Na Prešovskej univerzite realizovali výskum, ako žiaci 3. ročníka ZŠ rozumejú textu pri čítaní a počúvaní. Ukázal okrem iného aj to, že žiaci si pod čítaním predstavujú skôr techniku čítania ako porozumenie textu. Vo svojej vedeckovýskumnej a pedagogickej činnosti sa venuje lingvistickým východiskám jazykovo-komunikačnej edukácie, vývinovej lingvistike a didaktike slovenského jazyka. Výskum bol realizovaný kolektívom autorov z Pedagogickej fakulty Prešovskej university pod vedením prof. Ľudmily Liptákovej so žiakmi 3. ročníka ZŠ a zisťoval, ako rozumejú textu pri čítaní a počúvaní. Pracoval s tromi typmi textov - s informačným, naratívnym a s multimodálnym (text kombinovaný s obrázkami resp. zvukom).
Poďme rovno na tému vášho posledného výskumu - ako žiaci v mladšom školskom veku rozumejú textu, čo by ste povedali? Dáta z nášho výskumu poukázali na dve dôležité skutočnosti: po prvé, tretiaci boli schopní okrem zapamätania si explicitných informácií vyvodiť z textu aj implicitné významy, t. j. vytvárať rôzne typy inferencií, a po druhé, viacerí žiaci na vyvodenie významov potrebovali pomoc administrátora, ktorú sme im poskytovali v podobe odstupňovaných nápovedí.
Pri výskume sme postupovali tak, že ak žiak na úlohu nereagoval, pomohli sme mu najprv všeobecnou nápoveďou typu vypočuj si, prečítaj si alebo prezri si časť textu ešte raz. Ak nepomohla táto všeobecnejšia nápoveď, ešte raz sme úlohu vysvetlili alebo sme ju formulovali konkrétnejšie. Viete dáta vášho výskumu porovnať s inými krajinami? Úroveň čitateľskej gramotnosti slovenských žiakov v porovnaní s inými krajinami je exaktne vyhodnotená v medzinárodných štúdiách PIRLS a PISA. V oboch štúdiách patríme k priemeru, resp. k podpriemeru. Kým v PIRLS-e, teda u žiakov 4. Posledné meranie v roku 2022 poukázalo na alarmujúci stav, keď až 35,4 % slovenských žiakov nedosiahlo ani najnižšiu úroveň čitateľských zručností. Vyplýva z toho, že najmä v nižšom sekundárnom vzdelávaní sa treba výraznejšie orientovať na podporu samostatného a dobrovoľného čitateľstva žiakov na základe ich preferencií a záujmov.
Vo vete: „V čom sa váš prieskum líšil od týchto medzinárodných meraní?“ - Medzinárodné merania čitateľskej gramotnosti sú reprezentatívne, štatisticky vyhodnocované a realizujú sa na veľkej vzorke žiakov. Náš výskum bol kvalitatívny s malým počtom participantov, ktorí boli vyberaní zámerne len z dvoch základných škôl. Naším cieľom bolo získať základný vhľad do procesov porozumenia u žiakov 3. Aj v bežnej školskej triede sú žiaci s rôznymi schopnosťami porozumieť počúvaným a čítaným textom. A aké typy ste pozorovali? Väčšinou boli žiaci konzistentní, teda buď vykazovali dobré porozumenie textu vo všetkých úlohách pri počúvaní aj pri čítaní, alebo, naopak, mali problémy s riešením všetkých úloh. Podobne, keď žiaci reprodukovali, čo si z počúvaného alebo čítaného textu zapamätali, niektorí boli veľmi struční, ale uvádzali aj implicitné významy, ktoré naznačovali dobré vnútorné spracovanie textu.
Na druhej strane, niektorí žiaci, ktorí o texte hovorili veľa, ostávali v rovine explicitných významov, prípadne opakovali tie isté informácie. Naše dáta ukázali, že tretiaci majú pomerne rozsiahle a štruktúrované predstavy o fenoménoch počúvania a čítania. Tieto predstavy sú ovplyvňované ich doterajšou školskou a mimoškolskou skúsenosťou. Paradoxne, v detských predstavách o počúvaní a čítaní sa len okrajovo objavuje porozumenie textu, čo naznačuje, že deti sa s jeho zdôrazňovaním alebo verbalizovaním nestretávajú dostatočne. Deti reagujú na dekódovanie skôr než na porozumenie.
Pri počúvaní najčastejšie uvádzali ľudskú reč s cieľom niečo sa dozvedieť alebo počúvanie hudby z rôznych médií. Pri čítaní bolo potešiteľným zistením, že takmer všetci participanti uviedli konkrétny žáner alebo titul knihy, ktorú čítajú. Najčastejšie uvádzali celosvetovo populárne knižné série (napr. Denník odvážneho bojka, Harry Potter), detektívky a zábavné knihy. Ukazuje sa teda, že pre podporu detského čitateľstva je dôležité, aby deti boli v škole čo najviac obklopené pestrou ponukou kníh.
Rozprávali ste tiež o tom, čo by mali deti čítať a počúvať. Ak by ste mali vytvoriť zoznam, čo by mali čítať a počúvať, líšili by ste sa? Deti by mali mať možnosť počúvať a čítať to, čo ich zaujíma a baví, a vyberať si tituly aj samy, najprv s pomocou dospelého, neskôr samostatne. Pri vecných textoch je dôležitá ich informačná spoľahlivosť a dôveryhodnosť a úlohou učiteľov je žiakov pri tom usmerňovať. Podobne aj pri umeleckých textoch treba čitateľský vkus detí postupne formovať. Rozhodne sa treba orientovať na esteticky a hodnotovo kvalitnú literatúru.
V ďalšej téme: „Vplyv žánrov na porozumenie“ - To znamená, že porozumenie textu ovplyvňuje žáner. Hoci všetky tri výskumné texty boli vecného charakteru, líšili sa informačnou a naratívnou štruktúrou alebo využívaním iného ako verbálneho modu (obraz, zvuk), čo vyžadovalo podnecovanie iných procesov pri porozumení. Čo sa týka rozdielov medzi čítaním a počúvaním, v našom výskume boli medzi počúvaním a čítaním u tých istých žiakov podobnosti, ale aj rozdiely. Napríklad pri reprodukovaní počúvaného textu sa objavilo viac neporozumenia ako pri čítanom texte.
Čo môžu školy urobiť pre zlepšenie čitateľskej gramotnosti? Ako som už naznačila, obklopovať žiakov dostatkom kvalitnej literatúry z rôznych žánrov vecného a umeleckého textu. Dôležité je aj zhovárať sa so žiakmi o tom, čo čítajú, zaujímať sa o ich názory a nevyžadovať od nich len formálne čitateľské záznamy. A, v neposlednom rade, podporovať samostatné a dobrovoľné čitateľstvo na základe vlastných záujmov a žánrových preferencií.
Podobne ako výskum ukázal: „Ako sa líši porozumenie medzi čítaním a počúvaním?“ - Rozdiely existujú. Počúvanie a čítanie majú významný vzťah, avšak konkrétne úlohy môžu viesť k odlišným výsledkom. Pri počúvaní sa často objavuje väčšie neporozumenie pri reprodukcii povedaného textu než pri reprodukcii čítaného textu. Preto je dôležité podporovať kritické myslenie a dieťa naučiť pracovať s textom v rôznych modalitách.
Čítanie s porozumením nie je len školská zručnosť; je to základ kritického myslenia a orientácie v informačnom svete. Techniky čítania s porozumením môžu začať už doma a pre všetky vekové kategórie. Medzi efektívne stratégie patria aktivácia predchádzajúcich vedomostí, kladenie otázok, hľadanie kľúčových slov a myšlienok, diskusie a recipročné vyučovanie. Učitelia by mali viesť žiakov k spojovaniu informácií, k analýze a k tvorbe vlastných názorov.
Na podporu čítania s porozumením odporúčaní vzdelávací štandard a pedagogické postupy zohľadňujú potreby žiakov. V praxi to znamená poskytovať pestrú literatúru, viesť otvorené rozhovory o texte a umožniť žiakom vybrať si knihy a témy podľa ich záujmov. Takto vzniká prostredie, v ktorom sa deti učia chápať nielen slová, ale aj významy, súvislosti a kontexty.
Techniky a praktické rady pre rodičov a učiteľov
Pred čítaním: kladie sa dôraz na aktiváciu už známych informácií a na predpokladanie obsahu textu. Pýtajte sa detí: „Čo už o tejto téme vieš?“
Počas čítania: zamerajte sa na porozumenie hlavných myšlienok, robte poznámky a využívajte grafické organizéry. Odporúča sa opisovať, čo sa deje, a klásť otvorené otázky, ktoré podnecujú myslenie.
Po čítaní: spoločne zhodnotiť dôležité myšlienky, porovnať informácie a rozvíjať kritické myslenie. Učitelia môžu využívať recipročné vyučovanie na podporu logického myslenia a diskusie v triede.
- Pred čítaním: čo si dieťa myslí, čo bude nasledovať?
- Počúvanie: zameranie na kľúčové slová, myšlienky a emócie rečníka.
- Čítanie: hľadanie logiky textu, vzťahov a dôvodov udalostí.
Keď deti čítajú rozprávky, pomôžu im odlíšiť úvod, jadro a záver, identifikovať prostredie a postavy a sledovať vývoj deja. Neskôr motivujeme deti, aby vyjadrili svoj názor a tvorili vlastné hodnotenia, čím sa posúva porozumenie na vyššiu úroveň.
V súčasnosti existuje množstvo praktických nástrojov a online zdrojov pre čítanie s porozumením. Medzi užitočné patria napríklad programy so zadarmo dostupným obsahom a rôznymi úrovňami náročnosti. Dôležité je, aby techniky boli aplikovateľné aj v domácom prostredí a aby kombinácia fyzickej knihy a digitálnych nástrojov podporovala dlhodobý rozvoj.
Praktické aktivity a hry pre rozvoj porozumenia
- Predstavovanie si príbehu - dieťa si predstavuje scény, postavy a miesta; technika „filmového režiséra“ posilňuje predstavivosť a zapojenie.
- Zastavenie sa a zhrnutie - po odseku dieťa povie vlastnými slovami, čo sa stalo; „Tweet zhrnutie“ obmedzuje informácie na 280 znakov.
- Kladenie otázok - dieťa si kladie otázky typu „prečo“, „čo bude ďalej?“; technika Päť prečo zvyšuje analytické myslenie.
- Hľadanie kľúčových slov a myšlienok - farebné kódovanie na označenie hlavných myšlienok, dôležitých detailov, nových slov a vecí, ktorým nerozumieme.
- Diskusia o texte - otvorené otázky bez jednoznačnej odpovede rozvíjajú kritické myslenie a schopnosť argumentovať.
Techniky čítania s porozumením podľa veku sú uvedené v časti článku a prispôsobujú sa potrebám detí od veku 5 až po 14 rokov s návodmi na praktické používanie.