Možno sa vám pri pokusoch o pestovanie byliniek či zeleniny na balkóne alebo terase priveľmi nedarilo. Existuje však jedna plodina, ktorá sa prekvapivo ľahko pestuje a dokonca je veľmi obľúbená. Nehovoriac o tom, že si väčšina ju považuje za vhodnú na pestovanie iba v záhradách. Reč je o zemiakoch! Skutočne, zemiaky nemusíte pestovať len v záhonoch, úrodu si zabezpečíte aj pri pestovaní zemiakov v nádobách, sudoch alebo vo vreciach.
Pestovanie zeleniny v nádobách má viacero výhod: máte prehľad o kvalite pôdy, stave rastlín, rastliny neohrozujú invazívne druhy a burina, chránite ich pred škodcami z okolia a viete, kedy potrebujú zálievku. Pestovanie zemiakov v nádobách má ešte jednu obrovskú výhodu navyše - nie je potrebné obrábanie pôdy. Zemiaky z obchodov často už nie sú najčerstvejšie a nedajú sa porovnať s vypestovanými domácimi.
Ako začať s pestovaním zemiakov v nádobách
Skôr, ako začnete pestovať zemiaky v nádobách, je dôležité pochopiť ich rast. Pozrite na zemiak a všimnite si na povrchu niekoľko mierne zapustených „očiek“. Pri správnych podmienkach tieto očká klíčia - určite ste si to všimli aj pri skladovaní zemiakov z obchodu. Keď naklíčený zemiak zasadíte, vyvinie sa stonka a z nej vyrastie nadzemná časť rastliny. Prebytočná energia z rastliny smeruje nadol ku koreňom a ukladá sa do hľúz. Hľuza je zhrubnutá časť stonky rastúca pod zemou.
1. Výber odrody
V prvom rade si vyberte odrodu zemiakov, podľa toho, ako ich najčastejšie pripravujete a ako dlho ich budete skladovať. Múčne druhy zemiakov sa pri varení rozpadajú, preto sú ideálne na pyré a kaše. Dužina voskových zemiakov sa pri varení nerozpadá. Sú vhodné do polievok, dusených jedál, na pečenie a do šalátov. Univerzálne zemiaky majú krémovú textúru, ktorá po uvarení drží svoj tvar.
V nádobách sa najlepšie darí krátkosezónnym odrodám zemiakov. Tieto zemiaky sú menšie, ale veľmi chutné a na úrodu nemusíte dlho čakať. Vyskúšať môžete aj pestovanie menších červených odrôd.
Okrem odrody Gala existuje množstvo ďalších odrôd zemiakov, ktoré sa líšia svojimi vlastnosťami a využitím. Medzi najznámejšie patria:
- Veľmi skoré odrody: Adora, Riviera, Anuschka, Impala, Flavia, Colette, Belarosa.
- Skoré odrody: Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara, Sunita.
- Stredne skoré odrody: Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princesss, Red Lady, Soraya.
- Poloskoré až neskoré odrody: Antónia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca.
2. Príprava sadiva
I keď je technicky možné použiť na tento pokus staré zemiaky z obchodu a odrezať z nich pučiace očká, ktoré zasadíte, nie je to najlepší nápad. Zemiaky z bežných obchodov sú často ošetrené tak, aby sa minimalizovalo klíčenie a môžu mať aj rôzne choroby. Preto, ak to myslíte s pestovaním zemiakov vážne, používajte iba certifikované sadivo.
Sadbové zemiaky umiestnite na miesto, kde je teplota medzi 15 - 21 stupňov a kde budú vystavené svetlu. To podporí klíčenie zemiakov. Keď vyklíčia, väčšie zemiaky nakrájajte na kúsky tak, aby na každom boli 2 - 3 očká. Nakrájané zemiaky nechajte 2 - 3 dni sušiť pri izbovej teplote, aby sa rezné hrany zahojili. Keď sú okraje kožovité bez známok vlhkosti, sú riadne vysušené. Menšie zemiaky (veľké asi ako golfová loptička) môžete nechať celé.
3. Výber nádoby a pôdy
Keďže zemiaky rastú v zemi, na ich pestovanie mimo záhonov potrebujete väčšiu a hlbšiu nádobu. Samozrejme, záleží od toho, koľko ich chcete vypestovať. Rastliny zemiakov nie sú náročné na to, v akej nádobe ich pestujete. Najdôležitejším pravidlom pri používaní nádob je prispôsobiť počet sadbových zemiakov veľkosti nádoby, v ktorej ich pestujete. Každá rastlina zemiakov potrebuje na dobrý rast asi 13-14 litrov pôdy.
Zemiaky potrebujú neustále vlhkú, dobre odvodnenú, kyslú pôdu s vysokým obsahom organických látok. V premokrenej pôde hnijú a v suchu nerastú. Na dno nádoby umiestnite 8 - 10 centimetrov hrubú vrstvu voľnej pôdy doplnenej o kompost. Zemiaky preferujú mierne kyslú pôdu. Použite pôdnu zmes vyrobenú pre kyslomilné rastliny alebo upravte pôdu kyslým hnojivom zmiešaným podľa návodu na obale.
4. Výsadba
Kúsky sadbových zemiakov vysádzajte tak, aby očká smerovali nahor a do hĺbky približne 10 centimetrov. Nemali by byť bližšie od seba ako 30 centimetrov, môžete ich, samozrejme, dať po jednom do viacerých kvetináčov. Sadivo zemiakov zasaďte do pôdy naklíčenou stranou nahor a zakryte ich 6 - 8 centimetrami ďalšej pôdy. Zemiaky vysádzajte krátko po dátume posledného mrazu.
5. Starostlivosť počas rastu
Keď budú stonky zemiakov vysoké približne 25 centimetrov, nahrňte okolo nich pôdu - do polovice a tento postup opakujte každé 2-3 týždne. Zemiaky môžete pestovať aj v slame - položte sadbový kúsok na zeminu a prikryte ho hrubou vrstvou slameného mulča. Niektorí záhradkári odporúčajú tento postup na pestovanie zemiakov v nádobách. Sadbové zemiaky zasaďte na dno kvetináča a zakryte len niekoľkými centimetrami zeminy. Keď narastú, pridajte do nádoby ďalšiu zmes, pričom každé 3 týždne zakryte polovicu vyrastenej stonky, kým nebude črepník plný.
Keď zemiaky klíčia a klíčky majú približne 15 centimetrov, zakryte ich do polovice zeminou. Pokračujte v tomto procese, kým nedosiahnete vrch nádoby.
6. Zálievka a hnojenie
Zemiaky na to, aby dobre rástli, potrebujú stálu vlhkosť. Keď sú pestované v zemi, nájdu si vlhkosť z okolitej pôdy. Avšak rastliny, ktoré pestujete v nádobách sa spoliehajú na vlhkosť, ktorú im doprajete. Je dôležité udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú, ale nie mokrú. Medzi zalievaním nechajte zeminu trochu zaschnúť. Zvážte prihnojenie aktívne rastúcich zemiakov kyslým organickým hnojivom alebo extraktom z morských rias.
Zemiaky potrebujú veľa živín, aby koncom leta vytvorili veľké a chutné hľuzy. Ak chcete vytvoriť čo najlepšie podmienky, mali by ste pôdu pred výsadbou obohatiť kvalitným záhradným kompostom. Približne po ôsmich až dvanástich týždňoch budú zemiaky s radosťou prijímať čerstvé živiny. Vyberte si hnojivo s vysokým obsahom živín, napríklad COMPO Záhradnícke hnojivo. To obsahuje optimálne vyvážené zloženie dusíka, fosfátov a draslíka.
7. Umiestnenie
Nádobu umiestnite na miesto, kde je priame slnečné svetlo aspoň 6 hodín denne. Zemiaky potrebujú aspoň 6 hodín slnka, aby dobre rástli. Polotieň zabráni prudkému vysychaniu pôdy.
8. Ochrana pred škodcami
Pásavke sa niekedy nevyhneme ani pri pestovaní zemiakov na terasách či balkónoch. Ak si ich všimnete, jednoducho ich odstráňte ručne.
9. Zber
Mladé zemiaky zbierajte, keď rastliny kvitnú, teda približne 10 až 12 týždňov po výsadbe. Zrelé zemiaky sú pripravené na zber na konci vegetačného obdobia, keď zelené časti odumrú. Približne 8 až 10 týždňov po výsadbe podryte rukou miesto v blízkosti stonky, aby ste skontrolovali veľkosť zemiakov. Predstáv - môžete ich zberať. „Nové“ zemiaky zbierajte hneď po odkvitnutí rastlín (ak odroda, ktorú pestujete, kvitne). Ak chcete väčšie zemiaky, počkajte, kým vrcholy nezačnú žltnúť a odumierať.
Úrodu jemne očistite, ale neumývajte, aby ste nepoškodili pokožku zemiakov. Zemiaky po zbere nechajte pár hodín vonku odležať. Očistite ich od sypkej pôdy a uložte na chladné a suché miesto, kým ich nebudete pripravení použiť. Nové zemiaky je najlepšie spotrebovať do niekoľkých týždňov od zberu.
Pestujte zemiaky v nádobách! Jednoducho pestujte zemiaky aj v obmedzenom priestore!
Ďalšie možnosti sadenia zemiakov
Okrem klasického pestovania zemiakov existujú aj iné možnosti, ako získať chutné domáce zemiaky. Potešia hlavne tých pestovateľov, ktorí sa nechcú príliš narobiť alebo nemajú veľkú záhradu.
Pestovanie zemiakov v slame
Tento spôsob vyzerá na prvý pohľad veľmi zaujímavo. Pestovanie v slame uľahčuje samotný zber zemiakov a ich starostlivosť. Vrstva slamy sa pestovateľom osvedčila nielen ako prostriedok na potlačenie burín, ale tiež ako účinná prevencia proti výskytu niektorých škodcov, napr. veľmi známej pásavky zemiakovej.
Keďže sa zemiakové hľuzy vyvíjajú v slame, môžete ich zberať ľahko a úplne čisté. Pred výsadbou zeminu na záhone prekyprite a zapracujte kompost. Potom na povrch zeminy naukladajte zemiaky a zakryte vrstvou slamy. Len čo sa objavia listy, sformujte slamu do kopčeka. Hľuzy sa budú vytvárať prevažne nad zemou v slame, a preto musia byť celkom zakryté, aby vplyvom svetla neozeleneli.
Pestovanie zemiakov vo vreci
Pestovanie zemiakov vo vreci je takmer totožné ako v kvetináči. Použiť môžete buď špeciálne vrece na pestovanie, ktoré sa dá zakúpiť v špecializovaných predajniach alebo použite jednoducho obyčajné pevné veľké vrece. Musí však mať čiernu farbu, pretože tá priťahuje slnko. Na dno vreca musíte urobiť drenáž (dierky) a celé ho podložiť nejakou miskou alebo debničkou, nenechávajte ho len na zemi, pretože nebude “dýchať”. Postup je rovnaký, ako pri sadení v kvetináči.
Hnojenie zemiakov
Dobrá úroda zemiakov závisí, okrem iného, aj od výživnej pôdy. Preto pôdu by ste si mali náležite pripraviť už počas výsadby.
Maštaľný hnoj alebo kompost
Mnohí pestovatelia využívajú na hnojenie dobre rozložený maštaľný hnoj alebo kompost. Ten sa rozloží priamo na rozkopanú pôdu najprv na jeseň a potom ešte raz do pripravených jamiek tesne pred výsadbou. Kompost pomáha pôde udržiavať vlhkosť a rozložený hnoj pomáha znižovať pH pôdy a dodáva jej potrebné živiny. Hnoj alebo kompost patria medzi najpoužívanejšie spôsoby hnojenia zemiakov.
NPK hnojivo
NPK hnojivo, čo znamená dusík, fosfor a draslík, sa používa na jar a zabezpečuje optimálnu výživu. Dusíkom sa neodporúča hnojiť na jeseň, nakoľko sa z pôdy počas zimy vyplavuje. Dbajte na rovnomerné rozhodenie hnojiva, aby nedošlo k prehnojeniu pôdy. Prihnojuje sa na začiatku vegetácie na jar pod zemiak a potom na list.
V priebehu vegetácie sa dodávajú väčšinou mikroelementy ako mangán, meď, zinok či molybdén. Rastlina zemiaka prijíma živiny počas celej vegetácie, veľmi intenzívne však v štádiu kvitnutia. Prihnojte ju na začiatku vegetácie liadkom v pomere asi 20 g na 1 m².
Pri hnojení si treba dávať pozor na optimálne hnojenie dusíkom. Prehnojenie zemiakov dusíkom má za následok silný nárast vňate, a tým dochádza k prekrývaniu symptómov viróz, čím sa vytvárajú podmienky pre pleseň zemiakovú.
Prírodné hnojivo
Medzi prípravky čisto prírodného charakteru patria prípravky na báze morských rias a humátov. Aj tieto podporujú rast, vyživujú porast, pôsobia protistresovo a v konečnom dôsledku zvyšujú výšku úrody a jej kvalitu.
Taktiež veľmi významným prírodným hnojivom na zemiaky sa stáva minerálne hnojivo na zemiaky s obsahom prírodného zeolitu, ktoré zabezpečuje rastlinám dobrú kondíciu a vyššiu imunitu voči hubovým chorobám a vďaka svojim vlastnostiam zachytáva ťažké kovy a rezíduá rôznych nečistôt a látok v pôde, ktoré sa potom stávajú nedostupnými pre rastliny.
Choroby a škodcovia zemiakov
Väčšina pestovateľov zemiakov, ale aj iných plodín, sa musia niekedy vysporiadať aj s nepríjemnými chorobami či škodcami, ktoré bohužiaľ napádajú ich úrodu. Zvyčajne sa dá proti nim bojovať. Napríklad, ochrana proti plesniam spočíva v pestovaní odolných odrôd, aplikácii fungicídov a správnej agrotechnike.
Choroby zemiakov
- Pleseň zemiaková - je najvážnejším ochorením zemiakov. Šíri sa pri vlhkosti vzduchu 80 %, pri teplotách 12-23°C a môže napadnúť listy, vňať, hľuzy zemiakov a za daždivého počasia môže zničiť celé porasty hlavne vo vyšších polohách. Prvé príznaky infekcie sa objavujú na listoch v podobe žltých vodnatých škvŕn, ktoré rýchlo tmavnú. Na rozhraní chorých a zdravých listových pletív sa za vlhka vytvára belavý nálet huby.
- Mokrá hniloba zemiakov - Baktérie tejto choroby prežívajú v pôde a vnikajú do novovysadených hľúz cez poranenia. Prejavujú sa najskôr na byliach hnedočiernym sfarbením, zahnívaním a dajú sa ľahko vytiahnuť z pôdy. Listy sú stuhnuté, vzpriamené, zvinuté k lícnej strane. Pletivo hľúz má najskôr ružovkastú farbu, neskôr sčernie a zemiaky sa menia na zapáchajúcu kašovitú hmotu.
- Suchá hniloba zemiakov - prežíva v pôde a do hľúz sa dostáva cez poranenia. Prejavuje sa hnedými škvrnami na povrchu hľúz na miestach poškodenia. Čerstvá hniloba je mokrá, neskôr je pletivo hnedé, prachovité. V hľuzách vznikajú trhliny s bielym mycéliom, na povrch prerážajú ostrovčeky mycélia oválneho tvaru a na svetle sa sfarbujú na ružovo alebo modrasto.
- Obyčajná chrastavitosť - najviac sa prejavuje na hľuzách. Baktérie do rastliny prenikajú cez mladé lenticely v suchom období. K infekcii nedochádza vo vlhkej pôde. Vyskytuje sa na ľahších pôdach a pôda je jediným zdrojom infekcie. Na hľuzách sa tvoria lézie korkovitého vzhľadu s vyvýšeným okrajom alebo tvoriace priehlbiny. Môžu splývať a pokrývať celý povrch hľuzy.
- Alternáriová škvrnitosť listov - prežíva bežne v pôde aj niekoľko rokov. Rastliny napáda po oslabení spôsobenom stresom (chlad, vlhké stanovište, vysoké teploty, tieň a pod.). Konídie sa šíria vetrom a vnikajú do rastliny prieduchmi a pokožkou. Príznaky sa po napadnutí prejavia veľmi rýchlo drobnými ostro ohraničenými škvrnami hnedej farby.
Škodcovia zemiakov
- Pásavka zemiaková - pásavka je najvážnejším škodcom zemiakov. Larvy i dospelé jedince poškodzujú nadzemné časti zemiakov. Pásavka zemiaková prezimuje v štádiu dospelých chrobákov v pôde. Pôdu opúšťa v apríli a v máji. Po úživnom žere sa pári a samička začína klásť vajíčka na spodnú stranu listov. O 10 až 14 dní sa liahnu larvy, ktoré sú veľmi žravé a v krátkom čase dokážu skonzumovať okrem hrubšej žilnatiny všetky listy rastlín.
- Vošky - cicajú na spodnej strane mladších listov. Veľké škody spôsobené prenosom rôznych vírusových chorôb zemiakov výrazne znižujú úrodu.
- Drôtovce - zákernými škodcami zemiakových hľúz sú larvy kováčikov, tzv. drôtovce, ktoré sa zavrtávajú do hľúz a môžu do nich zavliecť aj rôzne mikroorganizmy spôsobujúce ich hnilobu.
Zemiaky sú jednou z najkonzumovanejších potravín, a preto ich tak radi pestujeme. Je pravda, že sa dajú kúpiť v každom obchode, no ľudia čoraz intenzívnejšie preferujú domáce pestovanie. Niet nad pocit zadosťučinenia z vlastnej úrody a najmä čerstvých „BIO“ zemiakov. Domáca úroda sa však nemusí vždy podariť. Zemiaky môžu napadnúť škodcovia alebo choroby, ktoré ich poškodia. Prípadne úrodu celkom zničia. Najbežnejšie choroby sú pleseň zemiaková a chrastavitosť, a z pomedzi škodcov ide o pásavku zemiakovú či vošky. Preto je dôležité vedieť správne zasadiť vlastné zemiaky a eliminovať riziko.
Termín sadenia závisí najmä od vonkajšej teploty. Ideálny termín je vtedy, keď pominú ranné mrazy a teplota už neklesá pod nulu. Konkrétne to najčastejšie býva koniec apríla a začiatok mája. Na sadenie potrebujete výlučne overené certifikované sadbové zemiaky. Nepoužívajte konzumné zemiaky z obchodu, pretože sú ošetrené prípravkami proti klíčeniu. Neodporúča sa ani sadiť zemiaky z predchádzajúcej úrody, pretože by mohli na novú úrodu preniesť choroby a plesne. Certifikovaná sadba sa pestuje v sterilnej pôde, preto je čistá. Pár dní pred sadením by ste mali nechať vaše sadbové zemiaky naklíčiť. Ideálne je ich v debničke alebo prepravke jemne zasypať zeminou. A následne umiestniť na svetlé miesto s teplotou okolo 10 °C. Keď zemiaky vytvoria zelené klíčky, sú pripravené na sadenie.
Zemiaky by ste však nemali sadiť na presne rovnakom mieste, ako predošlé dva roky. Každé dva roky je dôležité miesto na sadenie meniť, aby ste sa vyhli potenciálnym škodcom a chorobám v pôde z predošlých úrod. Zemiaky potrebujú kyprú pôdu bohatú na živiny. Pôdu by ste teda mali zrýľovať, a to dvakrát. Raz na jeseň a druhýkrát na jar pred sadením. Kvôli dostatku živín je nutné pôdu hnojiť, a to tiež ideálne dvakrát. Už pri rýľovaní v jeseni by ste mali použiť hnoj alebo kompost.
Zemiaky saďte do plytkých brázd, ktoré by od seba mali byť vzdialené aspoň pol metra. Ideálne trochu viac. V samotnej brázde sa zemiaky sadia asi v 30-60 cm rozstupoch od seba. Zemiaky sadíme klíčkami nahor. Hĺbka stačí do 10cm a sadenice následne jemne zahrňte zeminou. Pri sadení môžete použiť aj čiernu fóliu, kde sa sadí len do vyrezaných otvorov.
Počas doby pestovania je dobré záhon so zemiakmi aspoň pár krát okopať a odstrániť burinu. Robte to však veľmi zľahka a opatrne. Keď už zemiaky kvitnú, do záhona nezasahujte. V prípade slabej vlahy je dôležité zemiaky pravidelne zalievať.
