Špargľa lekárska (Asparagus officinalis) je obľúbenou sezónnou zeleninou, s ktorou sa stretneme v celom rade receptov. Špargľa je vytrvalá bylina s drevnatým podzemkom, ktorá dorastá do výšky 40 až 150 centimetrov. Rastlina sa skladá z dužinatej stonky, už spomínaného drevnatého podzemku a fylokladií - jedná sa o útvary stonky, ktoré na pohľad pripomínajú listy, a tiež plnia ich funkciu. Táto bylina je v strednej Európe pôvodným druhom. Rastie voľne aj v nížinách a na teplejších územiach Česka a Slovenska.
Pred samotným pestovaním je dôležité vybrať si vhodné miesto. Špargľa preferuje slnečné a dobre odvodnené pozemky s neutrálnou až mierne kyslou pôdou. Tá sa musí pred výsadbou riadne prekypriť a vyživiť (napríklad kvalitným kompostom). Špargľa má rozsiahly koreňový systém, ktorý zasahuje hlboko pod povrch. Nebojte sa teda záhon prekypriť skutočne hlboko, pokojne aj 90 centimetrov. Pravidelné zalievanie je kľúčové na udržanie vlhkosti v pôde, dôležité najmä po výsadbe, kým špargľa riadne zakorení. Pre úspešné pestovanie je kľúčový práve prvý rok, kedy musí rastlina dostatočne zakoreniť. V ďalšom roku už rastlina vytvorí silné a zdravé stonky, ktoré sa môžu zberať.
Keď špargľa dosiahne výšku približne 20 až 25 centimetrov, môžete začať zber stoniek. Pestovanie zo semienok vyžaduje určitú trpezlivosť a dodržiavanie správnych postupov. Najprv je potrebné pripraviť vhodnú pôdu - na klíčenie použijeme záhradný substrát s neutrálnym pH. Semená je možné predpestovať v skleníku alebo parenisku, a to ideálne na jar. Na vyklíčenie potrebujú stálu teplotu 20 stupňov. Ak chcete semienka vysievať priamo do záhonov, musíte počkať na koniec apríla až začiatok mája. Pred samotným výsevom máčajte semienka deň až dva v čistej vode. Potom ich zasejte do sadbovača s pripraveným substrátom (prípadne do kvetináčov či rovno do zeme, podľa vašich preferencií) a pravidelne zalievajte.
Pri výseve či výsadbe môžete vyberať z troch typov špargle. Požadované farby tiež dosiahnete správnym pestovaním. Ak sa nebavíme o šľachtených odrodách, môžeme povedať, že všetky farby sú vlastne jedným druhom s odlišným spôsobom pestovania. Výhonky tejto špargle majú bielu farbu, sú silné, pevné a majú uzavreté hlavičky. Stretnúť sa môžete aj s bielo-fialovou špargľou. Toto sfarbenie získajú výhonky, ktoré rastú čiastočne v zemine a nad povrchom sa objavujú iba hlavičky. So špargľou zelenou sa môžeme stretnúť aj v našej prírode. Okrem toho, že sú v strednej a južnej Európe optimálne podmienky na pestovanie, často tu tiež splaňuje. Celé výhonky vrátane hlavičiek majú trávovo zelenú farbu a hlavičky sú oproti bielej špargle mierne otvorené. Stonky bývajú tiež tenšie a mäkšie. Fialová špargľa sa pestuje rovnako ako zelená, ale zberáme iba hlavičky, ktoré sa ešte nestihli vyfarbiť a majú tak tmavo fialovú, miestami zelenú farbu.
Pri výsadbe špargle najprv zvolíme vhodné stanovište a upravíme pozemok. Vyššie sme sa už zmienili o bohatom koreňovom systéme tejto byliny, ktorý siaha aj viac ako meter hlboko. Záhon teda pripravujeme podobne ako pre zemiaky. Potom vytvoríme hlboké brázdy, na ktorých dno dáme organické hnojivo - napríklad kompost alebo maštaľný hnoj. Hnojivo zapravíme tak, aby nám zostali približne 25 centimetrov hlbokej brázdy pre bielu a 15 centimetrov pre zelenú špargľu. Každá z nich musí byť navyše 20 centimetrov široká. Potom už môžeme umiestniť sadenice. Optimálny rozostup medzi jednotlivými rastlinami je 30-35 centimetrov pri bielej špargli a 25 centimetrov pri zelenej. Rozostupy medzi jednotlivými riadkami činia asi 1,5 metra. Po výsadbe nezabúdame na pravidelnú zálievku. Tá je nevyhnutná na správne zakorenenie mladých rastlín.
Špargľu nemusíme pestovať iba zo semienok, zakúpiť totiž môžete aj už predpestované sadenice. Uľahčíte si prácu s klíčením a predpestovávaním sadeníc, ktoré je navyše bez skleníka či pareniska náročné. V prvom roku po výsadbe nezberáme špargľu vôbec. Prvý zber špargle vykonávame až v druhom, prípadne treťom roku po výsadbe. A ako zberať špargľu? Výhonky zberáme, keď sú asi 20-25 centimetrov vysoké. Optimálny priemer stonky je potom 1 až 2 centimetre. Na zber použite ostrý nástroj, napríklad záhradnícke nožnice, nôž a podobne - je totiž nevyhnutné dbať na to, aby bol rez čo najšetrnejší a rastlinu príliš nepoškodil. Zber špargle by sa mal vykonávať pravidelne, obvykle raz až dvakrát týždenne, nové výhony rastú rýchlo a v kuchyni ich najlepšie využijete, keď sú čo najmladšie a nemajú spodnú časť drevnatú. Doba zberu obvykle trvá niekoľko týždňov a končí obvykle koncom júna alebo začiatkom júla, kedy sa výhonky začínajú predlžovať a strácať na kvalite. Dbajte na to, aby sa pri zbere nepoškodili iné časti rastliny. Pri správnom zbere a nastavení optimálnych podmienok pre rastliny môžete čerstvé výhonky zberať aj niekoľko rokov.
Schopnosti špargle využívajú aj v kuchyni: široké kulinárske využitie a významný prínos pre zdravie z nej robia ideálnu surovinu pre jarné a letné pokrmy. Špargľa patrí medzi najstaršie pestované zeleniny na svete. Už starovekí Egypťania a Rimania ju konzumovali nielen pre jej jemnú chuť, ale aj pre jej pozitívne účinky na zdravie. V minulosti bola považovaná za luxus, ktorý si mohli dovoliť len bohatí ľudia.
Špargľa - biela verzus zelená verzus fialová: hlavné rozdiely sú v spôsobe pestovania. Biela špargľa rastie pod zemou a zostáva svetlá s jemnejšou chuťou; zelená špargľa rastie nad zemou za svetla a je bohatšia na vitamíny a vlákninu; fialová špargľa vzniká pri čiastočnom vystavení svetlu a zberajú sa hlavičky, ktoré sa ešte nevyfarbili. Pri kúpe hľadajte čerstvú špargľu s pevnými stonkami a sviežimi koncami. Špargľa obsahuje množstvo vitamínov a minerálov, ktoré podporujú zdravie, detoxikáciu a športový výkon.
Sezóna špargle trvá od apríla do júna. V tomto období je najčerstvejšia a má najlepšiu chuť. Grilovanie špargle je rýchle a jednoduché - pokvapkajte olivovým olejom, dochuťte soľou, čiernym korením a citrónovou šťavou a grilujte asi 5-7 minút. Deti ocenia zapracovanie špargle do polievok, cestovín alebo pyré. Môže tvoriť súčasť zeleninových placiek alebo fašírok, čím sa ľahko ukryje do jedál.
Praktické tipy a starostlivosť: pravidelná zálievka po výsadbe, okopávanie, odstraňovanie buriny, prihnojovanie kompostom a minerálnymi hnojivami s dusíkom, horčíkom a sírou. V druhom a treťom roku pokračuje starostlivosť podľa potreby - v treťom roku už býva plnohodnotná úroda a zber je možné rozšíriť. Pri škodcoch sa osvedčuje mechanické odstraňovanie lariev a chrobákov a v prípade problémov s hnilobou koreňov sa vyvarujte mokra a zhoršite drenáž.
Ako pestovať špargľu, kompletný sprievodca pestovaním
Špargľa v záhradách vyžaduje dlhodobý záväzok a trpezlivosť, no odmena je dlhá úroda, ktorá môže trvať až 15-20 rokov pri správnej starostlivosti. Výber odrôd, ako napríklad samčie hybridy (Gijnlim, Backlim) a odrody ARGENTEUIL, dopĺňa pestovanie bielej alebo zelenej špargle podľa preferencií. Pestovanie zo semien je náročnejšie než pestovanie zo sadeníc, ale umožňuje vypestovať vlastnú úrodu a vychutnať si ju čerstvú z vlastnej záhrady.
| Čo ovplyvňuje výnos | Riešenie |
|---|---|
| Pôda s nízkym pH | Vápnenie na dosiahnutie pH 6-6,5 |
| Nedostatočná zálievka | Pravidelná zálievka najmä po výsadbe |
| Nedostatočná starostlivosť o burinu | Pravidelná údržba a odstraňovanie buriny |
Špargľa - bezpečná konzumácia a nutričné hodnoty: obsahuje vitamíny A, C, E, K, kyselinu listovú, minerály a ďalšie bioaktívne látky. Diuretické účinky, podpora trávenia a zdravia obličiek, nízky príjem kalórií a pozitívny dopad na imunitu robia zo špargle spoľahlivú súčasť zdravého jedálnička.