Krátko po vzniku 1. ČSR bola z podnetu pokrokových ovocinárov na Slovensku založená Slovenská ovocinárska spoločnosť (SOS), ktorá položila základy organizovanej činnosti ovocinárov. Stalo sa tak na ovocinárskej výstave v Bratislave v roku 1920, kde sa stretli nadšenci zo všetkých kúto Slovenska. Zakladajúcich členov bolo 78 a za 5 rokov ich počet vzrástol iba na 460.
Trakovice ako malá obec vstúpili na organizovanú ovocinársku pôdu už v roku 1925, keď na podnet člena ÚV SOS - Karola Heidlera a správcu tunajšej školy učiteľa Pavla Šindela bol vyčlenený cca 20-árový pozemok pri Dudváhu (tzv. SOS po svojom ustanovení začala vydávať odborný časopis Slovenské ovocinárstvo, ktorého pravidelným odoberateľom bol J. Šesták). Jozef Šesták v panšule vysádzal, obhospodaroval, štepil plánky, ale tiež pestoval rozmanitú zeleninu a správca školy P. Šindel ju navštevoval so žiakmi, kde získavali praktické skúsenosti v ovocinárstve a zeleninárstve.
Ovocinárska osveta sa šírila aj v radoch dospelých, a tak do SOS vstupovalo čoraz viac záujemcov, ktorí dali základ vzniku odbočky SOS v Trakoviciach po vzore veľkých miest (Trenčín, Prievidza, Hlohovec, Topoľčany, Nitra...). Známymi členmi spolku od prvých rokov boli Imrich Šoka, Augustín Gerinec a Vendelín Baroš. Intenzívnou spoluprácou členov SOS s ostatnými obyvateľmi dediny a so správou obce bol položený základ väčšiny ovocných alejí pozdĺž poľných a dopravných ciest, sprievodnej zelene pred domami, ale hlavne výsadieb v prídomových záhradách. Doteraz sa zachovali torzá čerešňových výsadieb na Maksavách (Linaje), hruškových pri malženickej ceste, lipy na cintoríne a aj jednotlivé stromy moruší, či marhúľ v súkromných záhradách.
Dve viac ako 80-ročné hrušky rastú na pozemku bývalej rímsko-katolíckej ľudovej školy (teraz vedľa základnej školy smerom ku zbernému dvoru). Najaktívnejšiu činnosť Miestna odbočka Slovenskej ovocinárskej spoločnosti (MO SOS) v Trakoviciach vykazovala od roku 1925 do rokov 1957 - 1960. K 24. 1. 1937 mala 12 členov: P. Šindel, J. Šesták, A. Gerinec, I. Šoka, V. Baroš, J. Lopašovský, Š. Jančovič, K. Hýbela, J. Komarňanský, M. Taraba, A. Lopašovský a A. Sitár. Za Slovenského štátu panšulu viedol nový správca školy Ľudovít Hadry a v rokoch 1945 - 1950 ďalší správca školy Michal Tomašovič, už však na pozemku za terajšou základnou školou. Predsedom MO SOS bol až do r. 1960 Jozef Šesták (35 rokov).
V roku 1960 mala organizácia 30 členov, v roku 1977, za predsedovstva Alberta Blažu až 120 členov. Po nežnej revolúcii (1989) nastáva všeobecný úpadok záhradkárčenia, no našej organizácie sa našťastie nedotkol v takej výraznej miere ako v mnohých iných obciach a mestách po celom Slovensku. (Údaje sú prevzaté z publikácie: I. Katarína Ž.).
Inšpiráciou pre túto tému je aj tradičná ľudová aplikácia z Trakovíc a súvislosti so sušením potravín, ktoré sú pre Slovensko významné z historickej perspektívy. Ľudia už od pradávna využívali prírodné zdroje tepla a prirodzené vetranie na sušenie materiálov, ktoré sú obmedzené prírodnými podmienkami a majú nízku výrobnú kapacitu. S rozvojom výroby ich postupne nahradili ručne ovládateľné zdroje tepla a metódy mechanického vetrania a odvlhčovania.
Na začiatku 20. storočia sa v mliekarenskej výrobe používali rozprašovacie sušičky, ktoré poskytovali výkonný nástroj na sušenie tekutých materiálov vo veľkom meradle. Od 40. rokov 20. storočia sa s rozvojom fluidizačnej technológie jeden po druhom objavili vysoko pevné a produktívne fluidné lôžka a sušiarne s prúdením vzduchu. A sublimačné, radiačné a dielektrické sušiče poskytujú nové prostriedky na splnenie špeciálnych požiadaviek.
Od 60. rokov 20. storočia sa Trakovické pamiatky spájajú aj s významnými stavebnými a sakrálnymi objektmi. Najvýznamnejšou pamiatkou je kostol sv. Štefana. Pred jeho postavením bola kaplnka zasvätená sv. Alexejovi. Kaplnka bola murovaná, malá a v istom období bola opustená. Neskôr bola obnovená a súvisiace inventáre popísané v roku 1756. Kostol sv. Štefana Kráľa, pôvodne klasicistický z roku 1811, prešiel viacerými prestavbami a maľbami, ktoré formovali interiér do dnešnej podoby.
Najväčší zvony vo veži boli nainštalované po vojne, súčasná zostava zahŕňa tri zvony: Najsvätejšej Trojice s patrónom sv. Floriánom, sv. Cyrilovi a sv. Metodovi a najmenejší zvon zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Z tematiky pamiatok dopĺňajú aj kamenné kríže a sochy rozmiestnené po obci, vrátane sochy Panny Márie z roku 1884 a plastiky sv. Vendelína a ďalších reliéfov z dvadsiatych rokov 20. storočia.
Vo vzťahu k sušeniu zemiakov, ktoré často predstavuje kľúčový bod hospodárenia v oblastiach s menej priaznivými podmienkami, treba poznamenať aj historický kontext rozširovania pestovania a sušenia zemiakov v Európe. Do Európy boli zemiaky dovezené z Ameriky medzi rokmi 1618-1648, neskôr sa ich pestovanie rozšírilo po celej strednej Európe v 18. storočí. V roku 1774 bolo nariadené pestovanie zemiakov na Liptove a ďalšie kroky rozšírené v monarchii, čo prispelo k zníženiu rizika hladu a k rastu ich konzumácie. Prezentovaná ukážka z časopisu z roku 1886 v časopise Vlasť a svet, niesla názov „Sušenie zemiakov na sadenie“ a obsahovala poznámky o výhodách sušených zemiakov.
Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov (SZZ) v Trakoviciach vznikla z SOS a zaznamenala pokračovanie v organizovaní záhradkárskej činnosti. Sto rokov od založenia SOS a 95 rokov od vstupu Trakovíc na organizovanú záhradkársku pôdu sú dôkazom trvalého kultúrneho a hospodárskeho vplyvu v regióne.
Historické prepojenia a súčasné smerovanie
Kríženie tradičných remesiel, ovocinárstva a záhradkárstva s modernými ekologickými prístupmi definuje súčasný trend MO SOS a SZZ. V roku 2020, napriek pandémii COVID-19, organizácia pokračovala v realizácii tradičných aktivít ako sú výstavy ovocia a zeleniny, degustácie vín a oslavy úrody, a zároveň sa venovala novým ekologickým trendom v organizovaní a manažmente spoločenských podujatí.
V súčasnosti je zloženie výboru a členská základňa dynamicky sa meniaca, pričom sa kladie dôraz na trvalo udržateľné hospodárenie, ekologizáciu záhradkárstva a vzdelávanie mladej generácie prostredníctvom školských a verejných aktivít. Členovia výboru a dlhoroční členovia udržiavajú kontinuitu tradícií a zároveň kroky smerujú do nových foriem spolupráce a komunitného zapojenia.
Praktické údaje a dáta z histórie
- 1920: vznik SOS na ovocinárskej výstave v Bratislave; zakladajúcich 78 členov.
- 1925: Trakovice zakladajú odbočku SOS; vyčlenený pozemok pri Dudváhu a Panšula.
- 1937: 12 členov MO SOS v Trakoviciach; vedúci panšuly Ľudovít Hadry a predsedom Jozef Šesták.
- 1960: MO SOS má okolo 30 členov; 1977: počet narástol na 120 členov.
- Po roku 1989 dochádza k úpadku, ktorému sa podarí odvrátiť prostredníctvom active vedenia a transformácie na SZZ v roku 1960.
Okrem historických údajov sú v texte uvedené aj významné pamiatky a kultúrne artefakty obce, ako napríklad kaplnka sv. Alexeja, kostol sv. Štefana kráľa a viaceré kamenné plastikye a kríže, ktoré tvoria súčasť kultúrneho dedičstva Trakovíc a sú prepojené s aktívnym životom komunity.