Americký rocker Chris Cornell sa do histórie hudby zapísal predovšetkým ako frontman legendárnych Soundgarden. Okrem toho pôsobil aj v skupine Audioslave a po dočasnom rozpade Soundgarden skúsil aj dráhu sólového umelca, na ktorej vydal päť štúdiových albumov. Ako spevák sa pýšil hlasovým rozsahom čítajúcim štyri oktávy. V Detroite spáchal 17. Narodil sa ako Christopher John Boyle 20. júla 1964 v meste, v ktorom sa zrodil hudobný žáner grunge - v Seattli. Už ako dieťa mal Chris Cornell veľmi vrelý vzťah k hudbe - keď mal 9 rokov, v suteréne susedovho domu našiel veľkú zbierku nahrávok Beatles, ktorú počúval neustále dookola. Začal chodiť na hodiny klavíra a potom presedlal na bicie. Keď sa dostal do puberty, začal experimentovať s drogami a kradnúť. V roku 1978 sa rodičia rozviedli a rok na to odišiel zo strednej školy. Dôvody boli dva - mal problémy s autoritami a chcel pomôcť svojej matke, ktorá s ním zostala sama.
Začiatkom roku 1980 začal hrať so svojou prvou kapelou - The Shemps. Soundgarden vznikli po rozpade The Shemps v roku 1984. Pôvodne hral Cornell na bicie a zároveň spieval. To vydržalo približne rok, kým do kapely nastúpil Scott Sundquist na post bubeníka a Chris sa mohol naplno venovať spevu. V tejto podobe skupina nahrala roku 1988 svoj prvý album s názvom Ultramega OK a nasledujúci rok Louder Than Love. Po personálnych zmenách vydali v roku 1991 album Badmotorfinger a za ich vrchol možno považovať album Superunknown (1994). Táto nahrávka bola ich najúspešnejšia - len v Amerike sa jej predalo okolo päť miliónov kópií. To doviedlo Cornella na sólovú dráhu a hneď rok po rozpade Soundgarden vydal svoju prvú sólovku Euphoria Morning, ktorá bola komerčne neúspešná. V roku 2001 založil spolu s členmi Rage Against the Machine superskupinu Audioslave. Reunion Soundgarden nastal v roku 2010 a ešte v tom istom roku vydala kapela výberový album Telephantasm. V stredu 17. mája požiadala Cornellova žena Vicky Karayiannis po koncerte Soundgarden v Detroite blízkeho priateľa, či by ho mohol skontrolovať na hotelovej izbe. Po telefonáte so svojim mužom totiž mala pochybnosti, či je v poriadku. Keď Chris neotváral, vyrazili dvere a v kúpeľni našli jeho mŕtve telo so slučkou okolo krku. Podľa súdneho experta spáchal samovraždu, spevákova manželka však túto verziu spochybňuje. „Miloval svoje deti a nikdy by im neublížil tým, že by si vzal život,“ hovorí a tvrdí, že keď s ním po koncerte telefonovala, mumlal a správal sa podivne.
Historické vrstvy slovenských skladateľov a ich vplyv na európsky klasikizmus
V minulých storočiach na Slovensku nepôsobilo veľa skladateľov európskeho významu. Z osobností, ktorých tvorba bola známa vo svojej dobe vo väčšej časti Európy, to boli predovšetkým Samuel Capricornus (1628 - 1665) a Anton Zimmermann (1741 - 1781). K nim treba priradiť aj doteraz oveľa menej známeho viedenského rodáka Josepha Umstatta (1711 - 1762), ktorý strávil v mladosti na Slovensku takmer jeden a pol desaťročia a postupne sa vypracoval na najvyšší možný post, aký mohol hudobník vtedy dosiahnuť - stal sa dvorským kapelníkom a skladateľom v Bambergu. Umstatt pôsobil vo viacerých mestách strednej Európy, zároveň je teda aj typickým stredoeurópskym skladateľom a navyše patrí spolu s Georgom Christophom Wagenseilom, Matthiasom Georgom Monnom a ďalšími patril k najvýznamnejším priekopníkom nového štýlu klasicizmu v 1. polovici 18. storočia. Joseph Umstatt sa narodil 5. 2. 1711 vo Viedni ako druhé dieťa dvorského maliara Johanna Georga Umstatta. S rodičmi sa dostal na Slovensko už ako 13 - 14-ročný, lebo jeho otec pracoval v rokoch 1724 - 1725 pre Esterházyovcov v Čeklísi (dnes Bernolákovo).
V rokoch 1727 - 1730 nachádzame mladého hudobníka medzi študentmi jezuitského kolégia v Trnave, kde absolvoval triedu principistov, grammatistov a syntaxistov. Mladý Joseph Umstatt bol pravdepodobne výborným žiakom, lebo v roku 1728 bol medzi viacnásobne odmenenými študentmi. Už počas štúdia v Trnave mal Umstatt zrejme výborné hudobné vzdelanie, minimálne od decembra 1728 do augusta 1729 bol totiž učiteľom hudby svojho spolužiaka Mikuláša Esterházyho II. „Nádherymilovného“. Na kvitanciách z tohto obdobia sa Umstatt podpísal ako „organista“.
Možno už ako trnavský študent Umstatt aj komponoval. Jezuitské pramene síce iba zriedka uvádzajú autorov hudby ku školským hrám, no v denníkoch a kronikách je často iba všeobecná poznámka. Dôkazom, že J. Umstatt už v čase trnavských štúdií komponoval, by mohla byť jeho Musica Theatralis. Nekompletný odpis hudby ku neidentifikovanej jezuitskej hre pochádza z roku 1761, avšak pisateľom je jezuita P. Daniel Dörner.
V roku 1732 nachádzame J. Umstatta v každom prípade medzi členmi kapely arcibiskupa uhorského prímasa Imricha Esterházyho v Bratislave, kde hudobník pôsobil najmenej do roku 1738. I. Esterházy bol veľkým Mecénom umenia a zamestnával viacerých vynikajúcich umelcov. V Esterházyho kapele pôsobili skladatelia ako napríklad Johann Matthias Schenauer, lutnista Wenceslaus Bauer, trubači Alexander Aigner, Gottfried Fink, Paul Smutz a ďalší.
Umstatt ako vynikajúci hráč na klávesových nástrojoch bol najmä čembalista a organista prímasovho súboru. V roku 1734 dostal na zhudobnenie bližšie neznáme libreto. Neskôr pôsobil v Brne ako učiteľ a kapelník, a jeho diela zahŕňajú koncerty, symfónie a oratóriá. V roku 1749 nastúpil na miesto lipského kantora a jeho kariéra v Drážďanoch sa rozvíjala.
Umstattove diela pre klávesové nástroje a čembalo boli tlačené v Lipsku Breitkopfom a v ďalších zbierkach. Jeho čembalové skladby sú považované za dôležitý míľnik pre vývoj klasicizmu, ktoré ukazujú, ako barok a raný klasicizmus vytvárali most k Haydnovi. Skladby J. Umstatta sa objavujú aj v zborníkoch Pantaleona Roškovského, čo dokazuje ich široké šírenie medzi hudobnými kruhmi strednej Európy. Umstatta považujú za významného predstaviteľa, ktorý formoval vývoj klávesovej hudby a konfrontoval tradičné koncepcie s novými rytmicko-melodickými experimentmi.
Smrť Buddy Hollyho a jeho odkaz
Prvá veľká rock’n’rollová tragédia sa udiala 3. februára 1959 a pre Ameriku bola krutým prebudením. Hneď po tragédii nasledovalo šokujúce odhalenie: na palube letu zahynuli Buddy Holly, The Big Bopper, a Ritchie Valens spolu s posádkou. Buddy Holly sa narodil 7. septembra 1936 v Lubbocku v Texase a je považovaný za jedného z najvplyvnejších hudobníkov raných rokov rock'n'rollu. Jeho zostava The Crickets predstavovala klasickú formáciu dvoch gítar, basy a bicí, ktorá zmenila pohľad na to, kto môže tvoriť a produkovať hudbu. Hollyho hudobný vplyv presiahne jeho vlastnú kariéru a inšpiruje ďalšie generácie hudobníkov vrátane Boba Dylana a The Beatles.
Vo svojej kariére Holly spolupracoval s producentom Normanom Pettym a dosiahol celosvetový úspech s hitmi ako That’ll Be The Day a Peggy Sue. Vo februári 1959 viedol tragický let, ktorý zmenil americkú hudobnú scénu navždy. Vplyv Buddyho Hollyho sa premietol do zložitejšieho konceptu skupín, kde skladatelia často zastávali viacero rolí, ako speváci, textári a producenti zároveň. Hollyho jazykové a hudobné experimenty zdieľajú s inými hudobníkmi, napríklad s Johnom Lennonom a ďalšími popovými ikonami budúcej éry.
Buddy Holly počas svojej kariéry nebol len hviezdou na pódiu, ale aj šialenou inováciou v zložení a produkcii kapiel. Jeho práca pomohla rozšíriť rokenrolovú formáciu a vplyv jeho hudby zatial aj na dnešné rockové zvuky ostáva zrejmý, pretože jeho duch žije v davomách kapiel, ktoré zdieľajú jeho otvorenú a nenápadnú, no zároveň revolučnú povahu tvorby.
- Chris Cornell a Soundgarden ako páľivá esencía grunge a ich komerčný vrchol s albumom Superunknown.
- Audioslave ako spoločná kapela s členmi Rage Against the Machine a obdobie fusion rocku.
- Detaily o tragickej smrti Buddy Hollyho a jeho hudobný odkaz v ranom rock'n'rolli.
- Joseph Umstatt: cestou klasickej hudby k ranému klasicizmu a jeho vplyv na klávesové nástroje.
- Slovenské a stredoeurópske hudobné tradition a ich dopad na európsku hudobnú scénu v 18. storočí.
Vzhľadom na rozsiahle témy sa prepojili cesty americkej rockovej histórie a stredoeurópskych skladateľských tradícií, pričom temné kapitoly ako samovražda Chrisa Cornella a tragická havária Buddy Hollyho zostávajú svedectvom o tom, aký vplyv môžu mať osudy jednotlivcov na smerovanie hudobného sveta. Zaujímavý je aj kontrast medzi írskymi či slovenskými históriami a americkými ikonami, ktorí svojimi činmi formovali generácie hudobníkov a fanúšikov po celom svete. Rozpory a zmeny v zložitom Labyrinte hudobných stylov od baroka cez rokoko až po klasicizmus a moderný rock dokladajú, že hudba sa neustále vyvíja cez príbehy, ktoré sú často len čiastočne známe mimo svojich rodných krajín.
The Buddy Holly Story - Rock Around with Ollie Vee
Hudobníci ako Mimi Parker zo skupiny Low alebo Trevor Strnad z kapely The Black Dahlia Murder pripomínajú, že smrť a choroba sú tie najtemnejšie stránky hudobného života, ktoré však často vedú k reflexii, novej tvorbe a zachovaniu kultúrneho odkaz. Mimi Parker zomrela 5. januára 2022 vo veku 55 rokov na rakovinu vaječníkov, pričom jej aapele sa podarilo vybudovať pôsobivú slowcore scénu, ktorá sa zapísala do dejín alternatívnej hudby. Low, ktorú tvorili Mimi a Alan dvojica s hlbokým citom a spiritualitou, sa stala výrazom ich spoločného presvedčenia a umeleckého vyjadrenia.
V súčasnosti hudobná história pripomína aj ďalšie tragické konce: Trevor Strnad, frontman Death Metal kapely The Black Dahlia Murder, zomrel v roku 2022. Jeho odkaz sa stal symbolom toho, že aj v extrémnych žánroch môže hudba prinášať silné príbehy a spájať ľudí cez spoločný záujem o hudbu, texty a zdieľanie emócií.