Pestovanie ryže na Žitnom ostrove: História a súčasnosť

Ryža je jednou z najstarších a najdôležitejších plodín na svete, ktorá tvorí základ stravy pre viac ako polovicu svetovej populácie. Jej pestovanie má mimoriadne dlhú tradíciu, najmä na ázijskom kontinente, no prekvapivo sa v minulosti objavili pokusy o jej pestovanie aj na území Slovenska, konkrétne na Žitnom ostrove.

Nie je ryža ako ryža. Vo svete existujú tisíce druhov, ktoré sa líšia tvarom, farbou, nárokmi na pestovanie aj využitím v kuchyni. Zatiaľ čo biela ryža je u nás najznámejšia, v Ázii sú obľúbené aj červená či čierna ryža, ktorá je bohatá na antioxidanty.

Dôkazy o pestovaní ryže siahajú do hlbokej minulosti. V Thajsku sa našli pozostatky svedčiace o pestovaní už 5 000 rokov pred naším letopočtom, čím sa ryža radí medzi prvé cielene pestované plodiny.

Hoci si mnohí pri slove "ryža" predstavia rozsiahle, vodou zaliate polia, ryža sa dá úspešne pestovať aj v iných podmienkach. Darí sa jej dokonca aj v horských oblastiach, ako sú východné Himaláje, kde sa pestuje na terasovitých poliach vo výške až 3 000 metrov.

Ryžové polia: Umelé zavlažovanie a náročná práca

Najviac sa ryži darí na tzv. ryžových poliach, ktoré vznikajú popri riekach a sú pretkané umelými zavlažovacími kanálmi. Hoci výnosnosť je tu vyššia, námaha spojená s pestovaním je značná. Údolie rieky Mekong je považované za jednu z najúrodnejších oblastí, kde je možné zbierať úrodu až trikrát do roka.

V juhovýchodnej Ázii je špecialitou pestovanie ryže spojené s akvakultúrou. Na poliach sa popri ryži chovajú ryby, kraby či krevety, čo vytvára prospešné prostredie, pomáha potláčať škodcov a zvyšuje úrodnosť.

Pestovanie ryže si vyžaduje obrovské množstvo vody. Odhaduje sa, že na dopestovanie jedného kilogramu ryže je potrebných až 5 000 litrov vody. Z tohto dôvodu sa jej najviac darí na vodou zaplavených poliach.

Najväčším svetovým producentom ryže je Čína, ktorá v roku 2019 dopestovala 211 miliónov ton. Napriek tomu nie je sebestačná a musí ryžu dovážať, predovšetkým z Indie, ktorá je zároveň najväčším svetovým exportérom.

História pestovania ryže na Slovensku

Na Slovensku sa v minulosti objavilo niekoľko pokusov o pestovanie ryže, najmä v okolí rieky Ipeľ a na Žitnom ostrove. Historické záznamy uvádzajú pestovanie ryže už v 17. storočí počas tureckých nájazdov.

Pozoruhodný bol pokus z roku 1948, kedy sa v okolí Želiezoviec a na južných oblastiach začalo s pestovaním ryže s cieľom dosiahnuť potravinovú sebestačnosť. Hoci plány boli smelé, výnosnosť nebola dostatočná a od pestovania sa postupne upúšťalo.

V 50. rokoch 20. storočia sa v rámci socialistického plánovania opäť vážne pokúsili o pestovanie ryže na Slovensku. V Kolárove prebehla prvá žatva v roku 1948. Vznikali ďalšie ryžoviská v Ivanke pri Nitre, Želiezovciach, Dedine Mládeže, Zlatnej na Ostrove a ďalších lokalitách.

Na juhu Slovenska, najmä pri Komárne a Štúrove, vznikli pokusné ryžové polia. Rieky Dunaj a Ipeľ poskytovali dostatok vody. V 50. rokoch družstvá rozšírili pestovanie na asi 6 000 hektárov ryžových polí s priemernými výnosmi 40-45 q/ha, pričom miestami dosiahli rekordnú úrodu až 79,5 q/ha.

Problémom však boli klimatické podmienky - chladnejšie jarné mesiace a krátke leto. Pestovanie ryže si vyžadovalo aj intenzívnu prácu, ktorá bola v mechanizovanom poľnohospodárstve náročná. Do začiatku 60. rokov pestovanie ryže na Slovensku postupne zaniklo.

V roku 2012 sa dokonca objavil podnikateľ z Číny, ktorý sa pokúsil o pestovanie ryže na severovýchodnom Slovensku.

Podmienky a výzvy pestovania ryže

Pestovanie ryže je náročný proces, ktorý si vyžaduje teplé podnebie, dostatok vody a úrodnú pôdu. Medzi hlavné výzvy patria nedostatok vody a klimatické zmeny. Drobní pestovatelia ryže naliehavo potrebujú lepšie vybavenie, skladovacie zariadenia a moderné poľnohospodárske metódy.

V Európe sú najväčšími pestovateľmi ryže Taliansko a Španielsko. Ryža sa pestuje aj v Portugalsku, Grécku, na juhu Francúzska, v Bulharsku a Rumunsku.

Ryža: Viac než len príloha

Na Slovensku vnímame ryžu predovšetkým ako prílohu, vo svete má však oveľa širšie využitie. V Ázii slúži ako priemyselná surovina, používa sa pri výrobe alkoholických nápojov a kozmetiky. Stonky ryže sa dajú využiť na výrobu oblečenia a iných doplnkov.

Ročná spotreba ryže na celom svete neustále rastie. V súčasnosti dosiahla hodnotu 509 miliónov ton, s medziročným nárastom 2,2 %. Za posledných 10 rokov vzrástla celosvetová ročná spotreba ryže až o 16,4 %.

Ryža je jedným z najväčších zdrojov proteínov medzi obilninami. Obsahuje vitamíny skupiny B, železo a aminokyseliny. Vďaka nízkemu obsahu sodíka a tukov je vhodná pri liečbe hypertenzie. Pri mletí sa však strácajú cenné živiny.

Poznáme dva základné druhy ryže: siatu, ktorá rastie na zaliatych poliach, a horskú, ktorá nepotrebuje byť počas rastu ponorená do vody. Obe sa však zložením podobajú.

Ryža sa delí na rôzne druhy podľa vlastností: sladká (lepivá), aromatická (basmati, jazmínová), čierna (japonica), hnedá (nelúpaná, najzdravšia), arborio (na rizoto) a tzv. "indiánska ryža", ktorá je v skutočnosti trávou.

Iné využitie ryže

• Ryžové šupky: V Thajsku sa používajú ako palivo alebo po karbonizácii ako uhlie.
• Ryžový papier: Vyrába sa z drene rastliny a používa sa napríklad na výrobu cigaretových papierikov.
• Ryžová slama: Slúži ako krmivo pre zvieratá, na pestovanie húb alebo výrobu obuvi.
• Ryžové otruby: Z nich sa vyrába olej na varenie alebo sa používajú ako krmivo.
• Lámaná ryža: Používa sa na prípravu instantných rezancov, snackov a ryžovej múky.
• Ryžová múka: Vyrábajú sa z nej čipsy, cestoviny a rôzne druhy koláčov.
• Ryžové nápoje: Ryža sa používa na výrobu najmä alkoholických nápojov.

Hoci pestovanie ryže na Žitnom ostrove neprinieslo dlhodobý úspech, história ukazuje, že snahy o diverzifikáciu poľnohospodárskej produkcie boli prítomné aj v našich podmienkach. Ryža zostáva kľúčovou plodinou pre svetovú výživu a jej pestovanie sa neustále vyvíja.

tags: #pestovanie #ryze #na #zitnom #ostrove