Rybička nožíka a odkaz tradičného remesla: príbeh Adelky a legendy z Mikulášovíc

Neobyčajný život 14-ročnej Adelky! Kým iní tínedžeri v jej veku stískajú v rukách mobily a nevedia spustiť oči z obrazovky počítača, Adelka venuje všetok svoj voľný čas tomu, čo miluje najviac - koňom. Jej mama hovorí, že v konskom sedle sa doslova narodila.

Adelka a jej svet koní

Adelka Suchánková žije s rodinou na ranči neďaleko Dubnice nad Váhom, v časti Prejta. Chodí na základnú školu, ale na rozdiel od rovesníkov, má úplne presnú predstavu o tom, čo chce v živote robiť. A vedela to už ako maličké dieťa. Adelka pri koňoch vyrastala. Pozrite si galériu

Na ranči v Lhote chovajú momentálne 28 hanoverských koní a starajú sa o ne členovia rodiny, keďže je veľký problém zohnať ľudí, ktorí by takúto prácu chceli robiť. „Adelka je jediná z detí, ktorá inklinuje ku koňom. Jazdiť vedela prakticky skôr ako chodiť. Už ako maličké batoľa sedela tu pri okne, pozerala na kone a vykrikovala: jazdiť, jazdiť, jazdiť! To bolo prvé slovo, ktoré sa naučila,“ hovorí jej mama Mária Suchánek.

Tá vraví, že jej dcére musí v žilách kolovať konská krv. „Keď som porodila Adelku, dostala som po dvoch týždňoch strašnú migrénu, nemohla som vtedy 48 hodín kojiť, lebo ma tak nadopovali liekmi. Tato nevedel, čo jej dať, tak podojil kobylu, práve mala žriebätká a nalial ju tým konským mliekom,“ spomína Mária Suchánek.

V Prievidzi je jedinečné múzeum, ktoré oživuje spomienky a vháňa slzy do očí. „Musel do nej vliať konskú krv, pretože vedela skôr jazdiť ako chodiť. Hrala sa ako niekoľkomesačná na tráve, na deke. V ohrade bolo veľké množstvo koní, vtedy sme ich chovali ešte 48. Ja som si odbehla postaviť vodu na kávu. Hovorím si, však ešte nebehá. Zalievam kávu, pozerám von oknom a kone všetky stáli v kruhu s hlavami k sebe. Vravím si, čo tam majú? Potom som zbadala našu Adelku ako sedí v strede medzi nimi a kone ju oblizujú. Skoro som dostala infarkt,“ hovorí Mária.

Adelka je veľký talent. Čítajte na ďalšej strane. Mama dodáva, že Adelka chcela napríklad skúsiť drezúru, no nakoniec sa presadila v parkúrovom jazdení. „Na prvé drezúrne preteky šla, keď mala 4, alebo 5 rokov a hneď vyhrala druhé miesto na veľkej kobyle, ale potom mi povedala, že ju to nebaví, že chce skákať. Teraz chodí na závody, preteká, väčšinou sa jej podarí umiestniť na popredných miestach. Za rok 2023 skončila v rámci celého Slovenska štvrtá v kategórii jazdci - deti. Tento rok bude prvýkrát súťažiť na majstrovstvách za juniorov,“ hovorí mama.

Adelka zatiaľ chodí na základnú školu do Dubnice nad Váhom. „Keď sa vrátim zo školy, už som len pri koňoch, väčšinou je to minimálne šesť hodín,“ smeje sa. „Keď jej večer o desiatej volám do stajne, poď už domov, musíš sa aj učiť! A takto to je celý jej život. Teraz má 14 rokov a je to "dríč". Denne jazdí 6 koní a o ďalšie 3 žriebätá sa denne stará. Plus ďalším venuje pozornosť,“ upresňuje Mária.

Adelka je pritom doslova zázračné dieťa. Pri pôrode takmer zomrela. Zasekla sa v pôrodných cestách a keď ju vytiahli, nedýchala. „Doktor povedal: Buď prežije jedna alebo druhá, prežili sme obe… Teraz dokáže ožrebiť kobylu a postarať sa o všetko, čo treba,“ hovorí Mária.

Adelka si okrem koní poradí aj s motorovou pílou, či krovinorezom. „Málokto nám uverí, kto príde na náš ranč, že nemáme zamestnancov. A všetko zvládame sami,“ dodáva Mária, ktorá vraví, že jej dcéra je neuveriteľne vytrvalá a cieľavedomá. „Pre mňa je výnimočná a beriem si z nej veľakrát príklad. My sa jej snažíme pomáhať ako vieme, aj keď je to koľkokrát veľmi náročné,“ uzatvára M. Suchánek.

ADELKA dodáva, že má obľúbenú kobylku Didi, na ktorej aj preteká. Kobylka má osem rokov a od malička spolu vyrastali. Ako žriebätko ju chcel kúpiť kupcom, ponúkal za ňu veľkú kopu peňazí, ale Adelka spustila taký plač, že Didi zostala doma. Dnes sú nerozlučnou dvojkou, ktorá sa od seba nepohne ani na krok.

A aké sú plány Adelky do budúcna? Na rozdiel od mnohých rovesníkov presne vie, čo chce v živote robiť. „Nechcem odísť z farmy, mesto ma neláka. Všetko, čo chcem, je naďalej sa starať o kone,“ uzatvára Adelka.

Rybička nožíka: legenda s českou históriou

Príbeh nožíka rybička má svoje korene v Mikulášoviciach, mestečku v severovýchodnej Českej republike. Rybička sa stala ikonou nielen na jarmokoch, ale aj vo svete nožiarskeho remesla. „Ročne vyrobíme okolo 60-tisíc rybičiek. Neexistuje evidencia, koľko týchto nožíkov sa vyrobilo od začiatku vzniku, ale určite sú to milióny kusov. Vyvážame ich dokonca aj na Taiwan,“ hovorí obchodný riaditeľ súčasného producenta rybičky Jan Marek.

Historický pôvodRybička vznikla ako folklórny motív a nosí v sebe zložité vrstvy histórie. Z názvu po nemecky sa táto zvláštnosť stala symbolom opatrnej, praktickej elegancie v každodennom živote. „Bol to prvý nožík, ktorý chlapci dostávali. Nostalgia je obrovská,“ dodáva Marek.

Kolíska nožiarskej tradícieNachádza sa v Mikulášoviciach, ktoré v 18. storočí produkovali nože všetkých druhov. V roku 1794 prišiel Ignaz Rösler a založil prvú nožiarsku továreň. Mikulášovice získali prezývku český Solingen podľa nemeckého mesta, presláveného výrobou nožov a nožníc. Zrod legendy sa spája s menom Rybička: „Zatvárací nožík rybička uzrel svetlo sveta vďaka stretnutiu Röslera s Janom Maixnerom.“

Vývoj a rozdiely medzi výrobnými lokalitamiV Českej republike sa rybička vyrábala na dvoch miestach - Mikulášoviciach a Vyškove. Kultový nôž prešiel cez socializmus a rôzne štátne podniky, až k súčasnej súkromnej výrobe. „Jasným rozpoznávacím znakom nožíkov sú nithy: mikulášovické rybičky majú dva, vyškovské tri,“ dodáva Marek.

Rybička zo SlovenskaV bývalom Československu sa objavili aj slovenské stopy, s logom Sandrik na niektorých kusoch. V roku 1970 sa výroba čiastočne presunula do Hanušoviec nad Topľou, no Mikulášovice ostali hlavným strojom legendy. Dnes sú rybičky dostupné aj v limitovaných edíciách zo zlata, striebra či mosadze a v špeciálnych škatuliach v tvare Českej republiky. Cena klasik soraz vyššia ako bežný model, no stále láka zberateľov.

Rybička na cestách svetuPri výrobe a záujme o rybičku sa objavuje aj medzinárodný charakter - expedície a zberateľské projekty, ktoré rozširujú slávu o tomto nožíku po celom svete. „Rybička putuje okolo sveta, a keď sa vráti, dopíše sa dátum na expedičnom kuse a putuje do múzea nožiarskej tradície v Mikove,“ opisuje Bezděk.

Vznik a vývoj legendy: z čoho vychádza ikonický tvar

Motív ryby sa dostal do loga i tvaru rukoväte, no presný okamih a tvorca zostávajú záhadou. „Tieto nožíky sa vyrábajú viac než sto rokov a presný dátum vzniku nám nie je známy,“ potvrdzuje Jan Marek. Historici a nožiarski majstri pritom vyzdvihujú, že rybička predstavuje spojenie dávnej histórie a ľudovej zábavy, čo ju robí jedinečnou súčasťou kultúrneho dedičstva regiónov.

Taliansko a Napoléonova čižmaPrvé známky podobných nožíkov s inšpiráciou lyžíc a čižmi sa objavili aj v Taliansku okolo roku 1805 ako napoléonova čižma. Neskôr sa motív rozšíril po Európe a ovplyvnil aj české a slovenské kovopriemysly. „Nápady remeselníkov po vojne v roku 1955 viedli k spojeniu pod značkou Mikov a znovuzrodeniu rybičky,“ dodáva Marek.

Legenda a modernizáciaVýroba rybičky pokračuje aj v súčasnosti a ponúka aj luxusné verzie za oveľa vyššie ceny. „Príbeh rybičky je výnimočný tým, že prežil celé obdobia - od staroveku cez modernú éru až po dnešok,“ uzatvára Marek.

Tabuľka: stručný prehľad vývoja rybičky

Rybička vo svojej podobe prežila aj výzvy, ktoré priniesli vojny a zmene režimov. Dnes sa stretáva s novými formami kultúrneho odkazovania - nielen ako používateľný nástroj, ale aj ako symbol histórie a remeselnej zručnosti, ktorý si vážia zberatelia na celom svete.

tags: #ryba #nozka #adelka