Pierre-Auguste Renoir (1841 -1919) bol francúzsky maliar. Spolu s Monetom, Sisleym a Cézannom bol spoluzakladateľom impresionizmu. Líšil sa od nich ale motívmi, ktoré s obľubou maľoval. Kým oni sa venovali prevážne krajinomaľbe, Renoira najviac zaujímali ľudia. Rád zachytával šťastné momenty obyčajného života, rodinné motívy a celý život sa venoval maľbe aktov.
Renoir, na rozdiel od niektorých svojich kolegov, nikdy úplne neopustil klasické umelecké tradície a jeho diela často spájajú realistické detaily s impresionistickým zobrazením svetla a atmosféry. Jeho meno nesú ulice a inštitúcie po celom svete, a jeho dedičstvo pokračuje v inšpirovaní ďalších generácií umelcov. Renoir priniesol svetu umenia novú perspektívu na krásu každodenného života. Zachytenú prostredníctvom farieb a svetla, ktoré premenili banálne okamihy na nezabudnuteľné vizuálne zážitky.
Tanec v Moulin de la Galette (1876) - Renoirov cit pre farbu a krásu mu umožnil vytvoriť diela jedinečné svojou svetelnou hrou. Jeho maliarske techniky, vrátane krátkych, výrazných ťahov štetcom a brilantného využitia svetla, významne prispeli k rozvoju impresionizmu.
Život a štúdium Pierre-Auguste Renoir sa narodil 25. februára 1841 v Limoges vo Francúzsku. Jeho rodina sa neskôr presťahovala do Paríža, kde Renoir prejavil umelecké nadanie už v mladom veku. Rodičia ho od rána podporovali a v trinástich rokoch sa začal učiť za dekoratéra porcelánu. Tu sa prejavil jeho talent a začal pracovať na maľbách čínskeho porcelánu a zároveň vytváral vlastné motívy. Po zavedení mechanického zdobenia porcelánu si musel hľadať prácu inde a stal sa maliarom závesov, vejárov a nástenných dekorácií.
Keďže nemal dosť financií, aby si najal profesionálne modelky, na jeho obrazoch sa prevážne objavujú jeho priatelia alebo ich rodiny. Narodil sa v robotníckej rodine, jeho otec bol krajčír. Svoje detstvo strávil blízko Louvru. Rodičia od malička podporovali jeho vášeň pre maľovanie. Štúdium a formovanie umeleckého štýlu Od roku 1862 študoval na umeleckej škole École des Beaux Arts v Paríži a zapísal sa do ateliéru Charlesa Gleyrea. Tam sa zoznámil s budúcimi maliarmi, ako Claude Monet, Frédéric Bazille a Alfred Sisley. Spoločne odmietali pompézne umenie a idealizovanú antiku, ktoré boli vtedy uprednostňované. Často sa stretávali s Monetom, Sisleym a Pisarrom, aby spoločne maľovali v plenéri.
V auguste 1870 vypukla prusko-francúzska vojna a Renoir musel nastúpiť do armády. Na front sa však nedostal, vrátil sa do Paríža a začal opäť maľovať. V tomto období sa venoval maľbe rušných promenád. Založili spolu Société d´artistes - združenie, ktoré v roku 1874 usporiadalo prvú výstavu impresionistov. Kritika ich obrazy zmietla a výstava skončila katastrofálne. Avšak postupne sa zaujímali o jeho diela aj zberatelia a patriili k nim manželia Charpentierovci, ktorí ho podporovali ďalej. Predstavili ho významným osobnostiam, ktoré si u neho objednali portréty. Až v roku 1879 prišiel pre Renoira na Salóne úspech - vystavoval obraz Pani Charpentierová s deťmi.
Rané diela a umelecké experimenty Medzi jeho rané diela patria Esmeralda tančiaca s kozičkou (1864), Diana ako lovkyňa (1867), Líza so slnečníkom (1867) a Odaliska (1870). V 70. a 80. rokoch 19. storočia Renoir vytvoril svoje najznámejšie diela, ktoré ho zaradili medzi popredných impresionistov: Lóža (1874), Le Moulin de la Galette (1876), Ženský akt v slnečnom svetle (1875-76), Raňajky veslárov (1881) a Dáždniky (1883).
Raňajky veslárov (Le Déjeuner des canotiers) - obraz z roku 1881 zobrazuje skupinu ľudí z podtatranskej veslárskej komunity pri raňajkách na terase reštaurácie Fournaise neďaleko mosta Chatou na ostrove Seina. Na obraze Renoir prvýkrát zachytil Aline Charigot, svoju budúcu manželku; bola naľavo v klobúku a drží psa. Jeanne Samary si v pravom hornom rohu zapchá uši - pravdepodobne už nemôže počúvať mužov, ktorí ju obdivujú. V pravom dolnom rohu je zobrazený Gustav Caillebotte v bielom veslárskom tričku a žltom slamenom klobúku. Postava vedľa neho je herečka Angèle. V pozadí sú bohatý zberateľ a vydavateľ Charles Ephrussi (s cylindrom), úradník Eugène Pierre Lestinguez a umelec Paul Lhote (so športovými klobúkmi). Obraz odkazuje na benátske hodové scény zo 16. storočia Paola Veroneseho. Umelec pracoval niekoľko mesiacov a všetky modely mu pózovali individuálne. Zábradlie terasy delí priestor obrazu na popredie a pozadie; postavy v popredí sú výraznými farbami, v pozadí sú použité menej sýte farby. Scéna ožíva vďaka pohľadom, ktoré sa križujú pod plátenou strechou. Renoir tu zachytáva šťastné momenty obyčajného života a používa krátke a mäkké ťahy štetca a jemné odtieňovanie farieb, čím dosahuje hmlisté kontúry, ktoré spolu splývajú. Dielo je považované za jedno z jeho najvýznamnejších diel a ukazuje jeho impresionistický štýl a schopnosť zachytiť spoločenský a radostný charakter Paríža koncom 19. storočia.
Cesty a umelecká kríza V roku 1881 Renoir navštívil Alžírsko, Španielsko a Taliansko, kde študoval diela starých majstrov ako Velázquez, Titian a Rafael. Po návrate prežíval umeleckú krízu a hľadal nový štýl a inšpiráciu. Nasledovalo dielo Augusta Dominiqua Ingresa a vznikli obrazy Dáždniky a Veľké kúpajúce sa ženy. Po príchode z týchto krajín sa vyvinula jeho tvorba v ten čas a nasledujúcich desať rokov vyvíjal svoju maľbu. Cesty mu priniesli skúsenosti, ktoré sa prejavili v štýle maľovania.
Osobný život a neskoršie roky V roku 1879 Renoir spoznal mladú Aline Victorine Charigotovou; zosobášili sa v roku 1890 a mali spolu troch synov, z ktorého Jean Renoir sa stal známym režisérom. V roku 1892 kúpila Akadémia krásnych umení Renoirov obraz Dievčatá pri klavíri, čo bolo pre umelca veľkým vyznamenaním. V priebehu života trpel artritídou a v roku 1907 sa presťahoval do Cagnes-sur-Mer, kde strávil zvyšok svojho života. Aj napriek chorobe pokračoval v tvorbe, často so štetcom priviazaným k ruke. Neskôr sa venoval aj sochárstvu; jedinou bustou, ktorú vytvoril vlastnoručne, je portrét jeho najmladšieho syna (1908). Ku koncu života v roku 1919 navštívil Louvre a v tom istom roku dostal vyznamenanie Čestnou légiou. Počas svojej tvorivej kariéry dokončil približne šesťtisíc obrazov a pôsobil výrazne na vývoj impresionizmu cez používanie svetla a farby, ktoré premenili obyčajné okamihy na nezabudnuteľné vizuálne zážitky.
Impresionizmus ako reakcia na klasicizmus Klasicizmus sa prejavuje najprv v námetoch a až neskôr aj v štýle. V maliarstve prevláda plastické stvárnenie, striedmosť kompozície, kresby a farby, morálne námety z gréckych a rímskych dejín a vzory antických sôch. Impresionizmus, ktorý neoficiálne vznikol v 60. rokoch 19. storočia vo Francúzsku, predstavoval odklon od týchto tradičných postupov. Za oficiálny rok vzniku sa považuje 1874, kedy sa konala prvá oficiálna výstava. Impresionisti vychádzali z objavu, že farebné škvrny vedľa seba sa miešajú až na sietnici oka diváka, a snažili sa zachytiť prchavosť okamihu pomocou farebných škvŕn bez jasnej línie. Zameriavali sa na mestské a dedinské výjavy, divadlá, akty, zátišia a krajiny; v ich portfóliu nechýbali ani architektúra a železnice.
Impresionizmus sa považuje za reakciu na klasicizmus. Renoir, ako jeden zo zakladateľov hnutia, spojil prvky realizmu s jemnou farebnou svetelnosťou a prstenecidelným nazretím dobe. Jeho diela sa vyznačujú krátkymi ťahmi štetca a hmlistými kontúrami, ktoré sú výsledkom vrstvenia farebných škvŕn a jemného odtieňovania farieb.
- Raňajky veslárov - ukážka impresionistickej slnečnej scény a spoločenského života konca 19. storočia.
- Le Moulin de la Galette - zobrazený mestský život, svetelné efekty a pohyb.
- Dáždniky - detaily postáv a atmosféra v daždi.
V súčasnosti sú diela Renoira vystavené v prestížnych múzeách ako Musée d’Orsay, The Metropolitan Museum of Art a The National Gallery. Renoirovo meno ostáva v kultúrnom kontexte ako ikonické meno impresionizmu a ako symbol radosti a krásy každodenného života prostredníctvom svetla a farby.
Renoir's Paintings 👨🎨 Pierre-Auguste Renoir Paintings Documentary 🎨
Impresionizmus ako smer a Renoir ako jeho významný predstaviteľ sa odráža v jeho obrazoch, ktoré zobraľujú šťastie a ľudskosť, a ktoré pretrvali ako cenné dedičstvo svetového umenia.