Už sa vám určite stalo, že ste v chladničke zabudli nejakú potravinu a keď ste ju po čase vytiahli, bola na nej pleseň. Nie je nezvyčajné, keď človek nájde v debničke jahôd jednu plesnivú, že ju oddelí od ostatných a nevyhodí celú várku. Ale čo urobiť napríklad so slaninou, na ktorej sa začala tvoriť pleseň? Ak vidíte pleseň na potravinách, vaša prvá myšlienka je pravdepodobne automaticky ich vyhodiť. Existujú však niektoré potraviny - nie je ich síce veľa -, ktoré sa dajú bezpečne konzumovať aj plesnivé, ak s nimi správne zaobchádzate. Teraz vám ukážeme, čo s plesnivou slaninou.
Čo je to pleseň a prečo sa objavuje na slanine?
Pleseň je druh huby, ktorá rastie vo voľnej prírode všade okolo nás. Plesne menia vzhľad, chuť aj konzistenciu napadnutých potravín, čo vedie k ich skazeniu. Najväčšie riziko napadnutia plesňou je u čerstvých prírodných potravín s vysokým obsahom vody. Plesne však nerastú len na potravinách, ktoré máte doma. Väčšina plesní potrebuje k svojmu životu kyslík, čo je dôvod, prečo plesne nenájdeme v prostredí s nedostatkom kyslíku. Väčšina plesní tiež k životu potrebuje vlhkosť, ale existujú aj takzvané xerofilné plesne, ktoré naopak rastú v suchom a sladkom prostredí.
V potravinách sa nemusia množiť len plesne, ale tiež baktérie. Baktérie vyvolávajú alimentárnu intoxikáciu (otravu jedlom), ktorá sa prejavuje nevoľnosťou, hnačkami a zvracaním. Plesne napádajú väčšinu potravín. Medzi potraviny, ktoré sú najnáchylnejšie k napadnutiu plesňami, patria prírodné potraviny s vysokým obsahom vody, ako napríklad ovocie, zelenina, chlieb alebo syr.
Slanina je obľúbená pochúťka, ktorá sa často konzumuje na raňajky. Avšak, niekedy sa môže stať, že na slanine sa objaví pleseň. Prečo sa to deje a ako tomu môžeme predísť? Na túto otázku sa pokúsime odpovedať v tomto článku.
Po kontrole chladničky vieme naraziť na nevítaný objav. Zabudnutá slanina, ktorá je však obalená v bielom povlaku. Treba panikáriť a urýchlene sa jej zbaviť? Už to zažil hádam každý. Voňavý a chutný kúsok slaniny zapadne niekde v útrobách chladničky a dostaneme sa k nemu až omnoho neskôr. Nemusí to však hneď znamenať, že má skončiť v odpadkovom koši.
Kúpili ste si niekde riadny kus pekne prerastenej domácej slaniny a - o niekoľko týždňov sa na nej začal usadzovať biely povlak. Čo teraz? Treba takúto slaninu vyhodiť alebo sa dá zachrániť?
Keď si pozrieme inkriminovaný kúsok mali by sme v prvom rade dobre zvážiť ako presne slanina vyzerá. Ak je pokrytá bielymi kryštálikmi, najpravdepodobnejšie ide o vyzrážanú soľ alebo aminokyseliny. Dá sa totiž veľmi ľahko zotrieť. Stačí na to použiť len handričku, prípadne trochu kuchynského oleja.
Netreba podliehať panike, slanina, na ktorej sa vytvoril biely povlak rozhodne ešte nepatrí do koša. Tento povlak môže byť dvojaký - môže ísť o kryštalickú soľ alebo niektoré aminokyseliny, ktoré sú zdraviu úplne neškodné a ide i normálny jav. Kryštáliky soli môžete jednoducho zotrieť čistou handričkou s niekoľkými kvapkami rastlinného oleja a potom si na slanine pochutnať.
Čo však ak ide už o pleseň? Ani tu nie je dôvod na paniku. Treba totiž podotknúť, že slanina je vďaka soli a samotnému údeniu veľmi dobre zakonzervovaná. Preto by jej pleseň nemala uškodiť. Väčšinou sa stáva, že je postihnutá len vrchná časť slaniny - najčastejšie koža alebo vrch.
Naozaj, ani v prípade, ak je viditeľným povlakom na slanine pleseň, nemusíte sa jej nejako panicky obávať. Slanina sa totiž nekazí, pretože je nasolením a zaúdením dôkladne zakonzervovaná, len sa vysuší a stvrdne. Pleseň na koži ju teda nepoškodí, aj keď samozrejme by sa nemala jesť, treba ju odstrániť.
Jednoducho ju tak z kože zotrieme pomocou handričky alebo čistej kefky. Prípadne, ak nám je to príjemnejšie, postihnutý kúsok môžeme odrezať. Pleseň z povrchu slaniny môžete zotrieť čistou handričkou, kým po nej nezostanú žiadne viditeľné stopy. Prípadne môžete spóry plesne dôkladne odstrániť pomocou kuchynskej kefky.
Pleseň sa nedostane do hlbších vrstiev slaniny, tvorí sa len na povrchu. Ak tomu neveríte, pre pokoj duše, môžete ešte vrchnú kožu z kúska, ktorý idete zjesť či dať do jedla, odrezať.
Avšak, treba podčiarknuť, že v tomto prípade ide len o veľký, celostný kus slaniny. Ak kupujeme túto dobrotu pokrájanú na plátky, treba byť omnoho viac opatrný.
To, že pleseň slanine neškodí, platí len pre kusy slaniny vcelku, kde sa objaví len na koži, resp. na povrchu. Ak kúpite na plátky nakrájanú slaninu a po určitom čase na nej objavíte pleseň, takúto slaninu už nemožno zachrániť. Musíte ju vyhodiť - v tomto prípade nepomôže ani očistenie kefkou.
Ak je naša slanina obalená v zelenom, sivom alebo hnedom povlaku, je lepšie sa jej zbaviť. Rovnako patrí do koša aj keď má rôsolovitú alebo slizkú štruktúru. O tom, že je pokazená vie napovedať aj nepríjemný zápach.
Aj keď pleseň vidíme len na povrchu napadnutej potraviny, korene húb siahajú do hĺbky. Existuje tisíc rôznych druhov plesní a nachádzajú sa všade okolo nás. Niektoré druhy plesní nášmu zdraviu neuškodia. Ušľachtilú pleseň nájdete na syroch s modrou plesňou - roquefort, gorgonzola alebo naša niva. Kmene plesní, ktoré sa na výrobu syrov používajú, nie sú nebezpečné, pretože neprodukujú škodlivé mykotoxíny (hubové jedy).
Nebezpečné plesne a baktérie
Pozor na nebezpečnú pleseň. Ak bola slanina nesprávne skladovaná, je možné, že ju obsadili nebezpečné baktérie. Pleseň obsahuje toxické chemikálie, ktoré môžu spôsobiť vážne zdravotné problémy, ako je nevoľnosť, zvracanie, hnačka. Medzi najtoxickejšie patrí aflatoxín. Ten vďaka schopnosti hromadiť sa v ľudskom tele, môže vážne poškodiť pečeň, alebo dokonca spôsobiť rakovinu. Nachádza sa napríklad na arašidoch, orechoch, kukurici, či sušenom ovocí.
Aj keď pleseň dokáže produkovať škodlivé toxíny, dochádza k tomu len vtedy, keď sú vhodné podmienky (teda až sa daná potravina pokazí a splesnivie). Zdraviu škodlivým mykotoxínom sa darí v potravinách, ale aj na vlhkých stenách, v chladničke či dokonca v špongii na riad. Akútna otrava mykotoxínmi sa prejavuje najmä tráviacimi problémami, ako sú zvracanie či hnačka. V závažných prípadoch môže dôjsť aj k zlyhaniu pečene. Dlhodobé pôsobenie mykotoxínov na ľudský organizmus môže spôsobiť zhoršenie funkcie imunitného systému a môžu sa podieľať aj na vzniku niektorých druhov rakoviny. Aflatoxíny prítomné v orechoch, semenách a obilninách môžu dokonca poškodiť obličky.
Ak pociťujeme problémy ako vysoká horúčka, krv v stolici alebo vracanie, ktoré neprechádza do dvoch dní alebo neurologické ťažkosti, treba obzvlášť spozornieť. Môže ísť o bakteriálne problémy. Napríklad listerióza, ktorá je obzvlášť nebezpečná pre tehotné ženy a starších ľudí. Nemožno vylúčiť ani salmonelózu.
Či po konzumácii pokrmu, ktorý obsahoval pleseň, ochoriete alebo nie, závisí aj od vášho imunitného systému a veku. Sú ľudia, ktorí môžu dostať alergickú reakciu na pleseň. Ak ste alergik, alebo citlivo reagujete na niektoré potraviny či kozmetiku, dávajte si pozor na plesne.
Niektoré plesne sa môžu zmeniť na mykotoxíny, jedovaté látky, z ktorých môže byť človeku fyzicky zle. Tieto látky sú produkované určitými plesňami, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v obilninách a orechoch. Je však známe aj to, že sa objavujú v jablkách, hroznovej šťave, zelere a iných čerstvých produktoch. Preto keď máte pochybnosti, plesnivé potraviny vyhoďte.
Správne skladovanie a prevencia
Asi najlepšie je, ak k ničomu takému nedôjde a zvolíme si správnu slaninu. Najlepšie je, keď ju kupujeme v celku a postupne si z nej odkrajujeme. Ideálne je, keď ju skladujeme na chladnom, ale dobre vetranom mieste. Výborným pomocníkom tiež vie byť vákuovačka. Kúsok slaniny, ktorý je uložený vo vákuu, vydrží omnoho dlhšie. Rovnako sa dá zavákuovať aj slanina nakrájaná na plátky.
Pleseň na potravinách je zvyčajne viditeľná voľným okom. Okrem vzhľadu menia plesne aj štruktúru napadnutých potravín, ktoré následne často zmäknú a zmenia farbu, chuť a vôňu. Pleseň tvorí spóry, ktoré spôsobia, že potraviny získavajú zelenú, bielu, čiernu alebo sivú farbu.
Slaninu je najlepšie skladovať na chladnom a vzdušnom mieste - otvorenú na drevenej doske v chladničke. Ak máte špajzu, môžete slaninu skladovať tam. V chladničke ju môžete skladovať aj vo vákuu.
Správne skladovanie potravín, vrátane slaniny, je kľúčové pre zabránenie plytvaniu, šetrenie peňazí a ochranu životného prostredia. Mnoho potravín sa skladuje nesprávne, čo vedie k ich znehodnoteniu a vyhadzovaniu.
Dodržiavanie správnych postupov skladovania potravín je kľúčové pre zachovanie ich kvality a predĺženie trvanlivosti. Uistite sa, že slaninu skladujete v chladničke pri správnej teplote a v originálnom obale alebo v vzduchotesnej nádobe. Týmto spôsobom môžete minimalizovať riziko plesnenia a užiť si svoju obľúbenú pochúťku bez obáv.
Pleseň na potravinách je obvykle dobre viditeľná a zrejmá na prvý pohľad. Okrem vzhľadu menia plesne aj štruktúru napadnutých potravín. Napadnuté jedlo často zmäkne a zmení farbu.
Hygiena je pre prevenciu rastu plesní veľmi dôležitá. Mäkké potraviny totiž obsahujú veľa vody, takže plesne môžu jednoducho a rýchlo rásť pod ich povrchom, čo nemusí byť na prvý pohľad vidieť. Naopak, z tvrdých potravín, ako je napríklad tvrdý syr, sa dá pleseň pomerne ľahko odstrániť. Jednoducho odkrojte plesnivú časť a vyhoďte ju. Pri odstraňovaní plesne z povrchu potravín vždy odkrojte aspoň 2,5 cm z potraviny navyše (okolo plesne a pod plesňou).
Kedy vyhodiť a kedy zachrániť?
Pri odstraňovaní plesne z povrchu potravín vždy odkrojte aspoň 2,5 cm z potraviny navyše (okolo plesne a pod plesňou). Čo robiť, keď omylom zjete kúsok plesnivého chleba alebo inej potraviny? Hoci sa môže zdať, že nikto predsa plesnivé potraviny nekonzumuje, môže sa nám to jednoducho prihodiť napríklad pri tvrdých syroch. V prípade, že nedopatrením skonzumujete niečo plesnivé, nemusíte hneď utekať k lekárovi. Neprepadajte panike a snažte sa detoxikovať. Ak ste v poriadku, váš imunitný systém si s votrelcom hravo poradí.
Pravdepodobne hádžete akékoľvek jedlo so škvrnou plesne, čo i len najmenšou, do odpadu, z tohto pravidla však existujú výnimky. Ktoré potraviny sú bezpečné, aj keď sa na nich objaví pleseň?
Niektoré druhy ovocia a zeleniny, ako napríklad kapusta, mrkva, niektoré hrušky, ako aj repa, zemiaky či paprika, môžu plesne zvládnuť. Vlákna plesní majú problém preniknúť hlboko do týchto hustých rastlinných potravín. Odrežte kúsok okolo plesne a jedzte alebo varte podľa plánu. Mäkšie ovocie a zelenina, ako sú čerešne, jahody a kukurica, by sa mali vyhodiť. Pleseň sa môže ľahko rozšíriť do blízkych oblastí, aj keď spóry nevidíte voľným okom.
Tvrdé salámy, ale aj nasucho konzervované vidiecke šunky majú automaticky bielu povrchovú pleseň. Táto pleseň je tam umiestnená dokonca zámerne - aby vytvorila chuť a chránila údené mäso pred baktériami. Je bezpečná na konzumáciu.
Rovnako je bezpečná aj každá pleseň, ktorá rastie na sušenej vidieckej šunke.
Pleseň v syroch sa dá očakávať. Koniec koncov, tieto syry sú pred dozretím postriekané plesňou - preto sú také zábavné a chutné. Tvrdým syrom ako Gorgonzola a Stilton neuškodí ani trocha plesne navyše. Mäkšie syry, ako sú Brie a Camembert, treba vyhodiť, ak si všimnete, že na nich rastie pleseň. Organizmy plesní sa môžu dostať hlboko do týchto mäkších syrov a môžu sa z nich vyvinúť toxické látky.
Niektoré syry, ktoré nie sú vyrobené s plesňovými žilkami, sú bezpečné na konzumáciu, ak na nich zbadáte len škvrnu plesne. Cheddar napríklad vyžaduje, aby ste orezali asi palec okolo plesnivého miesta. Uistite sa, že používate čistý nôž, a čepeľ držte ďalej od plesne, aby ste zabránili krížovej kontaminácii.
Medzi jedlá, ktoré by ste mali vyhodiť hneď po tom, ako na nich zbadáte čo i len malinký náznak plesne, patria niektoré druhy mäkkého ovocia, akými sú napríklad čučoriedky, maliny, uhorky alebo paradajky. Ďalej sem patria mäkké syry a mliečne výrobky, ako tvaroh a smotanový syr, strúhaný a plátkový syr, ale aj jogurty, smotana, kefír či maslo.
Okamžite sa treba zbaviť aj plesnivého chleba a pečiva, pretože pleseň v tomto prípade môže ľahko rásť pod povrchom. Okrem toho sa neodporúča konzumovať ani plesňou napadnuté varené jedlá, mäso, párky, slaninu, cestoviny, omáčky či obilniny.
Aj keď sa môže zdať, že nikto predsa plesnivé potraviny nekonzumuje, môže sa nám to jednoducho prihodiť napríklad pri tvrdých syroch. V prípade, že nedopatrením skonzumujete niečo plesnivé, nemusíte hneď utekať k lekárovi. Neprepadajte panike a snažte sa detoxikovať. Ak ste v poriadku, váš imunitný systém si s votrelcom hravo poradí. Ak zjete väčšie množstvo plesnivej potraviny, môžu sa objaviť zažívacie problémy - bolesť brucha, či hlavy. Ak chcete mať istotu, že ste nič nezanedbali, užite aktívne uhlie - v mnohých prípadoch dokáže skutočne zázraky.