Rozšírenie pstruha potočného: história, súčasnosť a výhľad do budúcnosti

Kedysi bežná ryba našich horských bystrín je na ústupe. Zafunguje cielené zarybňovanie, zvýšená lovná miera a prístup Chyť a pusť? Pstruh potočný je naším najrozšírenejším druhom ryby z čeľade lososovitých. Na Slovensku osídľuje toky s čistou, chladnou a dobre okysličenou vodou, takzvané pstruhové pásmo. Ostatné roky však zaznamenávame úbytok jeho populácií aj v lokalitách, kde sa bežne vyskytoval. Prečo?

Minulosť

Pstruhy ľudia odjakživa lovili pre obživu. S príchodom športového rybárstva sa zaviedli rôzne pravidlá, určilo sa obdobie ich lovu, minimálna miera, maximálny počet privlastnených úlovkov na deň… A už v prvej polovici 20. storočia sa začali pstruhové toky cielene zarybňovať. Na Slovensku fungovali desiatky pstruhových liahní, kde sa produkovali násady na tento účel. Zväčša ich zakladali lesníci, ktorí mali v správe aj miestne horské toky. Generačné ryby, respektíve gonády sa získavali od lokálnych populácií pstruhov potočných. V rybárskej ročenke pre roky 1961/1962 je vymenovaných 33 liahní a všetky okrem jednej boli zamerané na produkciu lososovitých druhov rýb. Dnes z nich fungujú len štyri. Tento systém zarybňovania bol dobrý, jednotlivé mikropovodia sa totiž zarybňovali miestnymi rybami. Po prijatí zákona o rybárstve č. 102/1963 sa využívanie tokov zintenzívnilo. Na snemoch rybárskeho zväzu sa prijímali uznesenia o plánoch navyšovať produkciu rýb z voľných vôd. Popularita športového rybárstva rástla, zvyšoval sa aj rybársky tlak na pstruhové vody a potreba násad pstruhov. Zakladali sa veľké produkčné rybárstva. Generačné stáda sa formovali z rýb odlovených vo voľných vodách. Zaujímavé informácie o tejto činnosti uverejňoval aj časopis Poľovníctvo a rybárstvo. Napríklad na vodnej nádrži Palcmanská Maša (Dedinky) boli v čase neresového ťahu pstruha umiestnené do prítoku troje hrablice, ktorými sa prehradil tok Hnilca. Migrujúce pstruhy sa tu odlovili a premiestnili do liahne v neďalekej Dobšinej. Tam prebehol umelý výter a následný odchov násad, ktoré slúžili na zarybnenie okolitých vôd v povodí Hnilca a Slanej. Avšak odlovené ryby sa do Hnilca nevrátili a zostávajúcu populáciu pstruhov vylovili rybári. Na takto obhospodarovaných tokoch boli vtedy populácie pstruhov bežne doslova vylovené. Nedostatok rýb sa nahrádzal umelým zarybňovaním. Začali sa vo väčšej miere premiešavať populácie pstruhov medzi povodiami.

Keď v 70. rokoch chovy lososovitých rýb zlikvidovala epidémia ochorenia UDN, na obnovu generačných stád boli opäť odlovené ryby z voľných vôd naprieč celým Slovenskom. A opäť došlo k premiešaniu populácií pstruhov z rôznych povodí. Navyše produkcia niekoľkých liahní pokrývala potrebu násad takmer celého Slovenska, takže do väčšiny voľných vôd, kde prebiehalo zarybňovanie, sa dostávali ryby len z niekoľko málo generačných stád. Už od 50. rokov sa toky regulovali z titulu protipovodňovej ochrany a ochrany poľnohospodárskej pôdy. Vznikali migračné bariéry.

Vplyvom industrializácie a intenzifikácie poľnohospodárstva sa zhoršila kvalita povrchových vôd a opakovali sa otravy rýb. Napriek tomu na mnohých tokoch boli ešte populácie pstruhov na dobrej úrovni a na ich udržanie postačovala samoreprodukcia s prípadným dosádzaním násad, čo kompenzovalo odlov rýb na udicu. Rybožravé predátory boli extrémne vzácne, populácia vydry sa na Slovensku odhadovala na 250 jedincov, volavku popolavú na pstruhových potokoch ani nebolo vídať. Vodnatosť tokov bola dobrá. Hoci sa vyskytli aj suché roky, problémy so suchom mali krátkodobý charakter.

Súčasnosť

Rybárski hospodári, ktorí v súčasnosti obhospodarujú pstruhové toky, identifikujú súbor faktorov priamo ohrozujúcich prežívanie pstruha potočného. Najvýraznejším je znižovanie prietokov a otepľovanie klímy. Vodnatosť tokov za posledné desaťročia výrazne klesla. Letné teploty aj v podhorských oblastiach bežne presahujú 35 stupňov Celzia, teplota vody v pstruhových revíroch presahuje 25 stupňov Celzia. Pstruh potočný dokáže krátkodobo prežiť aj takúto teplotu, ale periódy s vysokými teplotami sa neustále predlžujú. Areál rozšírenia pstruha potočného sa posúva viac na sever. Na juhu stredného Slovenska v tokoch ako Novobanský potok, Štiavnica, Krupinica, Litava, Tisovnícky potok boli donedávna početné populácie pstruha potočného, čo dokumentujú tiež výkazy o úlovkoch. Dnes je na týchto tokoch problém nájsť pstruha, v niektorých úsekoch aj vodu. Pri nízkych prietokoch hrozí mimoriadne zhoršenie vôd už i pri malom bodovom znečistení, ktoré by sa pri priemerných prietokoch bez problémov nariedilo. Takto dokáže spôsobiť úhyn rýb aj na úseku niekoľko stoviek metrov.

Jednoznačne najväčší problém, na ktorom sa zhodnú všetci obhospodovatelia pstruhových tokov, však predstavujú rybožravé predátory. Vydier a volaviek je toľko, že rybári na väčšine pstruhových tokov pravidelným zarybňovaním akurát tak pokrývajú ich potravné nároky a úlovky rybárov sú minimálne. Jedna vydra spotrebuje denne jeden až 1,5 kilogramu potravy, za rok z tokov odčerpá takých 350 kilogramov rýb. Obsádku tokov pstruhového pásma tvorí pstruh potočný a hlaváče, máličko iné druhy rýb. Predačný tlak na populácie pstruha je teda enormný.

Treba pripomenúť, že v 90. rokoch boli toky takisto regulované, dochádzalo k priemyselným otravám a existovalo veľa migračných bariér, ale pstruhy potočné boli ešte početné. Bolo však menej rybožravých predátorov. Pri dnešných naakumulovaných problémoch predstavuje vydra už len finálny faktor úbytku pstruhov. Pri extrémne nízkych prietokoch sa ryby koncentrujú v niekoľkých hlbších tôňach, kde sú pre predátora ľahkou korisťou. Tento problém je výrazný v zime, keď majú ryby navyše spomalený metabolizmus.

Športový rybolov. Užívatelia revírov dlhodobo posudzovali početnosť hospodársky preferovaných druhov rýb podľa výkazov o úlovkoch. Tie dnes nie sú smerodajné. Rybárska legislatíva umožňuje lepšie manažovanie revírov. Medzi základné opatrenia patrí zvýšenie najmenšej lovnej miery rýb a obmedzenie počtu úlovkov. Na väčšine revírov, kde sa ešte nachádza početnejšia populácia pstruha potočného, bola zvýšená jeho najmenšia lovná miera. Napriek tomu v celoslovenskom meradle zaznamenávame pokles úlovkov pstruha potočného. V roku 2023 sme ich zaevidovali necelých 12-tisíc s celkovou hmotnosťou 4 700 kilogramov. Aj z toho tvorili väčšinu jedince z umelých chovov, vysadené do revírov už vo veľkosti presahujúcej lovnú mieru a v krátkom čase vylovené, podobne ako pstruhy dúhové. Medzi športovými rybármi je dnes vo všeobecnosti trendom ulovené pstruhy potočné púšťať späť do vody. Preto športový rybolov, respektíve rybársky tlak nemôžeme radiť medzi faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú početnosť pstruha potočného v našich vodách.

Zarybňovanie

Tak ako pri love pstruha, aj pri zarybňovaní pstruhových vôd už prevládajú pozitívne trendy. Po období, keď sa zarybňovanie potočákom začalo suplovať masívnym vysádzaním tržného pstruha dúhového aj do najmenších tokov, sa pristupuje k metódam, ktoré sú čo najbližšie prírodným podmienkam. Okrem vysádzania rýchleného plôdika pstruha do revírov je populárna metóda zarybňovania formou ukladania ikier v takzvaných Vibert boxoch. Ide o uloženie ikier v štádiu očných bodov do prietočných plastových krabičiek priamo do vhodného toku, väčšinou menšieho pstruhového potoka - vlásočnice. Pstruh sa tak vyvíja už od štádia ikry vo svojom prirodzenom prostredí a je predpoklad, že ryba, ktorá sa úspešne vyliahne a neskôr aj pohlavne dospeje, sa bude vracať na neres do rovnakého toku. Tieto aktivity sú v súčasnosti populárne, venuje sa im množstvo ľudí celého vekového spektra. Je to naozaj vítaná a prospešná činnosť.

Pokiaľ sa však snažíme o návrat k prirodzeným procesom, musíme rozmýšľať aj nad tým, aký je pôvod generačných rýb, ktorých ikry do krabičiek dávame. Na Slovensku máme dve populácie pstruha potočného, a to čiernomorskú a atlantickú. Náležia do riečnych systémov, ktoré odvádzajú vody do Čierneho, respektíve Baltského mora. Ako sme už spomenuli, generačné stáda pstruhov na veľkých liahňach pozostávajú z rýb, ktorých pôvod dobre nepoznáme. Historicky sa do nich mohli dostať ryby aj z iných povodí alebo štátov, a to pre takzvané oživenie krvi alebo lepšie rastové vlastnosti. Z tohto dôvodu by bolo vhodné na uvedený účel získať ryby z voľných vôd, ideálne z tokov, kde neprebiehalo umelé zarybňovanie, alebo kde naposledy prebehlo dávno. Tu je predpoklad, že ikry odoberieme od ešte pôvodných populácií pstruhov. Analýzou DNA sa totiž zistilo, že až 85 percent populácie potočákov na Slovensku v tokoch úmoria Čierneho mora má pôvod v atlantickej populácii. To sú následky nevhodného zarybňovania.

Budúcnosť?

Na udržanie populácií pstruha potočného treba vynaložiť mnoho úsilia. Medzi priority patrí odstraňovanie migračných bariér, revitalizácia upravených tokov, vodozádržné opatrenia formou budovania nízkych drevených prahov na tokoch. Tieto opatrenia sa už v menšej miere realizujú. Dôležité bude aj nastavenie rybárskeho obhospodarovania revírov. V súvislosti so zarybňovaním by mala prebehnúť dôkladná genetická analýza generačných stád, čo sa dá v súčasnosti technologicky jednoducho vykonať. Pomohol by tiež návrat k menším liahňam v jednotlivých povodiach. Vytváranie revírov v režime Chyť a Pusť a no go zóny ako Chránené rybie oblasti by mali byť samozrejmosťou. Cieľom rybárskeho obhospodarovania by malo byť vytvorenie silných populácií pôvodných druhov rýb, ktoré sú schopné udržiavať sa samoreprodukciou. Pri neregulovanom stave rybožravých predátorov to však v súčasnosti možné nie je. Pstruhové toky sú segmentované nepriechodnými migračnými bariérami. Pokiaľ predátory znížia početnosť pstruhov na úroveň, keď miestna populácia nie je schopná samoreprodukcie a z nižšie položených úsekov tam ďalšie ryby nedokážu migrovať, miestna populácia, často tvorená pôvodným genofondom, nenávratne zaniká.

Som presvedčený, že bez umelého zarybňovania by dnes na väčšine našich pstruhových tokov už pstruh potočný neexistoval. Sám som ako rybársky hospodár ponechával roky bez zarybňovania dva menšie potoky, práve pre získavanie pôvodných rýb na umelý výter a následné zarybnenie pstruhových vôd v okolí. Tieto toky majú pôvodné korytá, podomleté brehy, takže aj podľa ochranárov by sa mali ryby bez problémov ukryť pred predátormi. No, keď sme v jeseni šli pomocou elektrického agregátu odloviť ryby pre pstruhovú liaheň, z dvoch kilometrov toku sme získali len tri pstruhy. Myslím, že tento príklad nepotrebuje ďalší komentár. Do budúcna bude dôležitá komunikácia užívateľov rybárskych revírov so štátom, ktorý im prideľuje výkon rybárskeho práva. Mali by sa stanoviť priority. Ochrana rybožravých predátorov je v súčasnosti nadradená ochrane rýb. Bez akejkoľvek logiky. Ryby sú chránené len teoreticky, obmedzenia sa týkajú iba rybárov. To, že máme revíry v režime Chyť a pusť neznamená, že tam nebude loviť vydra alebo volavka. Riešenie v podobe preplácania škôd (čo sa nevzťahuje na voľné vody), vytvorí len začarovaný kruh. Za peniaze vyplatené za škody sa kúpia násady, ktoré v prevažnej miere opäť skonzumujú rybožravé predátory. Pokiaľ nedôjde k aktívnemu manažmentu vrcholových rybožravých predátorov, pstruh potočný môže byť, paradoxne, ľahko prvou obeťou ochrany prírody. Tá v prípade voľných vôd a rýb nie je komplexná, ale zameraná jednostranne.

Pstruh potočný je jedným z pôvodných druhov tunajších rýb. Podľa miesta výskytu pstruh vytvára mnohé varianty, ktoré sa často nápadne líšia tvarom tela i sfarbením. Vo voľnej prírode dorastá do dĺžky okolo 50 cm a hmotnosti 1,5-2 kg. Rast pstruha výrazne závisí od životného prostredia, pstruhy z nížinných vôd rastú rýchlejšie a dorastajú do väčších rozmerov ako pstruhy z horských potokov. Dĺžka ročného plôdiku môže byť 2,5 až 13 cm. U dvojročných pstruhov je to 10 až 23 cm a u trojročných od 15 po 30 cm. Dĺžka života pstruha potočného sa vo voľnej prírode odhaduje na 4 až 5 rokov, ale v zajatí sa podľa záznamov niektoré jedince dožili až 12 rokov. Typická voda, kde pstruha potočného takmer zaručene nájdete je voda rýchlo tečúca, studená a čistá s vysokým obsahom kyslíka. Pstruh potočný má veľmi jemné a lahodné mäso.

Porovnanie s pstruhom dúhovým

Pstruh potočný a pstruh dúhový sa líšia pôvodom, vzhľadom, prostredím a správaním. Pôvod a rozšírenie: pstruh potočný je pôvodný druh v Európe, pstruh dúhový je nepôvodný druh dovezený zo Severnej Ameriky. Vzhľad: pstruh potočný má výrazné červené škvrny s bielym lemom; pstruh dúhový má fialovo-dúhový pás na bokoch a množstvo čiernych bodiek. Životné prostredie a správanie: potočný je viac teplotne a kyslíkovo náročný, teritoriálny, dúhový migruje a nie je taký náročný na podmienky. Rozmnožovanie: potočný nakladá 500-3 000 ikier, dúhový približne 3 000-4 000 ikier v každej znáške.

Pstruh a rybolov

Pstruh potočný je cenený v športovom rybolove pre svoju bojovnosť a lov na mušku poskytuje skutočný pôžitok. Dnes je uznávaný iba lov prívlačou a muškárením so stále silnejším príklonom k lovu na umelú mušku, ktorý je k rybám najšetrnejší a technicky najnáročnejší. Od 16. apríla sa na Slovensku začína pstruhová sezóna, kedy môžeme loviť tri druhy salmonidov: pstruha dúhového, sivoňa potočného a pstruha potočného a jeho jazernú formu. Je možné si privlastniť maximálne 2 kusy pstruha potočného (lovná miera 35 cm) a k nim ešte 2 kusy pstruha dúhového, prípadne sivoňa potočného (celkovo 4 ryby).

Rybárske revíry CHAP (Chyť a Pusť) sú na Slovensku čoraz populárnejšie. Najznámejším revírom typu CHAP je VVN Bešeňová pod VN Liptovská Mara. Športoví rybári ju navštevujú kvôli úlovkom veľkých pstruhov dúhových, potočných aj jazerných. Ďalším známym revírom CHAP je rieka Poprad v meste Svit.

Životné prostredie a ochrana

Pstruh potočný potrebuje čistú vodu s vysokým obsahom kyslíka, teplota vody nesmie prekročiť 18 °C (mladé ryby tolerujú o stupeň až dva vyššie). Potočná forma sa viaže na horské a podhorské toky s kamenným alebo štrkovitým dnom a krytmi pod brehmi. Jazerná forma vzniká v stojatých vodách a má iné farebné znaky. Z hospodárskeho hľadiska je dôležité, aby populácie zostávali samoreproducčné a aby sa predišlo premiešavaniu génov medzi povodmi.

V súčasnosti sú hlavnými problémami úbytku prietoky, teploty, migrácia predátorov (vydra, volavka) a znečistenie vôd. Ochrana rybožravých predátorov je v súčasnosti nadradená ochrane rýb a v prípade voľných vôd je potrebné viesť aktívny manažment revírov a primerané ekonomické nástroje.

Praktické poznámky pre rybárov

• Na Slovensku sa pstruh potočný loví a chová tradične, v súčasnosti však rastie význam CHAP revírov a šetrnejších techník lovu.
• Najlepšie podmienky pre pstruha potočného sú čisté, studené toky s dostatočnou tieniacou vegetáciou a úkrytmi pod kameňmi.
• Tempo reprodukcie a vekové rozloženie populácií sú citlivé na hospodárenie, migrácie a zásahy do tokov.

tags: #pstruh #potocny #distribution