Členovia Slovenského mliekarenského zväzu na svojom úvodnom zasadnutí v januári zhodnotili rok 2025. Minulý rok bol pre mliekarenský priemysel veľmi dynamický a napriek nepriaznivej situácii v dôsledku nákazy SLAK ho možno hodnotiť aj ako silný a stabilizačný. Iba vysoká uvedomelosť prvovýrobcov a spracovateľov mlieka a prísne hygienické opatrenia aj nad rámec pokynov veterinárov ochránili Slovensko pred rozšírením ochorenia a teda aj pred väčšou likvidáciou chovov. Rozhodujúcou mierou k tomu prispeli dlhoročné vzťahy medzi slovenskými prvovýrobcami a spracovateľmi mlieka, vysoká miera spolupatričnosti a schopnosť komunikácie.
Významný vplyv malo aj profesionálne zvládnutie krízovej komunikácie zo strany Slovenského mliekarenského zväzu a Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka smerom na spotrebiteľov v čase SLAKU. K stabilizácii sektora prispela tiež cena za surové kravské mlieko, ktorá bola v roku 2025 historicky najvyššia vôbec, na úrovni 0,4835 EUR/kg. Po náročných rokoch energetickej krízy a rastúcej inflácie v roku 2025 ekonomika nečelila takým výrazným cenovým výkyvom a do určitej miery umožnila stabilizáciu odbytu a cien potravín.
Obchodné reťazce však napriek apelom slovenských prvovýrobcov a spracovateľov mlieka neverili v stabilizáciu produkcie mlieka po nákaze SLAK a zvýšením dovozu mlieka a mliečnych výrobkov až o 12 % v prvom polroku 2025 ohrozili odbyt domácich mliečnych výrobkov na slovenskom trhu. Prispeli tak k výraznému nárastu ich zásob, ktoré sa za 1. polrok 2025 oproti 1. polroku 2024 skoro zdvojnásobili. Negatívne dopady týchto krokov sa na slovenskom trhu začali prejavovať na jeseň spolu s dôsledkami významnej nadprodukcie mlieka na svetovom a európskom trhu, ktorá začala tlačiť ceny suroviny smerom nadol.
Podniky mliekarenského priemyslu naďalej čelia vysokému investičnému dlhu, ktorý sa ani v roku 2025 nepodarilo významnejšie zmierniť. Tento dlh mliekari odhadujú v spracovateľskom priemysle na 500 mil. EUR a jeho neriešenie pripraví vertikálu prvovýroby a spracovania mlieka časom úplne o konkurencieschopnosť. Rok 2026 bude nepochybne veľmi dynamickým z hľadiska vývoja na trhu a tiež rozhodujúcim rokom v oblasti tvorby politík na úrovni EÚ a ich implementácie na podmienky Slovenska. Aj preto budú slovenskí mliekari hľadať cesty na posilnenie spolupráce tak so slovenskými farmármi, ako aj obchodnými partnermi.
Hlavné rámce Európskej únie a ich dopady na mliečny sektor
Európska únia je významným výrobcom mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré sú začlenené do spoločnej organizácie trhu (SOT). Mlieko sa produkuje vo všetkých krajinách EÚ a jeho produkcia predstavuje významný podiel na hodnote poľnohospodárskej produkcie EÚ. Celková produkcia mlieka v EÚ sa odhaduje na približne 155 miliónov ton ročne. Hlavnými výrobcami sú Nemecko, Francúzsko, Poľsko, Holandsko, Taliansko a Írsko. Spoločne predstavujú viac než 70 % produkcie EÚ.
V posledných rokoch sa počet dojníc v EÚ zmenšuje, keďže sa zlepšuje dojivosť na kravu. V roku 2023 bolo v EÚ 20 miliónov dojníc s priemernou dojivosťou 7 800 kg mlieka na kravu. Veľkosť poľnohospodárskych podnikov a počet dojníc sa výrazne líšia a to isté platí aj pre mieru ich produkcie. Menej rozvinutí výrobcovia mlieka rýchlo dobiehajú výrobcov, ktorí už výrobu reštrukturalizovali a modernizovali.
Trhová intervencia a nástroje podpory
Na ochranu sektora mlieka a mliečnych výrobkov sa v období zvýšeného narušenia trhu využíva rad mechanizmov. Trhová intervencia v podobe verejnej intervencie a pomoci na súkromné skladovanie poskytuje záchrannú sieť pre prípad vážnej nerovnováhy na trhu. Verejná intervencia umožňuje nakúpiť a uskladniť tovar do doby, kým podmienky na trhu nedovolia opätovné uvedenie na trh. V rámci sektora mlieka a mliečnych výrobkov sa verejná intervencia môže vykonať v prípade masla a prášku z odtučneného mlieka.
Súkromné subjekty môžu každoročne od 1. februára do 30. septembra ponúknuť na výkup pri pevnej sadzbe maximálne 109 000 ton POM a 50 000 ton masla, ktoré spĺňajú osobitné požiadavky na kvalitu. Po dosiahnutí týchto objemov pokračuje trhová intervencia až do konca obdobia intervencie vo forme verejnej súťaže. Verejné intervínne zásoby sa opätovne predávajú na trhu postupom zadávania verejnej zákazky, ktorý otvára Európska komisia. Platobné agentúry krajín EÚ sú zodpovedné za riadenie a zabezpečenie kontrol operácií týkajúcich sa intervenčných opatrení v sektore mlieka a mliečnych výrobkov.
Pomoc na súkromné skladovanie
Pomoc na súkromné skladovanie je ďalší mechanizmus, ktorým EÚ chráni sektor mlieka a mliečnych výrobkov pred narušením trhu. Podpora sa poskytuje v prípade masla, prášku z odtučneného mlieka a sýr s CHOP/CHZO. Pomoc je určená na podporu časti nákladov na skladovanie a výrobky sa dočasne stiahnu z trhu. Pomocne schémy nie sú automatické a vyžadujú nariadenie Komisie. Skladovanie trvá minimálne 90 dní a maximálne 210 dní, pričom platí pevná sadzba na tonu a denná suma na tonu.
Obchod mimo EÚ a globálne súvislosti
Obchod s krajinami mimo EÚ je významným vývozcom mliečnych výrobkov a najväčším vývozcom syrov a prášku z odtučneného mlieka na svete. Vývoz mliečnych výrobkov podľa kvót zavedených krajinami mimo EÚ podlieha vývoznej licencii. Okrem toho sa na vstup mliečnych výrobkov do EÚ uplatňuje dovozný režim s dovoznými licenciami a colami (kvóty).
Na pozadí prebytku mlieka v EÚ a nadol tlačiacich cien sa mení aj dynamika exportov. V USA sa napríklad export mlieka a mliekarských výrobkov z hľadiska ceny a objemu vyvíja odlišne, čo vplýva na svetové toky surovín a sušeného odtučneného mlieka.
Vyhliadky a výzvy pre Slovensko
„Pokiaľ táto situácia bude pokračovať, čo máme informácie, že by mala pokračovať, tak sa môžeme dostať do situácie, že niektorí chovatelia na Slovensku budú musieť ukončiť svoje chovy. To môže následne znamenať aj zánik niektorých z mliekarní, keďže nebudú mať surovinu. To znamená vyššiu závislosť Slovenska od dovozov a zníženie sebestačnosti,“ uviedol Andrej Gajdoš. Záväzné kroky smerujú na rokovania v Bruseli a tlak na Európsku komisiu s dôrazom na pragmatické riešenia v rámci SPP a v prípade potreby aj nástroje na súdržnú podporu v rámci EÚ.
Podľa vedenia SZPM a SPPK je potrebné zintenzívniť spoluprácu medzi prvovýrodou, spracovateľmi a obchodníkmi a hľadať možnosti podpory v rámci MPRV SR a EÚ. Generálna sekretárka Slovenského mliekarenského zväzu tiež upozorňuje na rozdiely medzi cenami suroveho mlieka a cenami na pultoch, ktoré odrážajú diverzifikovanú dynamiku nákladov a marží v reťazci.
Rok 2026 sa očakáva ako veľmi dynamický ročník z pohľadu trhu a politík na úrovni EÚ, a preto je kľúčové posilnenie spolupráce na úrovni farmári-spracovatelia-odberatelia a aktívne zapojenie do diskusií o budúcich mechanizmoch podpory a stability trhu s mliekom v Európe.
Historický kontext a východiská pred vstupom do EÚ
Pred vstupom do EÚ čelil mliekarenský priemysel viacerým výzvam: klesajúca výroba mlieka, problémy s odbytom na domácom trhu a nižšie ceny oproti EÚ. Poľnohospodárstvo bolo viazané na dotácie a pravidlá SPP, čo ovplyvňovalo produkciu aj štruktúru hospodárstva. Napriek tomu priniesla integrácia do Únie prístup k fondom a modernizačným programom, ktoré urýchlili technologický rozvoj, no zároveň vytvorili závislosť od dotačného systému a zmenili štruktúru vlastníctva pôdy a investícií.
Vykonávané zmeny sa premietli do poklesu produkcie mlieka a do viacerých štrukturálnych dopadov na priestory hospodárstva. Hoci priemerná dojivosť zaznamenala pokroky, počet dojníc a celkové objemy produkcie boli stále menej ako predchádzajúce obdobia. Ekonomická efektívnosť chovu mliečneho dobytka ukazuje, že priemerná dojivosť na Slovensku je nižšia než v priemere EÚ, čo je jednou zo slabín, ktoré treba adresovať prostredníctvom inovácií, diverzifikácie výrobkov a lepšieho riadenia nákladov.
Ekonomika výroby mlieka a štrukturálne výzvy
Priemerná nákupná cena surového kravského mlieka v roku 2023 predstavovala 44,56 €/100 kg. Priemerný stav dojníc na sledovaných farmách bol 368 kusov s priemernou dennou dodávkou 25,08 kg na kravu a s realizačnou cenou 44,86 centov za kg mlieka. Náklady na krmivá, mzdové náklady a celopodniková réžia tvoria najväčšie položky nákladov. Podiel nákladov na narodené teľatá a na ostatné vedľajšie výrobky ukazujú, že efektívna manažmentová stratégia a zameranie na kvalitnú produkciu môžu priniesť dlhodobú udržateľnosť pri prispôsobení sa meniacemu trhu.
| Položka nákladov | Náklady (€/kŕmny deň) | Podiel z CVN (%) |
|---|---|---|
| Krmivá | 5,42 | 46,2 |
| Mzdové náklady | 1,16 | 10,1 |
| Celopodniková réžia | 1,04 | 9,0 |
| Ostatné náklady | 3,93 | 34,7 |
Priemerná ročná produkcia mlieka na kravu v roku 2023 dosiahla 9 359 kg a tržná produkcia 9 154 kg. Trhový podiel mlieka predstavuje 97,8 %. Z hľadiska štruktúry chovu a plemien dominuje holsteinská populácia, ktorá tvorí takmer polovicu stáda dojníc.