Kukurica siata (Zea mays ssp. mays) je kultúrna plodina, ktorá bola pôvodne domestikovaná Indiánmi na území dnešného Mexika. Je to rastlina z čeľade lipnicovitých a patrí medzi veľmi staré rastliny. Spôsob jej domestikácie je jednou z najväčších záhad genetiky. Kukurica siata (Zea mays ssp. mays)Pôvod a história kukurice.
Pôvod a domestikácia kukurice
Predpokladá sa, že kukurica vznikla vývojom a selekciou z teosintu (skupina amerických tráv z rodu Zea), s ktorým si však dnes kultúrna kukurica nie je vzhľadovo príliš podobná. Na rozdiel od ostatných kultúrnych plodín nie sú známe žiadne medzistupne medzi divokým predchodcom kukurice a kultúrnou plodinou. Súčasné teórie predpokladajú, že kukurica "vznikla" niekedy medzi rokmi 4000-3000 pred Kr. v údolí rieky Balzas. História kukurice sa začala písať približne 7 000 rokov pred naším letopočtom, keď začala jej cielená kultivácia. Do Európy sa dostala po príchode Španielov do Ameriky. Na Slovensko sa dostala z Maďarska v polovici 18. storočia. Do Európy sa dostala po objavení Ameriky Kolumbom, a postupne sa rozšírila do celého sveta vďaka cudzoopelivosti a prispôsobivosti plodiny.
Archeobotanické dôkazy ukazujú, že pôvod kukurice sa nachádza v Strednej Amerike a že teosinte bol predchodcom kukurice. Peľové zrná a škrobové zrná pomáhajú určiť čas a miesto prvého poľnohospodárskeho spracovania. Prvé kultivačné pokusy možno sledovať až po 7 000 rokoch pred naším letopočtom, pričom postup domáceho šľachtenia viedol k vzniknutiu moderných konvariet s rôznymi vlastnosťami zrnín.
Botanické charakteristiky kukurice
Kukurica je jednoročná tráva dorastajúca do výšky 1 až 3 metre (v slovenských podmienkach približne 1,2-3 m). Z plného stebla vyrastajú dve zvislé rady listov, ktoré sú dlhé a štíhle. Je rastlinou jednodomou s jednopohlavnými kvetmi a haploidným počtom chromozómov n=10. Samčie kvetenstvo (metlina) produkuje až 15 miliónov peľových zŕn; samičie strapcovité súkvetie (šúľok) sa nachádza v pazuche listu a je chránené 5 až 15 obalovými lístkami. Plod je nahá obilka s variabilnou farbou od bielej po čiernu a tvarom; obilky obsahujú klíčko a endosperm. Peľ sa prenáša hlavne vetrom; včely a iný hmyz zohrávajú menšiu úlohu pri opeľovaní. Životnosť peľových zŕn je uvádzaná na 10-30 minút a rozprašuje sa počas približne 14 dní. Semená kukurice sa nerozmnožujú vegetatívne; kukurica stratila schopnosť uvoľňovať semená z klasu, a tak je úplne závislá na pomoci človeka.
Fyzikálne a genetické vlastnosti
Kukurica je fotosyntetická rastlina typu C4, čo umožňuje rýchly rast a veľkú biomasu pri dostatočnom osvetlení. Udáva sa max. výnos až 23 t/ha a nie je extrémne náročná na vodu. Je modelovou rastlinou v genetike a široko využíva heterózu: F1 hybridy vytvorené krížením inbredných línií sú úrodnejšie až o 30 % oproti pôvodným formám.
Typy a využitie kukurice
Podľa zrných charakteristík sa rozlišuje päť konvariet: pukancová (pop corn), tvrdá (duro, flint), škrobnatá (blando), konský zub (dentado) a sladká (cukrová). Pukancová má malé zrno s mäkkým jadrom a tvrdým plášťom; tvrdá kukurica je odolná a dobre skladovateľná; škrobnatá kukurica sa melie na múku; konský zub má výraznú výduť na zrne; sladká kukurica obsahuje viac cukru a slúži ako zelenina a potravina. Rolovanie a varenie kukurice poskytuje dôležité živiny: sacharidy, bielkoviny, tuky, vitamíny B, C, E a minerály.
Historické štruktúry a šírenie
Do Európy sa kukurica dostala po objavení Ameriky Kolumbom; v 16. storočí sa rozšírila do Európy a neskôr do sveta. Na Slovensku bola v polovici 18. storočia zo Maďarska a v 18. storočí vznikla širokáš plodina v Nemecku po vyšľachtení odrôd, ktoré znášajú chladnejšie podmienky. V priebehu storočí sa pestovanie kukurice rozšírilo po všetkých kontinentoch okrem Antarktídy.
Využitie kukurice a ekonomika
V rozvinutých krajinách sa kukurica pestuje hlavne ako krmivo pre dobytok a ako surovina pre spracovateľský priemysel; priama konzumácia je skôr okrajová, hoci sladká kukurica sa stáva populárnou zeleninou. Kukurica je dôležitou vstupnou surovinou pre výrobu škrobu, dextrínu, cukru, sirupu, oleja, bioetanolu a ďalších produktov, vrátane plastov a biopalív. V Latinskej Amerike a Afrike má kukurica významný podiel v potravinovom reťazci ako hlavný zdroj kalórií pre dedinskú populáciu.
GM kukurica a etické diskusie
Geneticky modifikovaná kukurica (GM) vyvoláva významné diskusie. Väčšina GM kukurice sa pestuje v USA, Kanade, Juhoafrickej republike a Španielsku. Najčastejší gén Bt (Bacillus thuringiensis) zabezpečuje odolnosť proti škodcom; fanúšikovia tvrdia redukciu chemických látok a potenciálny pozitívny vplyv na biodiverzitu, zatiaľ čo odporkyne upozorňujú na riziko alergií, nekontrolované šírenie génov a možné kríženie s prirodzenými druhmi. V Slovenskej republike bolo GMO pestovanie predmetom legislatívnych riešení a diskusií so zreteľom na environmentálne a spoločenské dopady.
Praktické poznatky a postupy pestovania
Kukurica vyžaduje hlinitopiesočnaté pôdy, dostatok slnka a bohaté pôdnye živiny, najmä dusík. Ideálne sú blokové výsadby pre lepšie opelenie vetrom. Výsadba by mala začať po poslednom jarnom mraze a často je vhodné vysádzať odrody s rôznym časom zrelosti na predĺženie zberu. Živiny je vhodné doplniť, najmä na jar a v období vývoja klasov. Spotreba vody by mala byť pravidelná, ale nie nadmerná; hlboká pôda a mulčovanie zlepšujú vodný režim. Opeľovanie je primárne vetrom, preto je vhodné pestovať v skupinách alebo blokoch. Rozmnožovanie sa realizuje aj zo semien na nasledujúcu sezónu, ak je potrebné zachovať odrodu.
Napadnutie a ochrana
Môzaikový vírus kukurice, peronospóra a sneť kukuričná predstavujú hlavné choroby a škodcovité hrozby. Prevencia zahŕňa výber odrôd odolných voči chorobám, pravidelnú kontrolu, včasné postreky a správnu rotáciu plodín. Ochranné opatrenia zahŕňajú aj starostlivé upratovanie zvyškov rastlín a udržiavanie čistoty záhradného prostredia.
