Strukoviny: Bohatý zdroj bielkovín a zdravia v každom zrnku

Strukoviny sú rastliny z čeľade Fabaceae alebo Leguminosae, ktoré rastú v strukoch. Do tejto rodiny jedlých rastlín patrí fazuľa obyčajná a jej semená alebo nezrelé plody, ktoré sa bežne nazývajú fazuľa alebo strukoviny. K dispozícii sú sušené alebo konzervované verzie strukovín. Okrem toho sa môžu konzumovať niektoré čerstvé strukoviny, ako je zelený hrášok a fava fazuľa.

Ľudia zvyčajne označujú väčšie plody strukovín ako fazuľa a bežne ich kupujú v čerstvej, sušenej alebo konzervovanej forme. Šošovica sú menšie semená strukovín a môžete si kúpiť sušené alebo konzervované produkty. Okrem toho, zelený hrášok, arašidy a sójové bôby sú súčasťou rodiny strukovín. Strukoviny sa zaradujú medzi bôbovité rastliny.

Z hľadiska výživy sú významné ako pre človeka, tak aj pre zvieratá. Vo svojej štruktúre obsahujú najmä bielkoviny, sacharidy - škrob, vlákninu, mastné kyseliny esenciálne, minerálne látky a vitamíny. Vďaka obsahu daných látok majú vysokú energetickú hodnotu pre organizmus.

Rozmanitosť strukovín a ich nutričné benefity

Svet strukovín je plný farieb a chutí. Táto rozmanitá skupina potravín, od fazule a šošovice až po cícer a hrach, je obľúbená po celom svete už tisícky rokov. Na prvý pohľad nenápadné strukoviny sú doslova pokladnicou zdravia.

Fazuľa

Fazuľa obyčajná je známa popínavá a kríčková. Semená fazule obsahujú 26 - 29 % dusíkatých látok, vitamíny skupiny B a vitamín C a E. Vitamíny pozitívne vplývajú na kožu, oči, srdce a látkovú výmenu. Ďalšími látkami sú kyselina listová, zinok, železo a mangán. Pri jej pestovaní je dôležitá pôda, ktorá by mala byť ľahká a s dostatkom vápnika. Pestuje sa v teplých podmienkach. Potrebná teplota pre klíčenie je 8 - 10 °C.

Fazuľa patrí medzi najrozšírenejšie strukoviny sveta a má nespočetné množstvo odrôd. Jej veľkou prednosťou je vysoký obsah bielkovín, vlákniny, železa a antioxidantov. Fazuľa je v kuchyni nesmierne univerzálna.

• Červená fazuľa (kidney beans) má pevnejšie zrno a jemne sladkastú chuť. Vďaka tomu sa nerozvára a je ideálna do dusených jedál, ako napríklad typické chilli con carne. Vyniká obsahom antokyanov, rastlinných pigmentov podobných tým v čučoriedkach, ktoré pôsobia antioxidačne.
• Adzuki je drobná fazuľka pôvodom z Ázie, obľúbená napríklad v japonskej kuchyni.
• Mungo je zelená fazuľa, tiež populárna v ázijskej kuchyni. Samotné zrná sú ľahko stráviteľné a obľúbené napríklad v polievkach alebo ako základ dhalu.
• Čierna fazuľa má zemitejšiu chuť, ktorá sa hodí do hustých polievok alebo burrita.
• Lima (maslová) má veľké, bledé zrná s jemnou maslovou chuťou.
• Navy fazuľa je známa aj ako námornícka alebo biela fazuľa.
• Fava fazuľa, nazývaná aj bôb záhradný, má veľké, ploché, zelené lusky so širokými zelenými semenami. Je známa na Blízkom východe a v stredomorskej kuchyni. Môže sa jesť restovaná ako snack alebo ako bežná súčasť jedál.
• Fazuľa vigna čínska je známa aj ako black-eyed peas alebo čiernooký hrášok.

Šošovica

Šošovica jedlá obsahuje prevažne bielkoviny. Obsahu tuku je nízky. Semeno šošovice so šupkou má vyššiu energetickú hodnotu ako semeno bez šupky. Z vitamínov obsahuje najmä vitamín B6, C niacín a kyselinu pantoténovú. Pre jej pestovanie je potrebné aby pôda bola dobre vzdušná, ľahká a vápenatá. Pre rast jej vyhovuje suchšie podnebie a obmedzenými zrážkami.

Šošovica je jednou z najstarších pestovaných plodín. Podľa archeologických nálezov ju ľudia jedli už pred viac než 8 000 rokmi. Patrí medzi strukoviny, ktoré sa najrýchlejšie varia a nepotrebujú namáčanie.

• Hnedá šošovica je najrozšírenejší typ tejto strukoviny. Má jemnú orieškovú chuť a dobre drží tvar. Hodí sa do šalátov a polievok.
• Červená šošovica je zase typická drobnými zrnami, ktoré sa rýchlo varia a ľahko rozvárajú. Vďaka tomu je ideálna na polievky, pyré, indické dhaly a ďalšie recepty.
• Beluga je čierna šošovica, ktorá svojimi malými zrnkami pripomína kaviár. Má jemnú chuť a je veľmi bohatá na polyfenoly s antioxidačným účinkom.
• Žltá šošovica je obľúbená v indickej kuchyni, varí sa rýchlo a je ľahko stráviteľná.

Cícer

Cícer barní obsahuje 18 - 30 % bielkovín, tuk a uhľohydráty. Obsahuje aj dostatočné množstvo esenciálnych aminokyselín. Odoláva suchu a jeho struky za sucha nepukajú a neopadávajú. Dobre sa pestuje v suchých oblastiach. Minimálna teplota ku klíčeniu je 5 °C. K výsevu dochádza v na začiatku apríla.

Cícer patrí medzi najobľúbenejšie strukoviny sveta - od Blízkeho východu cez Indiu až po Stredomorie. Jeho jemne oriešková chuť a krémová textúra z neho robia ideálnu surovinu do nátierok, šalátov, polievok, teplých jedál a ďalších receptov. Okrem toho, že zasýti a výborne chutí, patrí aj k nutrične najcennejším strukovinám. Je skvelým zdrojom kyseliny listovej (folátu), nevyhnutnej pre tvorbu červených krviniek a správny vývoj nervového systému. Z minerálov vyniká obsahom medi, mangánu, železa, fosforu, draslíka a horčíka. Pritom oproti iným strukovinám ponúka aj veľmi priaznivý profil esenciálnych aminokyselín a ide tak o jeden z najlepších rastlinných zdrojov bielkovín pre vegetariánov a vegánov. Zaujímavosťou je aj jeho vysoký obsah cholínu, látky potrebnej pre správny prenos informácií medzi mozgom a svalmi. Cícer je navyše bohatý na rozpustnú vlákninu, predovšetkým na rafinózu, ktorá pomáha udržiavať zdravé trávenie a podporuje rast prospešných črevných baktérií (mikrobióm).

Hrach

Hrach siaty obsahuje 22 - 28 % dusíkatých látok, škrob, vlákninu, tuk, enzýmy a vitamíny skupiny A a B. Hrach je najviac pestovaná strukovina v ekologickom hospodárstve. Pôda by mala byť kyprá a dobre prevzdušnená. Jeho výsev má najväčší výsev v miernom pásme začiatkom marca. Hrach je náchylný na hnilobu, a preto je dôležité dávať pozor na premokrenie. Dokáže zniesť mrazy až -6 °C.

Hrach patrí medzi najtradičnejšie strukoviny našich končín. Z nutričného hľadiska je hrach prekvapivo bohatý. Už 100 g surového hrachu pokryje skoro až 50 % dennej potreby tiamínu (vitamínu B1), ktorý je dôležitý pre správne fungovanie nervového systému a premenu živín na energiu. Okrem toho obsahuje aj ďalšie vitamíny skupiny B, ktoré podporujú metabolizmus a vitalitu. Hrach a výrobky z neho, ako sú spomínané cestoviny, sú tiež cenným zdrojom mangánu, vitamínu K, fosforu a horčíka, ktoré podporujú zdravie kostí. Vitamín K hrá navyše dôležitú úlohu v zrážaní krvi a horčík zase vo fungovaní svalov.

Bôb obyčajný

Bôb obyčajný patrí medzi mohutne okvetnenú rastlinu. Jeho semená pripomínajú chuťou pečené gaštany. Pri pestovaní bôbu je dôležité, aby pôda mala vysokú vlhkosť, bola dobre úrodná a hlinito-ílovitá. Teplota klíčenia je od 1 °C a vzídená rastlina znesie až - 4 °C. Kým dôjde k sejbe, je potrebné semená namočiť do vody aby napučali.

Bôb je bohatý na bielkoviny a vlákninu, obsahuje vitamíny skupiny B a minerály ako železo a draslík.

Sója

Sója je známa svojím vysokým obsahom bielkovín a zdravých tukov. Je základom pre rôzne rastlinné produkty ako tofu, tempeh, či sójové mlieko.

Sója je všestranná strukovina, ktorá sa v Ázii pestuje a konzumuje už viac ako 2000 rokov. Pritom je celkom jedinečná svojím zložením, pretože je jednou z mála rastlinných potravín, ktorá dokáže kvalitou bielkovín konkurovať živočíšnym zdrojom. Preto je základom pre typické alternatívy mäsa, ako tofu, tempeh alebo sójové kocky či rezance. Tiež sa z nej vyrábajú obľúbené rastlinné sójové proteíny. Tento druh strukoviny zároveň vyniká aj svojim podielom tuku. Na rozdiel od ostatných, ktoré majú priemerne menej ako 5 g tuku, má sója až 20 g tuku/100 g. Z toho väčšinu tvoria zdravé tuky v podobe polynenasýtených mastných kyselín. Kvôli tomu sa z nej vyrába aj sójový olej. Tiež je unikátna vysokým obsahom izoflavónov, čo sú látky, ktoré dokážu pôsobiť podobne ako estrogény. To je dôvod, prečo sa sója spája s témami ako podpora zdravia kostí, zmiernenie menopauzálnych príznakov či dokonca zníženie rizika vzniku niektorých druhov onkologických ochorení.

Arašidy

Hoci arašidy bežne radíme k orechom, v skutočnosti patria medzi strukoviny. Obľúbené arašidové maslo je tak prakticky strukovinové. Okrem toho sú arašidy aj zásobárňou vitamínov skupiny B (najmä tiamínu, niacínu a folátu) a vitamínu E, ktorý pôsobí ako antioxidant. Zo stopových prvkov vynikajú zinok, železo, meď, mangán a selén, ktoré podporujú imunitu, krvotvorbu a zdravie kostí. Zaujímavá je aj ich bohatá paleta fytonutrientov - obsahujú napríklad resveratrol, známy antioxidant spájaný s ochranou srdca. Ďalej v nich nájdeme izoflavonoidy (daidzein, genistein) s účinkami podobnými estrogénu alebo fytosteroly, ktoré znižujú vstrebávanie cholesterolu.

Ďalšie druhy strukovín

• Urad dal (matpe fazuľa) - Tento druh strukoviny je veľmi populárny v indickej a ajurvédskej kuchyni.
• Muth fazuľa - Ďalší druh fazule, ktorý sa často používa v ázijských a indických receptoch.
• Beluga šošovica - Tento typ šošovice je malý, lesklý a čierny. Je vynikajúci pre prípravu rýchlych a výživných jedál, ako sú polievky a šaláty.
• Chana dal (polený cícer) - Tento druh cícera je v Indii obľúbený pre jeho vysoký obsah bielkovín a vlákniny.
• Mungo dal - Tento typ fazule je obľúbený v ázijskej kuchyni. Je veľmi bohatý na vlákninu, minerály a bielkoviny.
• Lupina je strukovina, ktorá sa tradične používa v Stredomorí a v Andách. Hoci v našich končinách nie je veľmi rozšírená, z hľadiska výživy patrí medzi najcennejšie strukoviny. Obsahuje až okolo 35 % bielkovín, podobne ako sója. Jej semená sú tiež bohatým zdrojom antioxidantov, ako sú polyfenoly, a môžu prispieť k regulácii hladiny cukru v krvi. Vďaka obsahu esenciálnych aminokyselín, ako je lyzín, a kvalitných proteínov má lupina potenciál ako alternatíva mäsa, tofu alebo syrov. Táto strukovina sa používa ako príloha hlavného jedla alebo ingrediencia do šalátu. Vyrába sa z nej aj alternatíva kávy bez kofeínu alebo sa spracováva do podoby lupinovej múky. Tá sa napríklad v Grécku často používa pri výrobe pečiva, placiek alebo koláčov.

Zdravotné benefity strukovín

Strukoviny sú nielen chutné a výživné, ale aj bohaté na rôzne zdravotné výhody. Mnohé z týchto výhod sú neoceniteľné pre tých, ktorí hľadajú prírodné spôsoby, ako podporiť svoje zdravie.

1. Strukoviny sú vynikajúcim rastlinným zdrojom bielkovín, čo je veľmi dôležité pre vegetariánov a vegánov, ktorí nevyužívajú živočíšne produkty. Okrem bielkovín obsahujú aj všetky esenciálne aminokyseliny, ktoré sú potrebné na správnu regeneráciu tela a rast svalov.
2. Strukoviny majú nízky glykemický index, čo znamená, že pomáhajú stabilizovať hladinu cukru v krvi. To je obzvlášť dôležité pre diabetikov, pretože strukoviny môžu zlepšiť kontrolu glykémie.
3. Mnohé druhy strukovín, ako napríklad fazuľa, šošovica a hrach, sú bohaté na antioxidanty, ktoré pomáhajú chrániť telo pred voľnými radikálmi. Voľné radikály môžu poškodiť bunky a viesť k rôznym zápalovým procesom v tele, preto antioxidanty zo strukovín pôsobia ako prírodné ochranné látky.
4. Strukoviny sú bohaté na vlákninu, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v tráviacom procese. Vláknina pomáha zlepšiť pohyblivosť čriev, podporuje pravidelný pohyb čriev a môže zabrániť zápche.
5. Vďaka vysokému obsahu vlákniny a bielkovín, strukoviny pomáhajú dlhšie udržať pocit sýtosti, čo môže pomôcť pri regulácii hmotnosti.
6. Strukoviny majú priaznivý vplyv na kardiovaskulárne zdravie. Strukoviny sú skvelým spôsobom, ako zlepšiť celkové zdravie a doplniť stravu o dôležité živiny. Či už ide o zvýšenie príjmu bielkovín, stabilizáciu cukru v krvi, alebo podporu trávenia a kardiovaskulárneho zdravia, strukoviny majú pre vás mnoho výhod.

Pestovanie strukovín

Strukoviny patria medzi najcennejšie plodiny v našich záhradách, poskytujúce nielen bohatý zdroj bielkovín, ale aj zlepšujúce kvalitu pôdy pre nasledujúce kultúry.

Hrach siaty

Pisum sativum L. subsp. hortense A. Je to jednoročná zelenina s mohutným koreňovým systémom, ktorým si dokáže obstarať živiny i tam, kde sa už iné zeleniny pestujú zle a nedarí sa im. Posledné lístočky párnoperovitých listov sa menia na úponky. Kvety vznikajú po jednom až dvoch na konci pazušných osí. Plod je valcovitý hladký struk s 5 - 8 semenami. 1 gram obsahuje 2 - 8 kusov semien. Cukrové hrachy sa upotrebujú čerstvé, a to celé mladé struky, ktoré v nezrelom stave nemajú ešte vnútorné blany tvrdé. Zrelé semená sú sladké a vhodné aj na varenie. Stržňové hrachy sa pestujú buď pre struky, ktoré sa spotrebúvajú čerstvé, alebo pre konzervárenské účely. Zrelé semená sa nedajú variť, zostávajú aj po najdlhšom varení tvrdé. Hrach nie je náročný ani na pôdu, ani na polohu. Najlepšie sa mu darí v rokoch s chladnejším a premenlivým počasím. Pre skorý zber nemusí byť pôda hlboká, musí však byť výhrevná a s dostatkom humusu. Hrach nie je náročný na predplodinu a môže sa pestovať po hociktorej zelenine i po okopaninách. Hrach obyčajne pestujeme ako čistú kultúru. Na jeseň pôdu hlboko zrýľujeme. Na jar ju povrchovo upravíme pre sejbu. Hnojíme len priemyselnými hnojivami pri jarnom spracovaní pôdy. Pre hlavný zber sejeme hrach čo najskôr (obyčajne v marci) sejačkou do riadkov vzdialených od seba 30 - 40 cm. Má sa siať plytko, ale rovnomerne. V praxi sa dobre osvedčila sejba do dvojriadkov vzdialených od seba asi 15 cm. Medzi dvomi riadkami je rozstup 40 cm. Vysievať sa môže postupne. Pre zber zelených strukov môžeme hrach siať do polovice júna. Ošetrovanie za vegetácie je jednoduché. Len dvakrát prekyprime, čím zničíme aj burinu medzi riadkami. Len čo sa objavia prvé lístky, prvý raz plečkujeme, keď sa rozrastú nadzemné časti, druhý raz plečkujeme. Na veľmi zaburinených pozemkoch je potrebná ručná okopávka. Dôležitý je správny čas zberu. Je to vtedy, keď je semeno v strukoch fyziologicky vyspelé, no ešte mäkké, nezmúčnatené. Oberáme na dva, niekedy až na tri razy, podľa toho, ako jednotlivé struky dozrievajú. Na veľkých plochách zberáme hrach na jeden raz, a to v čase, keď väčšina strukov je v zberovej zrelosti. Trvá to 3 - 5 dní. Niekedy nemožno za taký krátky čas zber zvládnuť, preto sejeme po častiach v niekoľkodňových intervaloch, alebo vysievame niekoľko odrôd s rozličným vegetačným obdobím. Hlavné obdobie zberu zelených strukov je koniec mája a jún.

Fazuľa obyčajná

Koreňový systém tejto jednoročnej zeleniny nie je taký silný ako koreňový systém hrachu. Byľ je drsná, buď ovíjavá, alebo nízka, kríčkovitého vzrastu. Listy sú trojpočetné. Biele, červené alebo žltkasté kvety tvoria riedke strapce. Plod je zelený alebo žltý struk, ktorý obsahuje semená rozličnej farby, tvaru a veľkosti. Tento údaj sa ale odlišuje podľa konkrétnej odrody. Fazuľa má veľké nároky na teplo, preto je pestovanie vo veľkom výnosné len v teplejších oblastiach. Fazuľa nie je náročná na predplodinu. Môže sa rovnako ako hrach pestovať po všetkých zeleninách a obilninách. Po fazuli sa dajú pestovať všetky plodiny, pretože zanecháva pôdu v dobrom stave. Kríčkovité fazule môžeme pestovať tiež ako medziplodinu medzi riadkami uhoriek a rajčiakov alebo v novozaloženej špargľovni a rebarborovni. Pozemok na jeseň hlboko zorieme a na jar plošne spracujeme. So sejbou sa netreba ponáhľať, aby sme vychádzajúce rastlinky ochránili pred neskorými jarnými mrazmi. Sejeme od konca apríla do polovice mája, záleží na polohe. Na zber zelených strukov môžeme siať až do polovice júla. Sejeme do riadkov vzdialených od seba 40 - 60 cm, podľa vzrastu jednotlivých odrôd. Dobre sa osvedčuje krížová štipková sejba (4 - 5 semien v štipke do sponu 35 x 35 cm). Na 10 m² vysievame podľa veľkosti semena rozličných odrôd 12 - 18 g semena. Tyčkové fazule vysievame ku kolíkom vysokým 2 - 3 m na vzdialenosť 60 - 90 cm, kolíky k sebe strechovite skloníme alebo vždy štyri spolu zviažeme do pyramídy. Ku každému kolíku zasejeme 6 - 8 semien do kruhu a rastliny sa vyvedú hore po žrdiach. Tyčkové fazule sú úrodnejšie a kvalitnejšie. Fazule sú chúlostivé na pôdny prísušok, a preto hneď po vzídení ich plečkujeme a okopávame, len čo rastliny zosilnia, najlepšie pred kvetom, im riadky mierne prihrnieme. Struky oberáme v čase, keď sú už vyspelé, ale krehké a šťavnaté. Oberáme postupne, obyčajne dva až trikrát. Pri poslednom zbere vytrhávame celé rastliny. Niekedy sa necháva časť strukov dozrievať na semeno. Nezrelé struky zberáme asi o 60 dní po sejbe, u tyčkových o 100 - 120 dní po sejbe.

Fazuľa obľubuje teplo a slnečné stanovisko, ideálne chránené pred silným vetrom. Vyžaduje ľahšiu pôdu s pH okolo 6 až 6,5. V ťažkej, premokrenej pôde dosahuje nižšiu úrodnosť.

Fazuľu môžete začať siať v máji, keď pominie hrozba mrazov, alebo aj v júni, prípadne v júli. Vyberte stanovisko, na ktorom ste počas uplynulého roka nepestovali strukoviny.

Struky oberajte, kým sú mladé a jemné. Chce to dávku opatrnosti, aby ste nepoškodili rastliny. Pre kolíkové druhy vytvorte oporu, aby sa mali po čom ťahať.

Bôb

Pestuje sa podobne ako hrach, v struku je ale menej bôbov ako v hrachu, sú však výrazne väčšie. Bôb je mimoriadne bohatý na bielkoviny.

Nákup a skladovanie strukovín

Ak chcete vyraziť na nákup strukovín, je dôležité vedieť, na čo pri nákupe dbať a ako ich čo najlepšie skladovať, aby sa zachovala kvalita a trvanlivosť strukovín.

Formy predaja

Strukoviny sa dajú kúpiť v rozmanitých formách - čerstvé, sušené alebo v konzerve či pohári. Čerstvé strukoviny, ako napríklad zelený hrášok alebo fazuľa, sú v ponuke sezónne a skvele sa hodia na okamžitú spotrebu. Strukoviny v konzerve alebo pohári (napríklad cícer alebo biela fazuľa) sú už predvarené a dajú sa použiť okamžite, čím ušetríte čas a námahu pri namáčaní a varení. Zároveň ide o praktické a rýchle jedlo, ktoré je vhodné aj na cesty.

To, či siahnete po čerstvých, sušených alebo konzervovaných strukovinách, závisí od vašich potrieb a preferencií. Čerstvé strukoviny sú ideálne, ak uprednostňujete autentickú chuť a textúru a máte dostatok času na ich prípravu. Sušené strukoviny sú ako stvorené pre každého, kto ocení ich dlhšiu trvanlivosť a chce si ich vlastnoručne namočiť a uvariť.

Skladovanie

Strukoviny je dôležité správne skladovať, aby sa zachovala ich kvalita a trvanlivosť. Sušené strukoviny skladujte na chladnom a suchom mieste, vo vzduchotesnej nádobe. Vlhkosť a prísun vzduchu môžu spôsobiť, že sa rýchlejšie pokazia alebo splesnivejú. Odporúča sa tiež chrániť strukoviny pred priamym slnečným žiarením, čím znížite stratu živín na minimum.

Konzervované strukoviny v plechovke alebo skle skladujte na chladnom a tmavom mieste a po otvorení ich dajte do chladničky a spotrebujte v priebehu pár dní. Nezabúdajte pritom, že trvanlivosť strukovín sa môže líšiť od druhu a spracovania. Preto vždy skontrolujte dátum minimálnej spotreby uvedený na obale a strukoviny pravidelne kontrolujte, či sa nezačínajú kaziť.

Áno, tepelne spracované strukoviny môžete zamraziť, čím sa predĺži ich trvanlivosť. Uvarené strukoviny nechajte pred zamrazením úplne vychladnúť. Vďaka tomu sa minimalizuje tvorba kryštálov a zachová sa kvalita strukovín.Na mrazenie môžete použiť nádoby alebo vrecká vhodné na mrazenie, ktoré sa dajú vzduchotesne uzavrieť. Ochránite tak ich obsah pred vzduchom a vlhkosťou.Rozdeľte strukoviny na menšie porcie, ktoré budete môcť neskôr jednoducho použiť a uľahčíte si tak aj proces rozmrazovania.Na mraziace nádoby alebo mraziace vrecká napíšte dátum zamrazenia, vďaka čomu si v mrazničke zachováte prehľad a poriadok.Vložte strukoviny do mrazničky a uistite sa, že sú rovnomerne rozložené, aby sa rýchlo a rovnomerne zamrazili.Strukoviny môžete v mrazničke skladovať až tri mesiace. Myslite tiež na to, že nie všetky druhy strukovín sa dajú dobre zamraziť. Niektoré druhy ako cícer alebo šošovica si pri mrazení zachovávajú konzistenciu a kvalitu lepšie, zatiaľ čo druhy ako fazuľa alebo hrach môžu mať po rozmrazení pomerne mäkkú textúru.

Strukoviny v kuchyni

Najlepšie na strukovinách je ich všestrannosť. Dajú sa využiť v teplých aj studených jedlách, na slano aj na sladko.

• Hlavné jedlá, kde sú strukoviny základom pokrmu.
• Polievky, ktoré strukoviny skvele zahustia.
• Sladké recepty, kde sa dajú skvele zakomponovať vďaka svojej neutrálnej chuti.

Struková fazuľa je všestranná zelenina, ktorá sa dá použiť do omáčok, polievok, ako príloha či doplnok do šalátu. Je dôležitá aj kvôli obsahu živín. Z minerálov obsahuje železo, vápnik, draslík, horčík a mangán. Struková fazuľa je vynikajúca pochúťka, ktorú si môžete dopriať v polievkach, zeleninových jedlách aj ako prílohu k mäsu.

tags: #strukova #zelenina #zoznam