Krv (lat. sanguis, starogr. haima) je z morfologického hľadiska mezenchýmové tkanivo, ktorého bunky (hemocyty) sa pohybujú v tekutej medzibunkovej látke (krvnej plazme). Hlavnou funkciou krvi je dopravovať živiny (glukózu, tuky a aminokyseliny) a základné prvky (napr. kyslík) do tkanív a odvádzať odpadové produkty (napr. oxid uhličitý, kyselinu mliečnu). Krv transportuje aj bunky (napríklad biele krvinky, krvné doštičky) a rôzne chemické zlúčeniny (napr. hormóny) medzi tkanivami. Medzi druhmi živočíchov existujú v krvi rozdiely.
Fyzikálne a chemické vlastnosti krvi
Ľudská krv je kvapalné tkanivo a jednou z hlavných funkcií je transport kyslíka po tele. Zásobuje tkanivá živinami, rozvádza hormóny, odvádza odpadové produkty a obsahuje rôzne zložky imunitného systému, ktoré chránia telo pred infekciou. Priemerný ľudský organizmus obsahuje asi 4 - 6 litrov krvi, čo je asi 8 % telesnej hmotnosti. Krv je červená v rozsahu od svetločervenej, keď je okysličená, po tmavočervenú, keď je odkysličená. Červená farba pochádza z hemoglobínu, ktorý je železný kofaktorom v štruktúre hému. Krv je viskózna a predstavuje uzavretý systém krvného obehu, kde krv tečie po cievach a je poháňaná srdcom.
Prúdenie krvi do pľúc na okysličenie a spätné cirkulovanie cez tepny a žily umožňuje kapilárny prechod kyslíka. Hemoglobín viaže kyslík, čím vzniká oxyhemoglobín, a viaže aj oxid uhličitý (karbaminohemoglobín). Pri nedostatočnom horení hrozí prítomnosť oxidu uhoľnatého (CO), ktorý viaže železo rýchlejšie a krv môže byť zablokovaná.
Objem, zloženie a pH krvi
Objem krvi u dospelého človeka je približne 5 litrov. Krv pozostáva z krvi plazmy (približne 56 %) a krvných buniek (44 %). Krvná plazma je vodnatá tekutina obsahujúca proteíny (albumíny, globulíny, fibrinogén, protrombín), elektrolyty (chloridy, sodík, vápnik), monosacharidy a ďalšie látky. Hemoglobín v erytrocytoch umožňuje transport kyslíka. Hematokrit, pomer medzi červenými krvinkami a plazmou, ovplyvňuje viskozitu a rýchlosť prúdenia krvi.
pH krvi je približne 7,4. Krvná plazma obsahuje minerály a bielkoviny, ktoré zabezpečujú osmotický tlak a transportnutie živín a odpadových látok. Hemoglobín v červených krvinkách umožňuje viazať a uvoľňovať kyslík, čím uľahčuje výmenu plynov cez capiláry. Vyriešťovanie plynov prebieha cez tenké cievy, kapiláry, a krv sa vracia do srdca.
Životnosť a tvorba krvotvorných buniek
Červené krvinky (erytrocyty) vznikajú v červenej kostnej dreni. Ich životnosť je 100-120 dní. Biele krvinky (leukocyty) sú plnohodnotné bunky s jadrom a vznikajú tiež v kostnej dreni; delenie na granulocyty a agranulocyty. Krvné doštičky (trombocyty) sú fragmenty megakaryocytov a zohrávajú kľúčovú úlohu v hemostáze. Hematopoéza reguluje erytropoetín z obličiek, ktorý zvyšuje produkciu erytrocytov pri nedostatku kyslíka.
Koagulácia a hemostáza
Pri poranení sa činnosťou trombocytov tvorí biely trombus, ktorý spolu s koagulačnými faktormi vedie k tvorbe fibrínovej siete a vzniku červeného trombu. Koláč sa retrakciou zmenšuje a vzniká krvné sérum; rana sa uzatvára a krvná zrazenina je následne odbúravaná. Endoteliálne bunky regulujú tekutosť krvi a zabránia nadmernému zrážaniu.
Krvné skupiny a imunita
Antigény a protilátky na povrchu červených krviniek určujú krvné skupiny AB0 a Rh faktor. Krvné skupiny vznikajú dedičnosťou a existuje viacero systémov rozdelenia krvi. AB0 systém definuje skupiny A, B, AB a 0; Rh faktor určuje prítomnosť alebo neprítomnosť antigénu na povrchu červených krviniek. V tomto kontexte krvná skupina ovplyvňuje citlivosť na infekcie a imunitné odpovede.
Iné dôležité poznámky o krvi
V rôznych živočíšnych skupinách sa transport kyslíka líši: hemoglobín je bežný respiračný proteín u mnohých cicavcov, zatiaľ čo hemocyanín s meďou sa vyskytuje u kôrovcov a mäkkýšov. U hmyzu nie je krv (hemolymfa) zahrnutá do transportu kyslíka; kyslík sa prenáša inými mechanizmami.
Krvný obraz a diagnóza
Krvný obraz sa hodnotí podľa počtu a typov krviniek, objemu buniek, tvaru jadier a ďalších parametrov. Základné markery zahŕňajú glykémiu, ureu, kreatinín, bilirubín, pečeňové enzýmy, lipidový profil, minerály, krvnú zrážanlivosť a zápalové markery (CRP). Zriedkavo môže byť cyanóza spôsobená hypoxiou alebo hypotermiou v závislosti od množstva hemoglobínu a stavu krvotvorného systému.
Darovanie krvi a bezpečnosť
Darovanie krvi zahŕňa predodbierové vyšetrenia, odber 450 ml krvi, následnú separáciu na plazmu, červené krvinky a krvné doštičky. Transfúzny proces zahŕňa aj deleukotizáciu a skladovanie zložiek pri špecifických teplotách: červené krvinky 2-6 °C do 6 týždňov, krvné doštičky pri 22 °C s neustálou miešaním do 5 dní, plazma mrazená na -35 °C vydrží až 2 roky. Karanténa plazmy trvá 6 mesiacov. Odběry sa vykonávajú podľa epidemiologických pravidiel a treba dodržiavať pripravené pokyny pred odbesom (dostatok tekutín, vyhýbať sa tukom, nefajčiť a nekonzumovať alkohol).
Transport CO2 | Transport oxidu uhličitého | Výmena dýchacích plynov | Respiračná fyziológia
Okrem toho: sedementáciu erytrocytov možno použiť ako ukazovateľ zápalových procesov; spôsobuje rýchlosť usadzovania, ktorá závisí od fibrinogénov a globulínov v plazme. Anémia a poruchy zrážanlivosti predstavujú najčastejšie ochorenia krvotvorného systému. Darcovia krvi by mali absolvovať odbery v súlade so stanovenými pravidlami a s ohľadom na zdravotný stav darcu a potreby pacientov.