Reakcia diviaka na vlčie zavíjanie: správanie v prírode a jeho význam pre zvládanie kontaktu s človekom

Českým vedcom Českej zemědělskej univerzity sa podarilo zaznamenať jedinečný úkaz. Podľa vedcov ide o prelomový záznam, ktorý dokazuje, že diviaky sú vysoko inteligentné tvory a oplývajú komplexnou formou empatie. Dva samce diviakov uviazli v klietkach, ktoré tam boli umiestnené s cieľom preventívnych opatrení pred africkým morom ošípaných. Na miesto však dorazila skupina ôsmich diviakov, ktoré viedla veľká samica, podľa vedcov pravdepodobne ich matka. Po šiestich minútach sa malo samici podariť uvoľniť prvú guľatinu, ktorá držala jedného diviaka. Autorka štúdie Michaela Másílková z katedry poľovníctva a lesníckej zoologie pre portál ČT 24 tiež uviedla, že správanie samice sa vyznačovalo veľmi prosociálnymi až altruistickými znakmi.

„Inak povedané, samica veľmi dobre vedela, čo robiť, aby sa pasca otvorila. Je to jeden z mnohých prípadov, ktorý dokladá inteligenciu a kognitívne schopnosti ošípaných,“ doplnila Masílková. Empatia sa už dokázala aj u svíň domácich, avšak záchranné správanie, ktoré je motivované empatiou, ešte nebolo zdokumentované. Ide tak pravdepodobne o veľmi prelomové zistenie, ktoré by v budúcnosti mohlo priniesť nový pohľad na diviaky.

Rôzne prejavy zvukovej komunikácie a využitie vábničky

Jedným z najzaujímavejších spôsobov lovu je lov pomocou vábničiek - vábením poľovnej zveri. Tento spôsob lovu sa používa pri poľovaní na viacero druhov zveri a novinkou v posledných rokoch je diviačia vábnička. Tá slúži na spestrenie lovu, odstrel, filmovanie, zistenie početnosti a zlepšenie selektívneho lovu. V poľovníckej praxi už pomocou diviačej vábničky boli privábené a ulovené i kapitálne, trofejové diviaky u nás v Čechách i v Maďarsku.

Podľa vyjadrení lovcov sú tieto diviaky počas splnu a pri vábení z posedov často počuť, ako diviak láme kukuricu alebo ide smerom k lovcovi. Diviačia zver je napriek svojej prevažne nočnej aktivite dosť hlučná a pri rôznych činnostiach vydáva zrozumiteľné zvuky, ktoré napodobňujú aj hlasy domácich svíň. Hlasový dosah vábničky je okolo 200 metrov, a čím presnejšie vieme imitovať prirodzené zvuky, tým je väčšia šanca na úspech.

Napodobňovanie zvukov diviačej zveri sa dá využiť aj pri vábení v lese zo zámerského smeru, kde sa diviaky priblížia bližšie k nášmu stanovišťa či posedu. V čase párenia sú krochkania obzvlášť účinné, ale treba mať vždy dobrý vietor. Je tiež možné privábiť dospelé diviaky pri vábení zajacom alebo srnčaťom v nebezpečí, čo v praxi potvrdzujú skúsenosti lovcov.

Bežná správanie a bezpečné zvládanie stretnutí s diviakmi

Diviaky sa v posledných rokoch objavujú častejšie aj v mestských a prímestských oblastiach. Stretnutie s diviakom v prírode alebo meste nemusí byť príjemnou skúsenosťou a hoci diviaky zvyčajne nie sú agresívne voči ľuďom, existujú situácie, kedy sa môžu cítiť ohrozené a zaútočiť.

Prečo sa diviaky objavujú v mestách? Príčiny sú viaceré: strata prirodzeného prostredia, dostupnosť potravy v odpadkoch, premnoženie v oblastiach bez dostatočných predátorov a strata plachosti voči ľuďom. Aby sme predišli stretu, treba dodržiavať pravidlá pri prechádzkach: zostať na vyznačených chodníkoch, vydávať zvuky, mať psa na vôdzke, nekŕmiť ich a v prípade mláďat sa okamžite vzdialiť. Ak už k stretnutiu dôjde, treba sa snažiť zostať pokojní, postupne ustupovať a vyhnúť sa priamej konfrontácii či očnému kontaktu.

V prípade útoku sa odporúča hľadať útočisko a v najhoršom prípade zaujať obrannú polohu pri zranení - ľahnúť si na brucho a chrániť si hlavu a krk. Ak je to možné, je lepšie útok zvládnuť krikom a vyhýbať sa vode, pretože diviaky sú výborní plavci. V prípade hroziaceho útoku skúste použiť batoh ako štít a čo najskôr sa vzdialujte.

Ako rozpoznať agresívne signály a čo robiť pri stretnutí s diviakmi v meste

Agresia sa najčastejšie objavuje u samice s mláďatami alebo počas párenia. Varovné signály zahŕňajú naježenú srsť, klektanie zubami (zbrane), mľaskanie a chrochtanie či kvičanie mláďat. Pri stretnutí s dospelým diviakom v meste je potrebné nekrmiť ho, udržiavať bezpečnú vzdialenosť, mať psa na vôdzke a kontaktovať políciu v prípade potreby. Mestská polícia je k dispozícii nonstop a v znení situácie sa rieši prostredníctvom poľovníkov a štátnej ochrany prírody.

Regulácia populácie diviakov je nevyhnutná pre udržanie rovnováhy v ekosystéme a minimalizáciu rizík stretnutí s ľuďmi. Odlov, odchyt a utratenie na nepoľovných plochách sú jednými z možností. Diviak lesný je mohutné zviera, ktoré môže vážiť od 50 do 200 kilogramov (niekedy aj viac v horských oblastiach), s pevnými klami a hustou srsťou. Diviak je všestranný a výborne sa prispôsobil prostrediu, čo sa prejavuje aj v jeho tolerancii na rušivé faktory ľudského prostredia.

Príbehy a skúsenosti bežných ľudí zdôrazňujú nutnosť opatrnosti a prispôsobenie správania sa v prostredí s diviakmi. Niekedy ľudia popisujú, že diviaky vnímajú ich prítomnosť a snažia sa udržať si odstup, inokedy sa stane, že diviačie stádo reaguje obranným spôsobom pri narušení ich priestoru, najmä ak je v hre mláďa alebo ak diviak cíti ohrozenie.

Špecifiká nočného života a sociálna štruktúra diviakov

Diviaky sú veľmi sociálne zvieratá. Žijú v skupinách nazývaných čriedy, ktoré vedie skúsená samica. Väčšina mláďat sa narodí medzi februárom a májom; mláďatá sú pruhované, čo im pomáha skryť sa v lese. Dospelé samce sa zvyčajne pohybujú samostatne, až sa počas ruje opäť pripájajú ku skupinám. Nočné hodiny sú pre rodiny dôležité z hľadiska komunikácie: používajú širokú škálu zvukov a mláďatá pískajú, aby udržiavali kontakt s matkou. Nočné presuny čried sú pomerne organizované; mladé zvieratá bývajú uprostred, dospelé samice tvoria okraje.

Diviaky majú radi bahenné kúpele, pričom bahno chráni kožu a reguluje telesnú teplotu. Po bahennom kúpeli sa zvieratá otierajú o stromy a zanechávajú pachové značky, ktoré slúžia na komunikáciu a orientáciu v teritóriu. V Urču, rovnako aj v iných regiónoch, nočná aktivita diviakov zahŕňa prehľadávanie pôdy rýpaním, hľadanie korienkov, húb a drobných živočíchov, pričom čuch je ich mimoriadne vyvinutý a dokáže vycítiť potravu aj niekoľko centimetrov pod zemou.

Aj v meste a na dedine: konkrétne skúsenosti a odporúčania

V posledných rokoch zaznamenávame zvýšený nárast výskytu diviakov na súkromných pozemkoch a v mestskom prostredí. Z vyššie uvedených príkladoch vyplýva, že ľudia by mali zhliadnuť situácie s diviakmi z pohľadu bezpečnosti a zvierat samotných a pridŕžať sa zásad:

• Nekŕmiť diviaky a nezvýhodňovať ich kontajnery či záhrady.
• Udržiavať bezpečnú vzdialenosť a nepokúšať sa ich loviť alebo chytať.
• V prípade potreby kontaktovať políciu či miestne hliadky, ktoré poskytnú pomoc a radu.
• Pri stretnutí je dôležité zostať pokojní, pomaly ustupovať a vyhýbať sa priamemu očnému kontaktu.
• Ak je možné, využívať vhodné oplotenia, senzory pohybu a plašiče, ktoré zvyšujú bezpečnosť majetku a ľudí.

Riziká a dôsledky pre ľudí aj diviaky

Rastúca populácia diviakov na Slovensku je spôsobená menej tvrdou zimou a dostupnou potravou, čo vedie k častejším stretnutiam a možným šíreniam ochorení. Diviak je mimoriadne húževnatý bežec a výborne pláva; jeho rýchlosť môže dosahovať až 45 km/h. Uvádza sa tiež, že „Útekom na strom neujdete pred diviakom“ - často divia vyčkávajú pod stromom a následne sa vrhnú na záchranné opatrenia. Nočné aktivity a kontakt s ľuďmi vyžadujú opatrnosť, aby sa predielo konfliktom a útokom. Ak dojde k útoku, vždy je lepšie hľadať útočisko a vyhodnotiť svoje možnosti s čo najväčšou opatrnosťou.

Skúsenosti z bežnej praxe ukazujú, že agresívne správanie býva najmä pri starších jedincov a pri mláďatách. Lepšou obranou je znalosť správania a včasné varovné signály, ktoré umožnia ľuďom vyhnúť sa zbytočnému riziku. V rámci regulácie populácie je nevyhnutné mať na pamäti, že diviak lesný je jedinečnou súčasťou lesa a jeho regulácia by mala byť vykonávaná rozumne a zodpovedne.

Slovenské regióny skúmajú aj ďalšie prípady, pričom v Štiavnických Baniach a ďalších oblastiach sa vyskytujú prípady stretnutí s diviakmi v blízkosti domov či záhrad. Diskusie medzi poľovníkmi a ochranármi zdôrazňujú potrebu vyvažovania regulácie a zachovania prirodzeného života zvierat v súlade s bezpečnosťou ľudí.

Tabuľka: Základné fakty o diviakoch

Diviak lesný sa v prírode vyznačuje štetinatou srsťou, tmavohnedou až čiernou farbou a výraznými klami. Jeho spoločenské správanie v čriedach s jasnou hierarchiou a staršou diviačicou na čele znamená, že mláďatá sú chránené a vedené skúsenými členmi skupiny. V období zimy a počas ruje sa správanie môže meniť a diviaky môžu vyhľadávať potravu mimo lesa, čo zvyšuje riziká kontaktu s ľuďmi a majetkom.

tags: #reakcia #diviaka #na #vlcie #zavijanie