V každodennom podnikaní sa stretávame s rôznymi výdavkami, ktoré súvisia s udržiavaním obchodných vzťahov a budovaním imidžu firmy. Jednou z častých otázok je, či výdavky na pracovné obedy s klientmi, pohostenie alebo darčekové predmety možno považovať za daňovo uznateľné náklady. Tento článok sa zameriava na tieto aspekty z pohľadu slovenskej legislatívy.
Všeobecné zásady daňovej uznateľnosti
Univerzálnym daňovým výdavkom je taký výdavok (náklad), ktorý bol preukázateľne vynaložený, riadne zaúčtovaný v účtovníctve daňového subjektu a jednoznačne súvisí s predmetom zdaniteľného príjmu. Musí ísť o výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
Najfrekventovanejším problémom je rôznosť názorov na to, či zaplatený produkt (služba, výrobok) možno alebo nemožno zaúčtovať medzi daňové výdavky v zmysle § 19 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Iné si o tom istom môže myslieť daňový subjekt, iné daňový poradca a iné daňová kontrola.
Daňové a nedaňové výdavky
Podnikatelia si môžu znížiť svoj základ dane o daňovo uznateľné náklady. Okrem nich zákon definuje aj daňovo neuznateľné náklady. Je dôležité rozlišovať medzi týmito dvoma kategóriami, aby ste optimalizovali svoju daňovú povinnosť.
Pracovný obed a jeho daňová uznateľnosť
Náklady na reprezentačné účely, ako sú útraty za občerstvenie (jedlo a nápoje), patria podľa zákona o dani z príjmov medzi nedaňové výdavky, konkrétne do ustanovenia § 21 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Ak firma dostane pracovnú návštevu kľúčového dodávateľa (odberateľa) zo zahraničia a pozve túto delegáciu na pracovný obed alebo obchodnú (biznis) večeru, je síce slušné a korektné túto útratu za hostí zaplatiť, ale nie je to možné zahrnovať a nárokovať si to ako daňový výdavok. Márna je diskusia o tom, že bez slušného obeda alebo večere by sa obchod nemohol podariť.
Pracovný obed s klientom je rovnako jednoznačne charakterizovaný ako výdavok na reprezentáciu, čiže nedaňový výdavok. To však neznamená, že podnikateľ ich nemôže „zahrnúť do účtovníctva“, resp. nemôže zaplatiť firemnou kartou a odložiť bloček pre účtovníka. Tieto výdavky síce neznížia základ dane, znížia iba jej čistý zisk (nejde o tzv. daňový výdavok).
Je možné uznať výdavky podnikateľov na kávu, obed a alkohol ako daňové výdavky, čiže také, ktoré reálne znižujú základ dane? Vo všeobecnosti platí, že ide o výdavky podnikateľa na reprezentáciu a podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. ide o nedaňové výdavky.
Stravné ako daňový výdavok
V tomto prípade však existuje spôsob, ako si môže podnikateľ uznať aspoň určitú sumu stravného, na ktoré má nárok. Uplatnenie stravného do daňových výdavkov upravuje § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov.
Živnostník si môže uplatniť do daňových výdavkov stravné maximálne v rozsahu a vo výške ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Uvedené znamená, že živnostník si môže do daňových výdavkov v roku 2020 uplatniť stravné najviac vo výške 5,10 eur za každý odpracovaný kalendárny deň.
Živnostník si však nemôže uplatniť daňový výdavok na stravné, ak je zároveň aj zamestnancom alebo mu vznikol nárok na stravné v súvislosti s pracovnou cestou. V takomto prípade sa uplatní postup v prípade cestovných náhrad.
Živnostník ďalej nemá nárok na stravné za každý deň, ale musí brať do úvahy reálne odpracované dni. Ak počas víkendov a sviatkov nepracuje, nemá nárok na stravné za konkrétny deň. Rovnako si nemôže živnostník uznať ani stravné viackrát za deň ako kompenzáciu za iný deň.
SZČO má rovnako nárok na stravné ako daňový náklad za každý odpracovaný deň a to v sume 3,74 EUR na deň. Aktuálne v paušálnej sume bez dokladovania, no iba za dni, keď mu nepatrí stravné za dni pracovnej cesty a ani za dni, počas ktorých mu na stravné prispel prípadný zamestnávateľ.
Príspevok na stravovanie zamestnancov
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie počas pracovnej zmeny, ak vykonávajú prácu viac ako štyri hodiny. Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie zamestnancov napríklad prostredníctvom gastrolístkov alebo priamo v prevádzke zamestnávateľa. Príspevok zamestnávateľa na stravu do limitu určeného zákonom je daňovým výdavkom spoločnosti.
Pracovné cesty sú daňovým nákladom, pretože sú nutné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Rozhodujúcim kritériom je schopnosť preukaznosti skutočnej pracovnej cesty.
Reklama a darčekové predmety
Ak SZČO propaguje svoje aktivity na internete vo forme reklamy, prípadne obdarúva svojich klientov darčekovými alebo reklamnými predmetmi, aj vtedy ide o daňovo uznateľný výdavok. Nesmie však ísť o darčekové reklamné poukážky, tabakové výrobky a alkohol okrem vína.
Fľaše vína ako darčekové predmety klientom do 17 eur za kus sú však daňovo uznaným výdavkom max. do 5% základu dane v daňovom priznaní.
Medzi reklamné predmety patria perá, ceruzky, hrnčeky, kalkulačky, kalendáre, tričká, dáždniky a podobné predmety.
Za daňovo uznané sa považujú reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 eur za kus. Za reklamný predmet sa nepovažuje tabakový výrobok a alkoholický nápoj okrem vína (ak ich podnikateľ sám nevyrába), ide o nedaňové výdavky.
Ak platiteľ DPH nakúpi reklamné predmety, ktoré spĺňajú podmienku ceny do 17 eur bez DPH, t. j. môže odpočítať DPH. Ak sa však rozhodne ich dodať na obchodné účely bezodplatne, považuje sa to za dodanie tovaru za protihodnotu a podnikateľ je povinný odviesť DPH na výstupe.
Dôležité je vedieť, že pri darčekových košoch, kde je viacero položiek, sa nesleduje cena za položku, ale za celý darčekový kôš. Ak je víno napr. súčasťou darčekového koša, posudzuje sa samostatne a mali by súvisieť s obchodnou činnosťou podnikateľa.
Spoločnosť Alfa s.r.o. pozvala niektorých svojich obchodných partnerov na obed v reštaurácii, kde témou ich rozhovorov boli aj možnosti ich ďalšej spolupráce. Ide o reprezentáciu, pretože účelom nebolo zvýšiť predaj, ale posilniť vzťahy. Náklady sa preto nepovažujú za daňovo uznateľné.
Spoločnosť Beta s.r.o. nakúpila 30ks reklamných predmetov - peňaženiek v hodnote 20 eur/ks, ktoré bude rozdávať svojim verným zákazníkom. Reklamné predmety, ktorých jednotková cena presiahne sumu 17 eur nie sú daňovým výdavkom v plnej výške.
Právnická osoba, platiteľ DPH, ktorej hlavným predmetom činnosti nie je výroba vína, poskytla svojim najväčším odberateľom reklamné predmety vo forme fľaše vína, a to 30 ks za 20 eur/1ks bez DPH, s DPH 24 eur/1ks a 100 ks za 16 eur/1ks bez DPH, s DPH 19,20eur/1ks. Na r. 301 daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby daňovník vykázal základ dane vo výške 20000eur. Sú uvedené výdavky uznaným daňovým výdavkom? Reklamné predmety, ktorých jednotková cena presiahne sumu 17 eur nie sú daňovým výdavkom v plnej výške. V tomto prípade daňovník sumu 600 eur (30ksx20eur ) uvedie na r. 16 TAB A (je súčasťou r. Ďalších 100ks spĺňa podmienku reklamného predmetu, pretože jeho hodnota za jeden predmet bez DPH nepresahuje 17 eur. Reklamné predmety vo forme vína však môže daňovník poskytnúť najviac do výšky 5% zo základu dane uvedeného na r. 301 DP, čo je v tomto prípade 1000eur. Čiastka 600 eur je pripočítateľnou položkou k základu dane na r.
Spoločnosť je výrobcom vína. Spoločnosť, u ktorej výroba vína je hlavným predmetom činnosti, môže ako reklamné predmety uplatniť do daňových výdavkov víno bez povinnosti limitovania týchto výdavkov základom dane (za predpokladu, že hodnota jedného predmetu nepresahuje limit 17 eur), tzn.
Spoločnosť má ako hlavný predmet činnosti uvedenú výrobu alkoholických nápojov. Spoločnosť, u ktorej výroba alkoholických nápojov (vrátane vína) je hlavným predmetom činnosti, môže uplatniť do daňových výdavkov ako reklamné predmety, ktoré obstarala od iných osôb, len víno v hodnote do 17 eur za jeden predmet, a to len do výšky 5 % zo základu dane za príslušné zdaňovacie obdobie, tzn.
Rozdiel medzi reklamou a reprezentáciou
Reklama má preukázateľný obchodný cieľ, smeruje k predaju, propaguje produkty a služby. Reprezentácia slúži skôr na udržiavanie kontaktov, posilnenie dôvery alebo spoločenský imidž firmy.
Hranica medzi nimi sa niekedy určuje ťažko, no rozhodujúci je účel. Ak výdavok smeruje k získaniu zákazníkov, ide o reklamu. Ak má len spoločenský alebo vzťahový rozmer, ide o reprezentáciu.
Marketing vs. reklama | Poznáte rozdiel?
Príklady nákladov na reprezentáciu a reklamu
Obed s obchodnými partnermi
Firma pozvala partnerov na obed, kde rokovali o ďalšej spolupráci. Hoci sa riešili pracovné témy, ide o reprezentáciu, pretože účelom nebolo zvýšiť predaj, ale posilniť vzťahy. Náklady sa preto nepovažujú za daňovo uznateľné.
Firemný večierok
Podnik usporiadal vianočné posedenie pre zamestnancov a partnerov. Výdavky na prenájom priestorov, jedlo a hudbu patria medzi reprezentáciu. Ak by sa na večierku verejne predstavoval nový produkt alebo značka, výdavky priamo súvisiace s prezentáciou by už mohli byť uznateľné.
Teambuilding mimo pracovného času
Spoločnosť zaplatila ubytovanie, stravu a program pre svoj tím cez víkend. Ak akcia nemala pracovný ani propagačný charakter, ide o nedaňový výdavok. Daňovo uznateľné by boli len tie položky, ktoré priamo súvisia so školením alebo pracovnou prezentáciou produktov.
Darčekové koše pre partnerov
Firma odovzdala obchodným partnerom darčekové koše s vínom a sladkosťami pri príležitosti výročia spolupráce. Ide o typický výdavok na reprezentáciu, gesto vďaky. Takéto náklady nie sú daňovo uznateľné.
Ochutnávka výrobkov
Spoločnosť pripravila na výstave ochutnávku svojich produktov pre návštevníkov. Ide o reklamu, ktorej cieľom bolo predstaviť produkty potenciálnym zákazníkom a podporiť predaj. Výdavky na suroviny, prenájom stánku či tlač propagačných materiálov sú daňovo uznateľné.
Pohostenie počas rokovania
Počas obchodného stretnutia firma zabezpečila kávu, minerálky a drobné občerstvenie. Aj keď ide o bežnú súčasť firemnej kultúry, tieto výdavky sa zaraďujú medzi reprezentáciu a nie sú daňovo uznateľné.
Sponzorský príspevok
Spoločnosť finančne podporila miestne podujatie a na oplátku mala svoje logo v programe. Ak existuje sponzorská zmluva a firma má protihodnotu (napríklad reklamu v médiách či vizuálnu prezentáciu), ide o reklamu, teda o daňovo uznateľný výdavok. Ak však išlo len o dar bez protihodnoty, výdavok patrí medzi reprezentáciu.
Konferencia alebo školenie
Firma zorganizovala konferenciu pre klientov. Náklady na prenájom priestorov, techniku, prednášajúcich či propagačné materiály sú reklamné a daňovo uznateľné. Naopak, výdavky na občerstvenie, večeru či ubytovanie hostí patria medzi reprezentáciu.
Ako mať poriadok v daňových a nedaňových výdavkoch
Aby sa firma vyhla problémom pri daňovej kontrole, oplatí sa dodržať niekoľko zásad.
- Vytvorte si samostatnú evidenciu výdavkov na reklamu a reprezentáciu. Pri každej položke uviesť stručné zdôvodnenie, napríklad „reklamné predmety pre návštevníkov veľtrhu“ verzus „darčekové koše pre partnerov“.
- Vytvorte vo firme internú smernicu, ktorá určí, čo sa považuje za reklamu a čo za reprezentáciu. Pomáha to pri účtovaní aj pri obhajobe výdavkov počas daňovej kontroly.
- Dokumentujte účel výdavku. V prípade reklamy si uchovávať zmluvy, objednávky, fotografie stánkov, kópie inzerátov či screenshoty kampaní. Pri reprezentácii mať podklady oddelené, aby bolo jasné, že nejde o daňové náklady.
Správne rozlíšenie výdavkov nielen minimalizuje riziko domerania dane, ale firmám pomáha reálne zhodnotiť, koľko investujú do propagácie a koľko do imidžu.
tags: #reprezentacne #vydavky #na #obed