Na svete existujú až dve torty od rodiny Sacherovcov a pritom len jedna je originál. Možno sa pravdu nikdy nedozvieme, ale aspoň má dostatok verzií, aby sme si vybrali tú svoju. Objav Sacherovej torty bola náhoda. V roku 1832 poveril rakúsky knieža Metternich svojho šéfkuchára prípravou zákusku pre šľachtickú návštevu. Ten sa pustil do prípravy čokoládovej torty, ktorá vzácnym hosťom nanajvýš chutila. Nikde sa neuvádza, že by tortu po prvý raz pripravoval práve v ten deň, hoci legenda tak znie omnoho krajšie. Náhodný objav dodáva príbehu romantický nádych.
O 16 rokov neskôr, po pobyte v Bratislave a Budapešti, vyučený Franz otvoril svoj vlastný obchod a zákusok začal predávať verejnosti. K remeslu priviedol aj svojho syna Eduarda. Zabezpečil mu vzdelanie u dvorného cukrára Demela, vďaka čomu Eduard vylepšil recept svojho otca. Až pod rukami Eduarda Sachera vznikla pravá Sacherova torta - s marhuľovým lekvárom a čokoládovou glazúrou. Eduard sa od majstra Demela osamostatnil v roku 1876 a zapísal sa do histórie, keď otvoril hotel Sacher. Jeho torta začala byť vo Viedni veľmi populárna.
Podľa listu, ktorý Eduard napísal do redakcie viedenských novín v roku 1888, sa v tom čase malo vyrábať 200 až 400 kusov torty denne a tie sa ďalej dovážali do Paríža, Berlína, Londýna a vraj až do Spojených štátov. Keď Eduard zomrel, správu hotela prevzala jeho manželka Anna, ktorá pôvodný koláčik rozdelila na dva kúsky a pridala medzi ne ďalšiu vrstvu lekváru. Takto sa torta predávala po ďalších 38 rokov. Eduard mladší sa zamestnal u svojho najväčšieho konkurenta, v Demelovej cukrárni, a aby sa dostal z dlhov, predal mu recept na vzácnu lahôdku. Ibaže s jedným poschodím a jednou vrstvou lekváru. Noví majitelia hotelu Sacher sa však tiež chceli zviezť na sláve zákusku, ktorý niesol meno ich nového hotela. Nevedno odkiaľ vzali recept, no z pojazdných stánkov ponúkali zákazníkom dvojposchodový zákusok, teda aj s extra vrstvou lekváru, pod názvom Original Sacher Torte. Vlastníctvo podporili prihlásením ochrannej známky.
Prvý súdny spor sa odohral v tridsiatych rokoch, keď sa Demel s hotelom Sacher sporili o názov „Original“. Vyhral hotel Sacher. Druhý spor sa nazýva aj Sedemročná vojna o tortu, kedy bolo sporné použitie dvoch vrstiev cesta. V knihe Sladký vynález popisuje autor Michael Krondl, že k prípadu boli prizvaní známi majstri cukrári a iní odborníci. Spor sa ťahal naprieč päťdesiatymi rokmi, až nakoniec rozhodol Najvyšší súd vo Viedni. Hoci pôvodná torta od Franza Sacherovho syna Eduarda mala iba jedno poschodie a jednu vrstvu lekváru, verzia predávaná hotelom Sacher vznikla za vedenia hotela Annou Sacher, teda sa počíta ako posledná známa úprava Sacherovej rodiny. Preto má právo nazývať sa originálom. Na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu tak až dodnes poznáme originálnu Sacherovu tortu a Demelovu Sacherovu tortu.
Nenechajte sa pomýliť dvojitou podobou: hoci originálna verzia vznikla u Eduarda Sachera, Demelova torta sa v predaji udržala dodnes ako alternatíva - Demel Sacher Torte, a ľudia ju často poznajú ako Echte Sacher-Torte. Viedeň predstavuje ideálne prostredie, kde môžete ochutnať obe verzie a porovnať ich. V závese za týmto sporom však ostala evergreenová dokonalosť čokolády a marhuľového džemu, ktorá robí Sacherovu tortu takou výnimočnou.
Čo je typické pre Sacherovu tortu a ako ju pripraviť doma
Sacherova torta je druh čokoládovej torty s marhuľovou marmeládou. Cesto, džem a čokoládová poleva sú jej základnými zložkami. Zrod tejto pochúťky sa pripisuje roku 1832, keď Metternichov dvorný kuchár nebol k dispozícii a úlohu prevzal mladý Franz Sacher. Neskôr Eduard Sacher svojej rodine a svetu priniesol vylepšenú verziu - čokoládovú glazúru a marhuľový lekvár. Slávu napomohla aj jeho manželka Anna, ktorá do receptu vložila aj svoje inovácie a prepojila tradíciu s komerčným úspechom hotela.
Praktický pracovný postup a základné suroviny sú uvedené nižšie ako tradičná verzia, ktorú si môžete skúsiť doma:
- Maslo s práškovým cukrom a vanilkovou dužinou vymiešame do krému.
- Postupne pridávame žĺtky a čokoládu roztopenú vo vodnom kúpeli.
- Bielky vyšľaháme do peny a spojíme so zmesou, pridáme hladkú múku.
- Vylejeme na vymastenú a múkou vysypanú formu a pečieme pri 170 °C asi 55-60 minút.
- Korúš rozrežeme na polovicu, potrieme marhuľovým lekvárom a spojíme. Na povrch rozotrieme jemnú vrstvu lekváru a polejeme čokoládovou polevou, ktorá vznikne zo šúšky a cukru s vodou.
- Podávame so šľahačkou.
Tip: pre správnu konzistenciu polevy nechajte ju stiecť po drevenej vareche; vrstva by mala zostať približne 4 mm. Ak je poleva príliš hustá, môžete ju zriediť kvapkami cukrového roztoku.
Spor o názov a jeho dopady
Okrem samotného receptu bolo kľúčové aj právo na označenie. Hotel Sacher si vydupal právo používať názov Original Sacher-Torte a na vrchu torty nosí okrúhlu pečať. Demel, ktorý ju predával pod názvom Demel Sacher Torte, mal napriek tomu možnosť vyrábať svoju verziu s rozdielnou dekoráciou - pečať na poleve oproti originálnej. Dlhá súdna cesta trvala od roku 1930 až 1965 a skončila sa uznaním dvoch verzií - originálnej Sacher Torte a Demelovej Sacher Torte. Výsledok: obe verzie sú dostupné a každá má svojich priaznivcov.
Viedenský hotel Sacher ostáva symbolom mesta a jeho slávu dodnes podporuje 360-tisíc predaných porcií ročne a mnoho imitácií po celom svete. Pôvodná receptúra je prísne strážená v trezore hotela, no alternatívy z cukrární po celom svete zostávajú rozšírené a populárne.
Kde ochutnať pravú verzus alternatívy
Ak chcete ochutnať originálnu Sacherovu tortu, vyberte sa do Viedne. Päťhviezdičkový hotel Sacher ponúka originálnu tortu v svojej kaviarni. Ako alternatívu môžete skúsiť Demel Sacher Torte, ktorá bola predmetom dlhoročného sporu, alebo navštívte kaviarne Aida v centre Viedne. Do cukrárne Sacher sa dostanete aj z verejnej dopravy cez metro U3.
Originálna Sacherova torta
Záverný pohľad na legendu
Tento slávny múčnik, typický pre hlavné mesto Rakúska, znamená pre Viedeň to, čím je pre Salzburg Mozartova guľka. Sacherova torta je jednoducho cesto so džemom a čokoládovou polevou, no jej história je zložitejšia - od náhodného objavenia až po dlhú súdnu bitku o to, čo sa môže nazývať Originálna Sacher-Torte. Napriek všetkým sporom ostáva torta jednou z najslávnejších dobôt sveta a Rakúsko si ju hrdinsky užíva vo svojej kultúrnej identite.