorých úradníci chceli zväčšiť príjmy zámockej pokladne využitím ladom ležiacich lesov. Preto na miestach salašov a obchodných ciest zakladali dediny.

Prvá zmienka a vývoj názvu Hladovka vstupuje do dejín pod názvom Jelešňa (Ilešná) v rokoch 1597-1598 medzi valašskými dedinami Oravského panstva. Vtedy boli zdanené dva domy, od každého sa platila daň jeden zlatý. V nasledujúcom roku sa daň zvýšila na jeden zlatý a 50 grajciarov od jedného domu. Na dolnom toku rieky Jelešňa sa spomínajú dve usadlosti v roku 1558.

Obrana hraníc a reorganizácia obce

Dolnokubínsky dekan Dr. J. Kohút uvádzal, že dediny založené na hornej Orave mali za povinnosť ochraňovať severnú hranicu Uhorska. O týchto bojoch svedčí kríž v Bore, kde je pochovaný goral, ktorý zahynul v týchto potýčkach. Oravské panstvo darovalo obciam Hladovka a Suchá Hora na večné pasenie Bor za zmužilé bránenie hraníc proti nepozvaným návštevníkom z Haliče. Stará povesť hovorí, že v podobných zápasoch zanikla skoro celá obec, rozložená kedysi na dolnom toku potoka Jelešňa. Potom Krištof Hlad z Nižnej Vsi dostal šoltýsske právo, aby zreorganizoval Jelešňu, ktorú začal stavať na území dnešnej Hladovky.

Mor a osídľovanie

V rokoch 1599 - 1600 sa na Orave a Liptove rozšíril mor. Postihnuté usadlosti zostali vyľudnené a nezdanené. Hladovka mala v rokoch 1600 - 1604 dva zdanené domy. Ostatné domy neboli schopné platiť daň. V nasledujúcich rokoch sa dedina v daňových súpisoch neuvádzala, pravdepodobne ju vylúpili a vypálili hajdúsi Štefana Bočkaja. Zemepán Juraj Thurzo mal prvoradý záujem osídliť pohraničie a zabezpečiť ochranu hraníc.

Výsady a povinnosti

Thurzo 8. augusta 1608 udelil obyvateľom Hladovky výsadu vyberať mýto od obchodníkov a pocestných, ktorí cez obec prechádzali. Richtár si mohol tento poplatok ponechať pod podmienkou, že bude zabezpečovať opravy ciest a mostov.

Pôvod názvu Hladovka

O pomenovaní obce Hladovkou existuje viacero názorov. Podľa Katolíckych novín, domáci ľudia sú neradi, keď meno obce odvodzujeme od hladu, pretože sú usilovní a premáhajú biedu. Fraňo Thurzo a jeho syn Juraj založili 42 valašských obcí, medzi nimi aj Hladovku, na základe Valašského práva (Matej Korvín 1474). Podľa tohto práva nemali valasi platiť žiadne krajinské dane a boli oslobodení od poplatkov, mýta a vecí verejných.

Sedliacke rale a urbár

Po Krištofovi Hladovi bol za šoltýsa ustanovený Valent Zvolenský, ktorý zložil prísahu na Oravskom hrade. Býval na šoltýskej rali a mal právo prevádzkovať mlyn za nájom päť zlatých ročne do pokladnice Oravského hradu. V júli 1624 prišli do dediny úradníci Oravského panstva, aby spísali všetky rodiny a stanovili, aké majú platiť dane. Poddanské povinnosti boli trojaké - peňažné, naturálne a robotné.

Hladovka mala v tom čase obývaných šesť sedliackych ralí, ktoré sa nazývali podľa prvých osadníkov. Pre týchto sedliakov ostal v platnosti urbár z 18. januára 1615, podľa ktorého platili Jurajovi Thurzovi daň 15 zlatých, do hradnej kuchyne odovzdávali teľa, sliepky, husi, vajíčka, pstruhy, jarabice, líšky, vlka a zajaca. Okrem toho dávali na hrad ovčí syr, bryndzu, tvaroh, maslo, kože a ovčiu vlnu.

Kultúrna a cirkevnopolitická správa

Hladovka patrila do farnosti v Trstenej, kde odovzdávali cirkevnú daň, tzv. deviatok z úrody a naturálne dávky. V roku 1622 platili štátnu daň: 2 zlaté, 25 grajciarov a na kráľovskú korunu 75 grajciarov. V roku 1625 platili Kráľovskému domu v Bratislave daň jeden zlatý a na kráľovskú korunu 60 grajciarov.

Nový súpis poddanských povinností

Zemepán Juraj Erdödy vydal Hladovčanom nový súpis poddanských povinností voči Oravskému panstvu v roku 1677. Peňažné dane a naturálne dávky sa vzťahovali na šoltýšsku usadlosť a päť sedliackych.

Vypálenie obce Litovcami a ďalšie roky

V roku 1683 sa odohrala rozhodujúca bitka pri Viedni. Litovci pod velením hajtmana Kazimíra Sapiehu sa správali násilnícky, rabovali a vypaľovali dediny, vrátane Hladovky v roku 1686.

Súpis obyvateľov a neúrodné roky

V roku 1715 bol richtárom v Hladovke Ján Hladovský. V lete roku 1715 poslal zemepán Juraj Erdödy do dediny úradníkov, aby vykonali súpis obyvateľov, dobytka a výnosov z polí pre nový súpis poddanských povinností. Poľnohospodársky rok 1715 bol neúrodný na celej Orave. Z nedostatku potravín sa šírili infekčné choroby a hladomor. Toto obdobie sa archivovalo ako „zamrznuté roky“.

Trojpoľný systém a chov dobytka

Sedliaci hospodárili trojpoľným systémom, pôda bola horská a kamenistá. Na raliach vysiali 35,3 meríc obilia a z lúk dovezli 23 vozov sena. Roľníci chovali kone, hovädzí dobytok, ovce, kozy a ošípané. Drevorubačstvo a povozníctvo poskytovalo sedliakom zamestnanie a zárobok.

Situácia v roku 1770

V roku 1770 mala Hladovka 65 roľníckych usadlostí. Stoliční úradníci zaznamenali aktuálnu situáciu o živote v dedine. Richtár Ondrej Šprlák a obecný notár Martin Šprlák odpovedali na otázky, ktoré sa stali základom pre nový súpis poddanských povinností. Hospodárstvo a plodiny: ovos a menej žito, jačmeň a pšenicu nepestovali. Pôda bola trojpoľná na raliach, v záhradách pestovali bôb, zemiaky a kapustu. Pestovali viac konope ako ľanu.

Poľnohospodárske poľnohospodárske zvyklosti a doprava

Najbližšiu poštu mali v Trstenej, tam chodili predávať voly. Pasienky pre dobytok mali dostatok a napájali ho v Jelešni. Témy týkajúce sa dopravy a trhu sa prelínajú s tresťou hradu a krčmy v Suchej Hore.

Táto široká história odhaľuje, ako historické procesy ovplyvňovali fungovanie miestnych podnikov a spoločenské štruktúry v regióne Kežmarsko a Orava.

tags: #pekaren #gros #kezmarok