Prečo Slováci vyhadzujú jedlo: príčiny, štatistiky a možné riešenia

V súčasnej dobe sa stretávame s alarmujúcimi číslami týkajúcimi sa plytvania jedla na Slovensku. Vysoké množstvo plytvaného jedla na Slovensku je alarmujúcim problémom, ktorý si vyžaduje okamžitú pozornosť a riešenia. Tento článok sa zameriava na štatistiky plytvania jedlom na Slovensku, jeho príčiny a možné riešenia.

Alarmujúce štatistiky plytvania potravinami na Slovensku

Podľa nedávnej štúdie sa až 30% celosvetovo vyprodukovaného jedla nikdy nenájde na tanieri spotrebiteľa. Vo svete sa vyrobí toľko jedla, že by nasýtilo viac než 10 miliárd ľudí. Podľa nedávnych štúdií, Slovensko patrí medzi krajiny s vysokou úrovňou plytvanie jedlom. Ročne sa vyhodí viac ako 250 000 ton potravín, ktoré by sa dali inak využiť.

Podľa dostupných štatistík sa na Slovensku ročne vyhodí približne 100 až 111 kg potravín na osobu. Analýza spoločnosti Wood & Company uvádza dokonca až 100 kg potravín ročne, pričom mnohé z nich sú ešte neotvorené v pôvodnom obale. Bežný Slovák vyrobí v priemere okolo 100 kg potravinového odpadu ročne, čo je dohromady takmer 550 tisíc ton vyhodeného jedla (niektoré údaje uvádzajú dokonca 900 tisíc ton ročne).

V porovnaní s priemerom Európskej únie, kde sa ročne vyhodí približne 173 kilogramov potravín na osobu, je Slovensko na tom relatívne lepšie, avšak stále existuje priestor na zlepšenie. Podľa oficiálnych údajov vyhodíme na Slovensku ročne viac ako 860 tisíc ton potravinového odpadu, čo predstavuje 163 kíl na jedného obyvateľa. Priemer v Európskej únii je ešte vyšší. Na jedného Európana pripadá ročne až 173 kíl odpadu z jedla.

Výsledky reprezentatívnych prieskumov

Reprezentatívny prieskum, ktorý pre spoločnosť Munch realizovala agentúra IPSOS*, odhaľuje znepokojujúcu pravdu o plytvaní potravinami na Slovensku. Výsledky prieskumu poukazujú na to, že 37 % Slovákov vyhadzuje potraviny, ktoré nestihnú skonzumovať, aspoň raz týždenne, pričom viac ako 6 z 10 respondentov uvádza, že potraviny vyhadzuje aspoň raz do mesiaca.

Prieskum OZV ENVI - PAK priniesol nelichotivé dáta. Podľa jeho zistení vyhadzuje potraviny aspoň raz za týždeň 39 % Slovákov, 7 % vyhadzuje jedlo denne. Len štvrtina obyvateľov (27 %) jedlom vôbec neplytvá a potraviny do koša nevyhadzuje. Priemerná slovenská domácnosť ročne vyhodí potraviny v hodnote približne 150 eur. Slováci vyhodia mesačne potraviny za 30 eur, čo je ročne 360 eur, ktoré skončia v koši.

Kľúčové dáta v prehľade

Najčastejšie vyhadzované potraviny

• Chlieb a pečivo: Tvorí až 35 % celkového potravinového odpadu. V domácnostiach predstavuje až 50 % vyhodeného pečiva, v obchodoch 30 % a v gastro sektore 15 %.
• Zvyšky vareného jedla: Až 65 % potravinového odpadu v slovenských domácnostiach tvorí navarené jedlo.
• Ovocie a zelenina: Podliehajú rýchlej skaze, ak nie sú správne skladované. Približne polovica ovocia a zeleniny je vyhodená len preto, že nevyhovuje štandardom kvality.

Hlavné príčiny plytvania potravinami

Potravinami sa plytvá z viacerých dôvodov - problémy so spracovaním, nadprodukcia, nestabilné trhy, veľké nákupy, zlé plánovanie si nákupného zoznamu a podobne. Food waste alebo potravinový odpad môžeme rozdeliť na dve skupiny, a to strata potravy (food loss) a plytvanie potravinami (food waste).

Faktory najčastejšie spôsobujúce plytvanie

• Nadmerné nakupovanie: Ľudia často nakupujú viac potravín, ako sú schopní skonzumovať. Až 26,3 % respondentov priznáva, že potraviny vyhadzuje z dôvodu nadmerného nákupu.
• Nesprávne skladovanie potravín: Nesprávne skladovanie vedie k znehodnoteniu produktov a ich následnej likvidácii.
• Nerozlišovanie medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou: Spotrebitelia často nerozumejú rozdielu medzi týmito označeniami a vyhadzujú potraviny, ktoré sú stále bezpečné na konzumáciu.
• Nedostatočné plánovanie jedál: Nedostatočné plánovanie vedie k impulzívnym nákupom a následnému plytvaniu.
• Neestetický vzhľad ovocia a zeleniny: Ovocie a zelenina, ktoré nespĺňajú estetické normy, sú často vyhadzované, hoci sú stále konzumovateľné.
• Nedostatočné využitie zvyškov jedla: Mnoho ľudí vyhadzuje zvyšky uvareného jedla, ktoré by sa dali využiť na prípravu ďalších jedál.
• Kultúra stravovania: Zvyk vyhadzovať určité časti potravín, ako sú listy z karfiolu alebo šupky zo zeleniny, prispieva k celkovému plytvaniu.
• Legislatívne bariéry a obavy obchodov: Príliš striktná alebo nepružná legislatíva bráni efektívnej redistribúcii jedla a obchodné reťazce radšej vyhadzujú potraviny.

Špecifiká: mladší vs. starší spotrebitelia

Podľa prieskumu jedlo vyhadzuje aspoň raz týždenne až 47 percent obyvateľov Slovenska vo veku 18 až 35 rokov. To je viac než dvojnásobok v porovnaní so staršou generáciou obyvateľov vo veku 54-65 rokov. Dokazujú, že starší vedia realizovať racionálnejšie nákupy a majú lepší manažment potravín z hľadiska dátumu spotreby.

Dopady plytvania potravinami

Plytvanie potravinami je celosvetový problém, ktorý významným spôsobom negatívne ovplyvňuje naše životné prostredie. Spolu s nezjedeným jedlom totiž končia v koši aj vzácne prírodné zdroje, akými sú voda, pôda, energie a práca, ktoré sa spotrebujú pri pestovaní, spracovaní a distribúcii.

• Ročne sa na výrobu potravín, ktoré končia v odpade, minie približne také množstvo vody, ako je trojnásobok objemu Ženevského jazera.
• 25 % svetových zásob pitnej vody sa používa na výrobu jedla, ktoré sa nikdy neskonzumuje.
• Až 28 % poľnohospodárskej pôdy sa používa na dopestovanie potravín, ktoré skončia ako odpad.
• Vyhodené potraviny prispievajú k 8 až 10 % celosvetových emisií skleníkových plynov. Uhlíková stopa potravinového odpadu je až 3,5 miliárd ton oxidu uhličitého.
• Ročná hodnota vyhodeného jedla je celosvetovo približne 825 miliárd €.

Legislatíva, obchodné reťazce a nespracovaná úroda

Na diskusii Free Food v roku 2024 zástupcovia výrobcov, obchodníkov a charít uviedli, že príčinou plytvania potravinami je aj príliš striktná alebo nepružná legislatíva. Obchodné reťazce majú pomerne presne zmapované množstvo nepredaných potravín. Čerstvé potraviny nie je možné darovať pokiaľ obchod nemá presne evidované ich druh a množstvo. Ide o prácu, ktorú kapacitne zamestnanci obchodov nemajú priestor stíhať.

V Maďarsku a niektorých krajinách západnej Európy fungujú aplikácie združujúce supermarkety, ktoré ponúkajú jedlo pred končiacim dátumom spotreby. Na Slovensku sú obežné pokusy a niektoré aplikácie (napr. Munch) sa snažia redistribuovať nadbytočné jedlo a potraviny pred uplynutím dátumu spotreby. Munch pomohol lokálne zachrániť viac ako 37 000 balíčkov jedla, čo je v prepočte viac ako 26 ton potravín.

Iniciatívy, legislatíva a ciele EÚ

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (MPRV SR), ktoré je členom Platformy Európskej Únie pre potravinové straty a plytvanie potravinami, si uvedomuje závažnosť problému a hlási sa k tejto iniciatíve. Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov určilo 29. september za Medzinárodný deň povedomia o potravinových stratách a plytvaní potravinami. Európska únia si stanovila cieľ znížiť plytvanie potravinami do roku 2030 o polovicu.

Praktické kroky, ktoré môžu znížiť plytvanie

Mrhaniu potravinami a jedlom pritom môžeme predchádzať niekoľkými spôsobmi. Tu je niekoľko jednoduchých, no účinných krokov, ako to zmeniť k lepšiemu:

1. Plánovanie nákupov: Pred nákupom si naplánujte jedlá na celý týždeň a pripravte si nákupný zoznam. Vyhnite sa impulzívnym nákupom a kupujte len to, čo skutočne potrebujete.
2. Kontrola zásob a správne skladovanie: Pravidelne kontrolujte zásoby potravín v chladničke a špajze. Uistite sa, že používate potraviny s kratšou trvanlivosťou skôr, ako sa pokazia. Dodržiavajte odporúčania na obaloch a využívajte teplotné zóny chladničky.
3. Rozlišovanie dátumov: Naučme sa, aký je rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou a podľa toho rozhodovať o konzumácii.
4. Využitie zvyškov: Kreatívne spracovanie zvyškov a odrezkov (vývary, polievky, koláče, smoothies) môže výrazne znížiť množstvo vyhodeného jedla.
5. Menšie, častejšie nákupy: Radšej robiť viac menších nákupov a neakceptovať množstevné akcie, ak potraviny nestihnete skonzumovať.
6. Vzdelávanie a osvetové kampane: Zvyšovanie povedomia medzi spotrebiteľmi, školami a reštauráciami o dopadoch a prevencii plytvania.
7. Podpora komunitných iniciatív: Komunitné chladničky, potravinové banky a aplikácie na redistribúciu nadbytku môžu znížiť množstvo vyhadzovaných potravín.

Inšpirácie z praxe: gastro, školy a komunitné chladničky

V gastronómii sa varenie bez odpadu stáva trendom. Šéfkuchári radia rozhliadať sa pri nakupovaní, spracovávať odrezky a variť primerané porcie. V školských jedálňach opatrenia ako predĺženie odhlasovania obedu, zavedenie obedárov, zmena jedálneho lístka a viac vegetariánskych jedál už priniesli zníženie odpadu.

Komunitné chladničky vznikali ako snaha znížiť plytvanie a redistribuovať jedlo v rámci uzavretých komunít, kde je možné sledovať kvalitu vkladaného jedla a zabezpečiť bezpečnosť potravín.

Čo môžeme urobiť každý z nás?

V boji proti nadmernej tvorbe odpadov platí, že aj rozhodnutie jednotlivca, ktorý postupne zmení svoje návyky, má zmysel. Existuje pritom veľa spôsobov ako sa naučiť neplytvať jedlom a nevyhadzovať potraviny. Inšpirovať sa dá napríklad aj v gastronómii, kde sa varenie bez odpadu stáva trendom. Keď si človek začne odpad viac všímať a zistí, koľko toho vyhadzuje, tak začne už podvedome menej plytvať.

Aj keby zmena návykov nevedie okamžite k zníženiu celkovej produkcie potravín, určite by sa tým znižovalo plytvanie nimi. Mali by sme mať prehľad o tom, čo doma máme, plánovať nákupy, naučiť sa rozlišovať dátumy na obaloch a kreatívne spracovávať zvyšky. Tieto kroky pomôžu šetriť peniaze domácnostiam, znižovať tlak na prírodné zdroje a zlepšiť environmentálnu stopu Slovenska.

tags: #preco #slovaci #vyhadzuju #jedlo