Príčiny poklesu spotreby mlieka na Slovensku a vo svete: aktuálne trendy, príčiny a dôsledky

V apríli minulého roka sa v krajinách EÚ zrušili kvóty na mlieko. Prebytky kravského mlieka v Európe sa po tomto kroku ešte viac zvýraznili, keď sa trh po zrušení kvót snaží nájsť novú rovnováhu. Hlavnými producentmi mlieka v EÚ sú krajiny na severu Európy, v prepočte na obyvateľa najviac kravského mlieka vyprodukuje jednoznačne Írsko, a to až 1,4 tony ročne. Silnú produkciu kravského mlieka však vykazujú aj Dánsko (930 kg na obyvateľa ročne), Holandsko (782 kg), Luxembursko (597 kg), či pobaltské krajiny a Fínsko (402-546 kg).

V priemere krajiny EÚ vyprodukujú 298 kg kravského mlieka na obyvateľa. Najmenej kravského mlieka produkujú krajiny juhovýchodnej Európy - Rumunsko (46 kg na obyvateľa ročne), Grécko (56 kg) a Bulharsko (70 kg). Produkcia mlieka na Slovensku síce výraznejšie zaostáva za priemerom EÚ, ešte horšie je na tom spotreba mlieka. Priemerný Slovák vypije podľa údajov FAO z roku 2011 ročne len 132 kg kravského mlieka, čo je najmenej spomedzi všetkých krajín EÚ. V priemere obyvateľ EÚ vypije ročne až 242 kg mlieka ročne, najviac mlieka vypijú obyvatelia krajín na severe Európy - vo Fínsku 396 kg, Holandsku 349 kg, Švédsku 343 kg a Litve 327 kg.

Okrem Slovenska relatívne nízku spotrebu kravského mlieka vykazujú aj Bulharsko (143 kg) a Maďarsko (166 kg). Produkcia mlieka na Slovensku tak stále teoreticky postačuje na krytie domácej spotreby. Potvrdzujú to aj štatistiky zahraničného obchodu, keď Slovensko za posledných 12 mesiacov viac surového mlieka vyviezlo ako doviezlo (o viac ako 80 tis. ton, t.j. o cca 16 kg na obyvateľa), bilancia zahraničného obchodu sa pritom po zrušení kvót zatiaľ nezhoršila, ba naopak mierne zlepšila.

Za prvých desať mesiacov minulého roka vzrástla produkcia mlieka v krajinách EÚ o takmer 2%, väčšina nárastu pritom pripadá práve na obdobie po zrušení kvót na mlieko, t.j. po apríli minulého roka - v období marec až október 2015 sa po zohľadnení tradičnej sezóny produkcia mlieka v EÚ zvýšila o viac ako 5%. Produkcia mlieka pritom rástla najmä v baštách mliekarenského priemyslu západnej Európy - v Írsku a krajinách Beneluxu, naopak klesala v už aj tak poddimenzovaných krajinách juhovýchodnej Európy (najmä v Bulharsku a Rumunsku). Slovensko aj Česká republika zaznamenali mierne rýchlejší medziročný rast produkcie ako priemer EÚ (o 2,6%, resp. 3,6%).

Najmä na Slovensku, ale čiastočne aj v Česku, na rozdiel od väčšiny krajín EÚ, nastalo zvýšenie produkcie ešte pred zrušením kvót, po zohľadnení sezóny produkcia mlieka v porovnaní s obdobím pred zrušením kvót produkcia mlieka viac menej stagnovala. Nárast produkcie mlieka, a tým pádom aj jeho prebytkov na európskom trhu, ešte viac zvýraznil tlak na cenu mlieka. Priemerná cena mlieka v Európe v prvých troch štvrťrokoch minulého roka bola medziročne nižšia o približne 20%.

Na rozdiel od produkcie mlieka sme však vo viacerých krajinách zaznamenali výrazný pokles ešte pred zrušením kvót. Dôvodom skoršieho poklesu cien mlieka už v druhej polovici roka 2014 sú pritom najmä rusko-európske sankcie, ktoré zabránili krajinám EÚ vyvážať svoje mliečne prebytky do Ruska. Výnimku v tomto smere tvoria práve krajiny regiónu strednej Európy, ktoré pocítili prebytky mlieka v Európe na cenách mlieka vo väčšej miere naozaj až po zrušení kvót (pravdepodobne aj v dôsledku zanedbateľných vývozov mlieka do Ruska z týchto krajín).

Theoreticky by sa trh s kravským mliekom v Európe po zrušení kvót mal postupne stabilizovať. Nízka cena mlieka by mala viesť k zániku menej efektívnych fariem, čím by sa prebytky mlieka na európskom trhu zmiernili a cena mlieka opäť stabilizovala. Mlieko patrí k dôležitým zdrojom zdravej výživy, a preto Svetový deň mlieka pripomína jeho význam a nutričné vlastnosti vo výžive.

Svetový deň mlieka poukazuje na význam mlieka a mliečnych výrobkov pre zdravie, pričom svetová spotreba kontinuálne rastie a Európa je zároveň miestom s vysokou konzumáciou syrov a kyslomliečnych výrobkov.

Štátna a zdravotná perspektíva spotreby mlieka na Slovensku

Na Slovensku je vo všeobecnosti spotreba mlieka a mliečnych výrobkov nízka, hoci postupne, malými krôčkami rastie. Naopak, sebestačnosť krajiny v produkcii surového kravského mlieka postupne klesá. Podľa WHO je odporúčaná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov 220 kg na osobu a rok. Na Slovensku je priemerná ročná spotreba len 173,6 kg na osobu a rok, pričom spotreba ovčieho a kozieho mlieka je výrazne nižšia ako v EÚ.

V roku 2016 bola spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku 176,2 kg na osobu, zatiaľ čo v Poľsku 222 kg a v Čechách 247,5 kg. V roku 2017 sa Slovensko dostalo na 174,6 kg na obyvateľa, čo predstavuje medziročné zníženie o 1,6 kg; najvýraznejšie bolo zníženie u syrov (−3,6 %).

Na rozdiel od zahraničia na Slovensku prevláda spotreba trvanlivého mlieka, čo ovplyvňuje výživové profile a nutričnú hodnotu konzumácie. Slovenský mliečny sektor je investične podvyživený a čelí vyšším nákladom, čo komplikuje reakcie na cenové tlaky zo strany trhu a obchodných reťazcov. Konzultácie a podpora mliekarov sú teda kľúčové pre udržanie sebestačnosti a stability trhu.

Na Slovensku sa v posledných rokoch zvyšuje aj spotreba syrov a kyslomliečnych výrobkov, čo spôsobuje, že celková spotreba mliečnych výrobkov rastie, hoci v porovnaní s Európou je stále nízka. Odporúčaná dávka 220-260 kg/osoba/rok je pre Slovensko dlhodobo ambiciózna, no postupné zvyšovanie spotreby je možné prostredníctvom podpory z Mliečneho fondu a marketingových kampaní zameraných na domáce slovenské výrobky.

Koĺické a ovčie mlieko predstavujú významný potenciál pre budúci rast, keďže spotreba týchto výrobkov je v Európe vysoká, avšak na Slovensku je konzumácia oveľa nižšia. Kozie mlieko je biologicky cenné a jeho vyššia konzumácia by mohla prispieť k diverzifikácii a pokrytiu domácej spotreby. Výroba kozích syrů a ďalších syrárskych špecialít rastie a predstavuje významný exportný a kultúrny potenciál Slovenska.

Príčiny poklesu spotreby a cenové tlaky na Slovensku a vo svete

• Zrušenie mliečnych kvót v roku 2015 viedlo k výraznému nárastu produkcie a prebytkom na trhu, čo tlačilo ceny dolu, najmä v Nemecku, Holandsku a Francúzsku.
• Ruské embargo na dovoz potravín z EÚ v roku 2014 obmedzilo export mliečnych výrobkov a dopomohlo k prebytkom na európskom trhu.
• Zvýšený dopyt v Číne a globálne pandemické zmeny zmenili dynamiku spotreby a dopytu po mliečnych výrobkoch.
• Deformácia trhu z dôvodu rozdielov v podpore medzi starými a novými členskými štátmi a dopady exportných náhrad.
• Konsolidačné tlaky a rastúce náklady v potravinárskom sektore znižujú konkurencieschopnosť a vplývajú na ceny na domácom trhu.

Na Slovensku sa prebytok mlieka prejavuje aj v nedostatku dopytu zo strany spracovateľov a rýchlo klesajúcich nákupných cien mlieka; zároveň obchodné reťazce tlačia ceny nadol a marže klesajú, čo zhoršuje situáciu farmárov. Tento trend je spojený aj s poklesom stavov dojníc a investične náročnou potrebou modernizácie mliekarenského sektora.

Štátny rámec a odporúčania pre zlepšenie situácie

1. Podpora domácich mliekarov prostredníctvom efektívnych dotačných mechanizmov a investícií do modernizácie výroby.
2. Upevnenie spotreby prostredníctvom kampaní typu „Objav mlieko“ a rozšírenie informácií o výživových benefitoch mliečnych výrobkov.
3. Podpora domácej výroby a odbytových možností na domácich aj zahraničných trhoch prostredníctvom Mliečneho fondu a spolupráce s mliekarskymi podnikmi.
4. Konsolidácia a profesionálne riadenie fariem s dôrazom na efektívnosť a znižovanie nákladov prostredníctvom modernizácie a inovatívnych technológií.
5. Podpora spotreby ovčieho a kozého mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré majú vysokú nutričnú hodnotu a využitie v tradičnej kuchyni.

Štát by mal zabezpečiť rovnováhu na trhu s mliekom a zabrániť zneužívaniu dominantného postavenia obchodných reťazcov. Do budúcnosti je kľúčové, aby Spoločná poľnohospodárska politika EU bola naozaj spoločná a rovnaká pre všetkých, a aby podporovala malých a stredných producentov proti silným importom.

Špecifiká kozieho a ovčieho mlieka a ich spotreby na Slovensku

Spotreba pravých ovčích a kozích mliečnych výrobkov rastie, no v porovnaní s vyspelými krajinami sme na začiatku cesty. V krajinách s rozšíreným chovom oviec a kôz je spotreba vyše 100 kg mlieka na osobu a rok a spotreba syrov vyše 6 kg na osobu a rok. Na Slovensku je to iba 1,6 kg ovčieho a kozieho syra na osobu a rok. Ide o významný potenciál pre budúci rast v oblasti podpory štátu a marketingovej komunikácie.

Výnimočnosť kozieho mlieka spočíva v jeho biologickej hodnote: obsahuje minerálne soli, vitamíny a kyselinu listovú, bielkoviny; jeho tuky sú ľahšie stráviteľné a výhody tukových častíc zodpovedajú mlieku materskému. Kozie syry sú obľúbené aj v zahraničí a rozvoj ich výroby môže posilniť tradičné remeslá a gastronómiu krajiny.

Tabuľka: Porovnanie spotreby mlieka

Koľko mlieka by mal konzumovať jedinec a ako rásť?

Podľa WHO a súčasných dát by spotreba mala smerovať k 220 kg na osobu a rok ako minimálny cieľ; pre Slovensko je ambícia dosiahnuť 220-260 kg/osobu/rok realistickým krokom pri zosúladení domácich výrobných kapacít, marketingu a podpory zo strany štátu a EÚ.

tags: #priciny #znizenia #spotreby #mlieka #na #slovensku