Kedysi ktosi múdro povedal: „Nikdy tak nebolo, aby nejako nebolo." Každá doba má svoje osobitosti a každá generácia po sebe zanecháva stopy. Historici ich neskôr hľadajú v kronikách, archívoch, listoch a novinách. Práve tlač je jedným z najcennejších svedectiev svojej doby. Nielen preto, čo v nej stojí napísané, ale neraz aj preto, čo v nej nenájdeme. Keď dnes človek číta Hlas ľudu, mohol by získať dojem, že žijeme takmer v ideálnej spoločnosti. Všetko funguje, všetko napreduje, všetci sú spokojní, sme ekonomický tiger.
Nedávno sa mi do rúk dostalo číslo Hlasu ľudu z januára 1995. Boli to veľmi ťažké časy. Krajina sa spamätávala z hyperinflácie, vojny v susedstve ešte neskončili, platy a dôchodky meškali, elektrina sa každodenne na viac hodín vypínala a budúcnosť bola neistá. Napriek tomu sa vtedajší Hlas ľudu nebál písať o problémoch. V novinách sa písalo o zmrazení platov a dôchodkov, o nespokojnosti syndikátov, o meškajúcich penziách, o problémoch poľnohospodárov, o sporoch v Matici slovenskej či o každodenných starostiach obyčajných ľudí.
Dnes je situácia opačná. O mnohých udalostiach, ktoré sa dejú okolo nás, sa čitateľ Hlasu ľudu nedozvie takmer nič. To, čo je o Kovačici zamlčané sú protesty, zhromaždenia a občianske akcie na podporu študentov. Viac ako týždeň bola blokovaná pančevská cesta, o ktorej čitatelia Hlasu ľudu zase nemohli nič zistiť. Protestovali učitelia, odohrali sa viaceré udalosti, ktoré rozdeľovali verejnosť a vyvolávali diskusie.
Na druhej strane, meno Aleksandra Vučića sa objavuje pravidelne a v rozsahu, ktorý by prezidentovi Srbska mohol závidieť nejeden historický panovník. Pred približne desiatimi rokmi prebiehala v Kovačici neformálna kampaň, v ktorej niektorí občania vyzývali na zrušenie predplatného Hlasu ľudu. Tvrdili, že noviny sa stali propagačnou trúbou vtedajšej Demokratickej strany. Mnohí boli nahnevaní a svoje názory posielali aj do redakcie. Ja osobne Hlas ľudu odoberám ďalej. Vlastne som ho nikdy neprestal odoberať. A to ani dnes, keď sa mi zdá, že sa z novinárskeho hľadiska nachádza na svojom historickom dne.
Nie som ani nahnevaný ani rozhorčený, práve naopak - rád si prečítam niektorých autorov a niekedy čítam nahlas, pred väčším alebo menším počtom poslucháčov. Pritom sa najčastejšie sladko (či skôr trpko) smejeme! Lebo je toto dnes už takmer všetko čítanie na zasmiatie. Neodoberám ho teda preto, že by som bol spokojný s jeho obsahom. Odoberám ho preto, že aj dnešný Hlas ľudu je svedectvom svojej doby. Raz budú historici listovať v jeho ročníkoch rovnako, ako dnes listujeme v číslach z deväťdesiatych rokov.
Uverejnené 14. 03. Dnes vyšlo prvé číslo novín Slobodný hlas ľudu. V hlavičke je uvedené, že "Nemá cenu" a pred úvodníkom Juraja Bartoša je výzva: Prečítaj a daj prečítať! Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. - Tlač vyfinancovaná z dobrovoľných príspevkov slobodných občanov - Náklad: 1000 výtlačkov - Distribúcia: Z ruky do ruky - Nepredajný výtlačok". Okrem Juraja Bartoša autormi jednotlivých článkov sú Ján Černák, Annamária Boldocká-Grbićová, Marína Dýrová, Petra Častvenová, Andrea Miháľová, Janko Takáč, Katarína Verešová, Juraj Berédi Ďuky a Rastislav Boldocký.
Prístrešok železničnej stanice v Novom Sade sa zrútil 1. novembra 2024 o 11. hodine, 52. minúte. Na tvári miesta o život prišlo 14 osôb: a 17. novembra, ako jedna z troch ťažko poranených osôb, v nemocnici podľahla zraneniam aj pätná osoba. Sídlo: Nový Sad, Bulvár oslobodenia 81/V Zakladateľ: Národnostná rada slovenskej národnostnej menšiny. Činnosť: vydávanie novín, kníh, brožúr, hudobných kníh a iných publikácií, vydávanie časopisov a iných podobných periodických vydaní, ostatná vydavateľská činnosť, ostatné služby reklamy a propagandy, sekretárske a prekladateľské aktivity, predaj kníh, novín a kancelárskeho materiálu…
Ustanovizeň má pečať a pečiatku v slovenskom a srbskom jazyku. Finančné prostriedky ustanovizeň nadobúda z rozpočtu APV, z predaj svojich výrobkov a služieb, propagandy, sponzorovania a iných príjmov, ktoré uskutočňuje celkovou svojou činnosťou. Orgány ustanovizne sú: správna rada, riaditeľ a dozorná rada.
Činnosť vydávania novín: vydávanie týždenníka Hlas ľudu a mládežníckeho mesačníka Vzlet, oboch v slovenskom jazyku. Noviny majú zodpovedného redaktora a radu novín. Vydavateľská činnosť: vydávanie diel, ktorými sa prispieva ku kultúrnemu, vzdelávaciemu, vedeckému a inému duchovnému rozvoju Slovákov v Srbsku a k zachovaniu ich nacionálnej identity. Zamestnanci: 28 (14 novinárov, 7 v redakčných servisoch, 7 v ostatných službách).
O Hlase ľudu sú vydané dve publikácie: 40 rokov Hlasu ľudu, z roku 1984, a Náš Hlas ľudu polstoročný, z roku 1994. Riaditeľ NVU Hlas ľudu: Samuel Žiak. Zodpovedný redaktor: Vladimíra Dorčová - Valtnerová. Redakcia: Juraj Bartoš, Jaroslav Čiep, Michal Ďuga, Oto Filip, Anna Francistyová, Katarína Gažová, Vladimír Hudec, Anna Lazarevićová, Anna Lešťanová, Juraj Pucovský, Ľubica Sýkorová, Elena Šranková. Rada novín: Vladimír Valentík - predseda, prof. Dr. Michal Ďurovka, Jozef Klátik, Jarmila Cinkotská a Ján Čérný. Technický redaktor: Miroslav Dobroňovský. Jazyková redaktorka: Anna Horvátová. Lektorka-korektorka: Mária Domoniová.
Genézu vzniku Hlasu ľudu ako novinovo-vydavateľskej ustanovizne a novín nachádzame v roku 1944 v oslobodenom Petrovci. Prvé číslo Hlasu ľudu vyšlo v Báčskom Petrovci 19. októbra 1944. Prvé kroky slovenskej tlače v Vojvodine siahajú až do rokov 1864 s časopismi Slávik a Zornička. Po slovenských osadách roznášali heslo: PO PREČÍTANÍ DAJ ĎALEJ. Redakcia začínala v bývalom Altmanovom dome a neskôr sídlila v budove kníhtlačiarne Kultúra, v Báčskom Petrovci. Vo svojich dejinách NVTP Hlas ľudu prešiel cez mnoho zmien názvu a štruktúr.
Od roku 1967 sa NVTP presťahovala do Nového Sadu, do budovy Dnevnika, kde pôsobí dodnes. Ako samostatný subjekt so statusom právnickej osoby Hlas ľudu existuje od roku 1989. Do roku 1994 vychádzal ako veľký formát, od roku 1998 s farebnou obálkou. Po oslobodení to boli Zvesti, Rozhľady, Poľnohospodárske rozhľady a mládežnícky Vzlet. Hlas ľudu postupne rozširoval svoje aktivity aj mimo regionálnych hraníc, aby sa stali kronikou našej komunity a presahom do medzinárodného kontextu.
Hlas ľudu si získal uznanie ako kronikár života menšinovej komunity. Paľo Sabo Bohuš vo svojej spätnej väzbe pripomenul, že Hlas ľudu trvá a pretrváva, že zotrváva pri vernosti reči ľudu a že noviny balancujú medzi tradičným a moderným. Hlas ľudu bol a je súčasťou kultúrneho a intelektuálneho života Slovákov v Srbsku, pričom sa snaží informovať, inšpirovať a viesť diskusiu, aj keď tieto úlohy často vyžadujú citlivosť a zodpovednosť voči prameňom a kontextu.
Online verzia Hlasu ľudu bola založená v novembri 2014. Web prináša najnovšie správy zo spoločenstva vojvodinských Slovákov, ale aj udalosti z Poľska, Slovenska a regiónu. On-line obsahuje rubriky z tlačeného vydania a nové online prílohy, ako Dialóg o NRSNM, Žena & zábava a Aktuality. V roku 2014 bolo zverejnených viac ako 900 príspevkov a vyrobenej Android aplikácie pre používateľov.
Ako sa tvorí kvalitný video obsah so zakladateľom VIDEO ACADEMY, Františkom Kozáčkom
Hlas ľudu je žánrovo vyprofilovaný ako kronika našej skutočnosti a komunity. Má vzácnu sieť dopisovateľov a rubriku REAGOVANIE, ktoré umožňujú ohlasovanie a reflexiu. Kultúrne rubriky tvoria podstatnú časť obsahu: Kultúra, Mozaika, Obzory a ďalšie, ktoré prinášajú aktuality, portréty umelcov a fragmenty z histórie. V období tranzu a globalizácie vojvodinského prostredia je mantinelom slovenčina a kultúrne dedičstvo Slovanov v Srbsku.
Na záver pripomíname, že Deň Hlásu ľudu pripadá na 19. októbra. História Hlásu ľudu je nielen o textoch, ale aj o ľuďoch, ktorí ich vytvárajú, a o adresátoch, ktorí ich čítajú a reagujú. Hlas ľudu tak ostáva živým zrkadlom časov, do ktorých zasahuje, a neúnavným svedkom našej komunity na Balkáne.