Palestínske ozbrojené skupiny musia okamžite a bezpodmienečne prepustiť všetkých civilistov, ktorých zadržiavajú ako rukojemníkov v okupovanom Pásme Gazy. Amnesty International túto výzvu opakuje takmer dva roky po únose civilistov a civilistiek počas útokov, ktoré Hamas viedol v južnom Izraeli 7. októbra 2023. Organizácia tiež opätovne vyzýva na okamžité prímerie a na to, aby Izrael ukončil akcie, ktoré vedú k utrpeniu Palestínčanov a Palestínčaniek v Gaze.
Za posledný mesiac sa situácia v Pásme Gazy zhoršila. Izrael zintenzívnil svoju snahu o kontrolu nad palestínskou populáciou v Pásme Gazy, čím sa počet obetí zvýšil o stovky ďalších civilistov a civilistiek. Izrael úmyselne ničí civilnú infraštruktúru a násilím vysídľuje státisíce ľudí. Súčasná eskalácia vojenských operácií Izraela najmä v meste Gaza má katastrofálne dôsledky pre Palestínčanov a Palestínčanky, ktorí bojujú o prežitie v dôsledku umelo vyvolaného hladomoru a núteného vysídľovania. Okrem toho však ďalej ohrozuje životy izraelských a ďalších rukojemníkov.
Situácia rukojemníkov
Ozbrojené krídlo palestínskeho hnutia Hamas, brigády Al Qassáma, 20. septembra 2025 zverejnilo fotografiu zadržiavaných ľudí. Zo 47 osôb, ktoré naďalej nezákonne zadržiavajú, je zrejme asi 20 mužov stále nažive. Hrozí im vážne riziko, že ich usmrtia, budú čeliť mučeniu alebo inému zlému zaobchádzaniu. Ide o posledných z 251 prevažne civilných rukojemníkov a rukojemníčok, ktorých a ktoré zadržali a odviezli do Pásma Gazy počas brutálnych útokov vedených Hamasom 7. októbra 2023. Väčšinu z nich zadržali nažive, no v 36 prípadoch palestínski útočníci údajne odvliekli telá ľudí, ktorých zabili počas útokov.
„Každá chvíľa nečinnosti stojí ďalšie životy a prehlbuje hrôzy, ktorým čelia civilisti. Okamžité prímerie nie je len morálnou povinnosťou, ale aj globálnou zodpovednosťou. Izrael musí okamžite zastaviť akcie, ktoré vedú k utrpeniu palestínskej populácie v Pásme Gazy, vrátane politiky vyhladovania a masového vysídľovania. „Do ich prepustenia musí Hamas zabezpečiť, aby so všetkými rukojemníkmi zaobchádzali humánne. Okrem toho musí zabezpečiť, aby mali prístup k medzinárodným pozorovateľom a aby mali možnosť pravidelne a dôstojne komunikovať so svojimi rodinami a blízkymi. Hamas a ďalšie palestínske ozbrojené skupiny musia tiež okamžite a bezpodmienečne vrátiť telá všetkých obetí, ktoré zadržali 7. októbra 2023.
Vyhlásenia a kroky Hamasu a Palestínskeho islamského džihádu jasne ukázali, že zadržiavajú civilistov aj vojakov ako nástroj vyjednávania. Snažia sa tak prinútiť izraelské orgány, aby zastavili vojenské útoky, prepustili všetkých svojvoľne zadržiavaných palestínskych väzňov a väzenkyne a ukončili blokádu pásma Gazy a nezákonnú okupáciu palestínskeho územia.
Od októbra 2023 izraelské orgány dramaticky zvýšili počet zadržaných Palestínčanov a Palestínčaniek na celom Okupovanom palestínskom území (OPT). Podľa organizácie Hamoked bolo k 1. septembru 2025 izraelskými orgánmi zadržiavaných 11 040 Palestínčanov. Viac ako polovicu z nich, približne 57 %, zadržiavajú bez obvinení alebo súdneho procesu buď na základe administratívneho zadržania, alebo na základe zákona o nezákonných bojovníkoch. Podľa Jeruzalemskej právnej pomoci a centra pre ľudské práva (JLAC) Izrael zadržiava telá najmenej 730 Palestínčanov a Palestínčaniek ako nástroj vyjednávania.
Amnesty International žiada Izrael, aby okamžite prepustil tisíce Palestínčanov a Palestínčaniek, ktorých a ktoré svojvoľne zadržiava. Organizácia zároveň vyzýva, aby prestal s porušovaním ľudských práv palestínskych väzňov a väzenkýň, ktoré zahŕňa mučenie, hladovanie a sexuálne násilie.
„Zadržiavanie ľudí ako rukojemníkov ani dlhodobé svojvoľné zadržiavanie osôb bez obvinenia alebo súdneho procesu sa nedá ničím ospravedlniť. Izraelskí a iní štátni príslušníci a príslušníčky, ktorých uniesli ako rukojemníkov, čelia od 7. októbra 2023 veľkej skúške. Všetkých rukojemníkov držia v izolácii, bez možnosti kontaktovať svoje rodiny a bez prístupu k Medzinárodnému výboru Červeného kríža (ICRC) až do momentu ich prepustenia.
V svedectvách, ktoré oslobodení rukojemníci a rukojemníčky poskytli Amnesty International, médiám alebo lekárskemu personálu, uviedli, že počas zajatia čelili zneužívaniu. Jeden z oslobodených rukojemníkov v rozhovore s Amnesty International povedal, že jeho a štyroch ďalších mužov zajali a následne niekoľko dní bili. Aspoň päť ďalších mužov a jedna žena verejne uviedli, že čelili bitkám a inému fyzickému násiliu. Štyri ženy, dve dievčatá a dvaja muži verejne uviedli, že čelili sexuálnemu násiliu, nútenej nahote alebo vyhrážkam núteného sobáša.
Nezávislá medzinárodná vyšetrovacia komisia OSN pre okupované palestínske územia vrátane východného Jeruzalema a Izraela v septembri 2024 uviedla, že „dostala dôveryhodné informácie o tom, že niektorí rukojemníci a rukojemníčky čelili v zajatí sexuálnemu a rodovo podmienenému násiliu“. Páchanie sexuálneho násilia potvrdila aj predsúdna komora Medzinárodného trestného súdu počas schvaľovania žiadosti o vydanie zatykača na Mohammeda Diaba Ibrahima Al-Masriho, veliteľa vojenského krídla Hamasu známeho ako Mohammed Deif.
Podľa svedectiev, ktoré oslobodení rukojemníci poskytli lekárom, palestínske ozbrojené skupiny úmyselne oddelili členov rodín, ktorých držali ako rukojemníkov. Niektoré deti držali úplne osamote. Erez Calderon mal v čase svojho únosu z kibucu Nir Oz 11 rokov, jeho zajatie bolo zaznamenané na videu, ktoré overila aj Amnesty International. Chlapca zadržiavali oddelene od otca a sestry.
Hamas a palestínske ozbrojené skupiny zverejnili fotografie a videá rukojemníkov, ktorí často vyzerajú zranení, trpia bolesťami, majú strach alebo prosia o život alebo prepustenie. Na konci júla a začiatkom augusta 2025 palestínske ozbrojené skupiny zverejnili na internete videá dvoch rukojemníkov, ktoré naznačovali, že čelia krutému zaobchádzaniu. Jeden z rukojemníkov, Rom Braslavski, leží na videu na podlahe tunela, vychudnutý a plačúci. Video obsahuje logo vojenského krídla Palestínskeho islamského džihádu brigád Al-Quds. Rom hovorí, že je príliš slabý na to, aby stál, a je na pokraji smrti. Podobné video zverejnili brigády Al-Qassam 2. augusta 2025. Video ukazuje Evyatara Davida vychudnutého v tuneli, kde je nútený kopať to, čo podľa neho bude jeho vlastný hrob. Podrobne opisuje a s odkazom na kalendár s poznámkami uvádza, že už niekoľko dní nemá čo jesť.
Útoky zo 7. októbra 2023
Podľa databázy izraelského denníka Haaretz a ďalších zdrojov bolo zo 251 osôb, ktoré Hamas zadržal počas útokov na juhu Izraela, 27 vojakov v aktívnej službe. Zvyšných 224 ľudí boli prevažne civilisti a civilistky. Bolo medzi nimi 124 mužov, 64 žien a 36 detí, z toho 16 z nich mladších ako 10 rokov. 9 unesených ľudí bolo starších ako 80 rokov. Väčšinu z nich tvorili židovskí Izraelčania a Izraelčanky, vrátane niekoľkých ľudí s dvojitým občianstvom a v skupine sa nachádzalo aj sedem beduínskych občanov Izraela. Najmenej 35 rukojemníkov a rukojemníčok bolo cudzej štátnej príslušnosti.
Amnesty International overila videozáznamy a získala svedecké výpovede. Zdokumentovala pritom prípady jednotlivcov, párov a rodín, ktoré členovia ozbrojených skupín vrátane príslušníkov brigád Al Qassáma, 7. októbra 2023 násilím vyhnali z domovov vo viacerých civilných komunitách a odviezli do pásma Gazy. Podobne organizácia zdokumentovala únos mladých ľudí z areálu hudobného festivalu Nova a jeho okolia.
Shoshan Haran je zakladateľka a prezidentka izraelskej rozvojovej mimovládnej organizácie Fair Planet a členka ženského mierového hnutia Women Wage Peace. Hamas uniesol a zadržiaval Haran spolu s ďalšími šiestimi členmi jej rodiny vrátane troch detí. Shoshan žila v kibuci Be’eri, asi 4 km od oplotenia obklopujúceho pásmo Gazy. V čase únosu mala 67 rokov. Shoshan v rozhovore s Amnesty International uviedla, že ozbrojení muži ich vytiahli von z úkrytu. Jeden z útočníkov na nich kričal po anglicky: „Ženy, deti, vezmite. Muži, bum-bum.“ Potom ich odviezli z kibucu do pásma Gazy. Po tom, čo opísala ako „desivých 50 dní zajatia“, ju a päť členov jej rodiny prepustili na slobodu. Po oslobodení sa dozvedela, že jej manžela, Avshaloma Harana, zabili hneď potom, ako ich s rodinou vyhnali z úkrytu.
49-ročná učiteľka Liat Atzili opísala Amnesty International, ako ju uniesli z kibucu Nir Oz. Atzili sa počas útoku na kibuc schovala v bezpečnostnom úkryte a podľa jej slov prišli najskôr ľudia v civilnom oblečení, ktorí otvorili dvere úkrytu a požiadali ju o peniaze. Keď im povedala, že žiadne nemá, odišli. „Prišli dvaja ľudia, ozbrojení, v uniformách, a otvorili dvere. Uniesli ma,“ uviedla. Povedala, že ju odviezli v aute spolu s ďalšou osobou z kibucu, ale po príchode do pásma Gazy ju od tejto osoby oddelili. Amnesty International povedala, že strážcovia, ktorí ju zadržiavali, jej povedali, že sú členmi Hamasu. Spomenula, že počas jej zajatia ju navštívili ďalší členovia Hamasu, o ktorých sa domnievala, že sú vyššie postavení a „obchádzajú byty“, kde rukojemníkov zadržiavali.
Amnesty overila videozáznamy na ktorých vidno, že medzi osobami, ktoré ozbrojené skupiny 7. októbra 2023 uniesli, boli aj zjavne ťažko zranené osoby. Medzi týchto ľudí patrí aj 22-ročný Hersh Goldberg-Polin, ktorého uniesli z cesty 232 v blízkosti festivalu Nova. Amnesty International tiež zdokumentovala dôkazy o tom, že palestínski bojovníci, pravdepodobne vrátane bojovníkov z brigád Al Qassáma a Al-Aqsa Martyrs‘ Brigades, odviezli do pásma Gazy telá mŕtvych alebo smrteľne zranených ľudí. V dôsledku toho ich rodiny nemohli pochovať svojich blízkych.
Najmenej 48 rukojemníkov a rukojemníčok, ktorých a ktoré zajali zaživa, údajne zahynulo v pásme Gazy. Ostatných rukojemníkov prepustili na základe vyjednaných výmen väzňov alebo ich zachránili izraelskí vojaci pri raziách.
Hrozby a straty na životoch
Brigády Al Qassáma, vojenské krídlo Hamasu, a brigády Al-Kuds, vojenské krídlo Palestínskeho islamského džihádu, vydali viaceré verejné vyhlásenia. 1. septembra 2024 izraelská armáda oznámila, že deň predtým našla telá šiestich izraelských rukojemníkov v podzemnom tuneli v Rafahu. Tri vyhlásenia, ktoré 2. V roku 2025 brigády Al Qassáma zintenzívnili hrozby zabiť zostávajúcich izraelských rukojemníkov a rukojemníčky. Amnesty analyzovala video z 15. februára 2025, na ktorom ozbrojení muži prinútili jedného z troch izraelských rukojemníkov, ktorého neskôr prepustili v rámci dohodnutej výmeny rukojemníkov za väzňov, aby držal presýpacie hodiny nad fotografiou Matana Zangaukera, jedného z rukojemníkov stále zadržiavaných v pásme Gazy. Hrozivý odkaz videa bol jasný: zostávajúcim rukojemníkom sa kráti čas.
24. februára 2025 telá argentínsko-izraelskej občianky Shiri Bibas a jej dvoch synov - deväťmesačného Kfira Bibasa a štvorročného Ariela Bibasa - vrátili rodine v rámci dohody o výmene rukojemníkov za väzňov. Tri týždne predtým brigády Al Qassáma prepustili Shirinho manžela a otca jej dedí, Yardena Bibasa. Shiri a jej dvoch synov uniesli 7. októbra 2023 nažive a bez zranení z kibucu Nir Oz. Na videu s dátumom 20. decembra 2024 hovorca brigád Mujahideen, vojenského krídla palestínskeho hnutia Mujahideen, v mediálnom rozhovore uviedol, že rodinu zabili izraelské letecké útoky, ktoré zabili aj ich únoscov. Brigády Al Qassáma vydali vyhlásenie s rovnakým obsahom. Izraelská armáda uviedla, že toto tvrdenie prešetrí. Brigády Mujahideen ani Al Qassáma neposkytli žiadne dôkazy, ktorými môžu tvrdenia podložiť.
Niektorých rukojemníkov zabila izraelská armáda. Najznámejším prípadom je prípad 28-ročného Yotama Haima, 22-ročného Samera Talalku a 26-ročného Alona Shamriza. Všetkých troch zastrelili 15. decembra 2023 v štvrti Shuja’iya v meste Gaza, kde izraelské sily čelili značnému odporu miestnych palestínskych ozbrojených skupín.
Dôsledky vojenských operácií
Počas útokov 7. októbra 2023 na juhu Izraela bolo zabitých približne 1 200 ľudí. Obeťami boli prevažne židovskí Izraelčania, ale medzi nimi boli aj beduínski občania Izraela a desiatky zahraničných pracovníkov, študentiek a žiadateľov o azyl. Viac ako 4 000 ľudí utrpelo zranenia. Pri útokoch došlo k zničeniu stovkiek domov a civilných budov alebo sa tieto budovy stali neobývateľnými. Amnesty International dospela k záveru, že palestínske ozbrojené skupiny sa počas útokov dopustili porušenia medzinárodného humanitárneho práva a vojnových zločinov. Dôvodom bola ich údajná zodpovednosť za nasledujúce vojnové zločiny a/alebo zločiny proti ľudskosti spáchané od 7. októbra 2023: vyhladzovanie, vraždenie, znásilňovanie a iné sexuálne násilie, branie rukojemníkov, mučenie, iné neľudské zaobchádzanie, kruté zaobchádzanie a útoky na ľudskú dôstojnosť.
V novembri 2024 vydala predsúdna komora Medzinárodného trestného súdu (ICC) zatykač na Mohammeda Deifa. Podľa ministerstva zdravotníctva v pásme Gazy izraelská vojenská ofenzíva, ktorú Izrael začal po útokoch zo 7. októbra 2023, zabila viac ako 65 000 ľudí. Viac ako 18 000 obetí tvoria deti. Ďalších viac ako 200 000 ľudí utrpelo zranenia. Mnohých ľudí zabili alebo zranili pri priamych útokoch na civilistov a civilistky alebo pri útokoch, pri ktorých útočníci nerozlišovali medzi vojenskými cieľmi a civilnými objektmi a osobami. Mnohé z týchto útokov často zničili celé viacgeneračné rodiny. Desaťtisíce Palestínčanov a Palestínčaniek v pásme Gazy sú naďalej nezvestní, ich telá sú pravdepodobne uväznené pod troskami zničených budov alebo v oblastiach, ktoré sú kvôli izraelským vojenským operáciám neprístupné.
V novembri 2024 vydala predsúdna komora ICC zatykače na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a izraelského ministra obrany Yoava Gallanta za vojnové zločiny vyhladovania civilnej populácie a úmyselného nasmerovania útoku proti civilnému obyvateľstvu. V decembri 2024 Amnesty International dospela k záveru, že Izrael pácha akcie, ktoré sa dajú klasifikovať ako genocída na Palestínčanoch a Palestínčankách v pásme Gazy. Správa Amnesty International preukazuje, že Izrael sa dopustil činov zakázaných podľa Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy, a to s konkrétnym úmyslom zničiť palestínsku populáciu pásma Gazy. Tieto činy zahŕňajú usmrtenie Palestínčanov a Palestínčaniek, spôsobenie ťažkých ublížení na tele alebo duševných porúch Palestínčanom a Palestínčankám a úmyselné uvedenie palestínskej populácie do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie.
Izraelská armáda počas vojenských operácií zadržala tisíce Palestínčanov a Palestínčaniek z pásma Gazy, prevažne civilistov a civilistiek. Počas zadržiavania ich izraelské orgány systematicky podrobovali mučeniu alebo inému zlému zaobchádzaniu, vrátane hladovania, fyzického a sexuálneho násilia, a odmietania prístupu nezávislým pozorovateľom a humanitárnym organizáciám. Podľa palestínskej komisie pre zadržaných od 7. októbra 2023 zomrelo v izraelskej väzbe najmenej 76 Palestínčanov a Palestínčaniek.
Útoky zo 7. októbra 2023 sa odohrali na pozadí dlhodobej okupácie palestínskeho územia Izraelom a rozsiahleho porušovania ľudských práv, ktorého sa dopúšťajú izraelské okupačné sily voči Palestínčanom a Palestínčankám.