Záujem spotrebiteľov o ovčie a kozie produkty sa zvyšuje. Na Slovensku sa v súčasnosti chová viac ako 372 tisíc oviec, pričom najviac sa ich chová v Banskobystrickom kraji. V chove kôz sa najlepšie darí taktiež v Banskobystrickom a Žilinskom kraji, pričom celkovo sa ich na Slovensku chová približne 36 tisíc. Spolu tvoria ovce a kozy podiel 27% v produkcii hospodárskych zvier.
Celková produkcia ovčieho mlieka v roku 2015 dosiahla hodnoty 11 718 ton, čo je druhou najvyššou produkciou ovčieho mlieka na Slovensku od vstupu do EÚ. Priemerná cena v roku 2015 dosiahla hodnotu 1,02 € bez DPH za liter, stala sa tak najvyššou predajnou cenou od vstupu Slovenska do EÚ. Mierne stúpla aj odhadovaná spotreba ovčieho mlieka v roku 2015 na úroveň 1,91 kg na obyvateľa. Mierne vzrástla celková priemerná cena jatočných jahniat, v roku 2015 predstavovala sumu 2,53 € za kg živej hmotnosti bez DPH.
„Najpozitívnejším prínosom v medziročnom porovnaní stavu chovu je fakt, že záujem spotrebiteľov o tieto výrobky sa zvyšuje, čo sa preukazuje najmä na zvýšení spotreby mlieka a mliečnych výrobkov, ako aj mäsa. Stretnutia Komoditnej rady pre ovce a kozy MPRV SR na pôde ministerstva sa zúčastnili aj zástupcovia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory, Zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, Národného poľnohospodárskeho a potravinového centra ako aj priamo za chovateľov zástupcovia z Agrofarmy Červený Kameň či Bryndziarne a Syrárne zo Zvolenskej Slatiny.
V roku 2016 sa konštatovalo zvýšenie záujmu spotrebiteľov o ovčie a kozie produkty a to v súvislosti s produkciou a spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov. Na Slovensku je evidovaných viac ako 372 000 oviec a najviac ich chová Banskobystrický kraj. Celková produkcia ovčieho mlieka v roku 2015 dosiahla úroveň 11 718 ton, čo bola druhá najvyššia produkcia od vstupu do EÚ. Priemerná cena mlieka vlani dosiahla 1,02 eura za liter a odhadovaná spotreba ovčieho mlieka dosiahla 1,91 kg na obyvateľa.
Vo svetovom kontexte svetová produkcia mlieka neustále rastie. V roku 2014 dosiahla 802 miliónov ton a predpoklad pre rok 2016 bol 830 miliónov ton. Počet dojníc klesol z 519,8 tis. kusov v roku 1990 na 142,0 tisíc, ale úžitkovosť sa zvýšila zo 3653 l/rok v roku 1990 na 6750 l/rok v roku 2015. Produkcia mlieka tiež klesla z 1995,1 tis. ton v roku 1990 na 924,0 tis. v roku 2015.
Podiel ovčieho mlieka vo svete predstavuje približne 1,3 %, kozieho 1,9 %. Na Slovensku tento podiel predstavuje iba 1,1 % ovčieho mlieka a 0,13 % kozieho mlieka. Rozdiel medzi spotrebou mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku a ostatnými európskymi krajinami je značný. Podľa ŠÚ SR bola v roku 2016 spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku 176,2 kg na osobu, pričom v Českej republike 247,5 kg a v Poľsku 222 kg.
Na Slovensku bola vo výrobnom roku 2018 spotreba mlieka a mliečnych výrobkov nízka, pričom podľa WHO je odporúčaná spotreba 220 kg/osobu/rok. Hoci sa zvýšila spotreba syrů a kyslomliečnych výrobkov, celková spotreba na Slovensku stále zaostáva za európskymi štandardmi. Trendy ukazujú, že spotreba mliečnych výrobkov rastie, najmä kyslomliečnych výrobkov a syrů, avšak mlieko samotné sa vypije menej ako odporúčané množstvo.
Na Slovensku je chovaných cez 340 tisíc oviec a najviac ich opäť v Banskobystrickom kraji (viac ako 105 tisíc), nasledovaný Žilinským krajom (asi 84 500) a Prešovským (okolo 70 tisíc). Ročná produkcia ovčieho mlieka v roku 2019 predstavovala približne 13 524 ton, čo je najvyššia úroveň od vstupu SR do EÚ. Ročná výroba bryndze predstavuje okolo 4 000 ton, pričom slovenskú spotrebu na obyvateľa zodpovedá približne 0,6 kg bryndze ročne.
Bryndza, ako slovenský poklad, získala chránené zemepisné označenie v EÚ a musí obsahovať aspoň polovicu ovčieho mlieka. U nášho trhu sú však mnohé bryndze vyrobené z nižšieho podielu ovčieho mlieka alebo sú pasterizované, čo mení tradičnú chuť a charakter výrobku. Jeden gram bryndze totiž obsahuje viac ako miliardu živých probiotických kultúr zo dvadsiatich druhov baktérií mliečneho kvasenia.
Nutrientálne vlastnosti mlieka a zdravotné benefity sú známe: mliečne výrobky patria medzi významné zdroje bielkovín a vápnika. 5 dekagramov tvrdého syra predstavuje približne pätinu denného príjmu bielkovín a približne tretinu denného príjmu vápnika. Laktóza poskytuje energiu a je ľahko stráviteľná. Biologická hodnota mliečnych bielkovín môže dosiahnuť až 98 %.
V roku 2022 slovenskí farmári vyprodukovali viac ako 11 700 ton ovčieho mlieka, pričom približne tri štvrtiny objemu predali nákupcom mlieka a len okolo 20-25 % spracovali vo vlastných prevádzkach a vyrobili cca 547 ton ovčieho syra. Rok 2021 priniesol produkciu 272 ton ovčieho tvarohu či syra a vyše 4 400 ton bryndze. Celkovo cez 340 000 oviec na Slovensku vyprodukuje približne 12 000 ton ovčieho mlieka ročne. Spotreba výrobkov z ovčieho mlieka je okolo 2,4 kg na obyvateľa.
Problémy ovčiarstva na Slovensku zahŕňajú nízku cenu mäsa, nízku spotrebu ovčieho mäsa, dovoz ovčieho mlieka zo zahraničia a nezáujem o prácu v odvetví. Avšak odbyt jahňaciny klesá aj napriek rastu dopytu po jahňacom na talianskom trhu. Cieľom je posilniť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov a doplniť domácu produkciu podporou chovu oviec a spracovania mlieka.
Označovanie je definované ako súčasť balenia, dokladu a etikiet sprevádzajúcich výrobky určené pre maloobchod. Všetky disciplíny sú riadené s cieľom zabezpečiť bezpečnosť a transparentnosť v mliekarenskom priemysle.
Globálne vs. lokálne spracovanie a budúce perspektívy
Globálne trendy ukazujú postupný rast spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pri súčasnom posúvaní smerom k šetrnejšej produkcii a vyššej úžitkovosti dojných zvierat. Európske krajiny sú významnými producentmi, no spotreba ovčieho a kozieho mlieka ostáva na relatívne nízkej úrovni v niektorých štátoch, vrátane Slovenska.
V kontexte Slovenska existuje významný potenciál pre rozšírenie chovu oviec, zlepšenie spracovania mlieka a posilnenie tradičných produktov, ako je bryndza, pri súčasných environmentálnych a ekonomických výziev.
| Kraj | Počet oviec (tisíc) | Ročná produkcia ovčieho mlieka (t) |
|---|---|---|
| Banskobystrický | 105 | približne 13 524 (2019) |
| Žilinský | 84,5 | - |
| Prešovský | 70 | - |
Najväčším odberateľom jahňaciny zo Slovenska zostáva taliansky trh; cieľom chovateľov je dosiahnuť vyššiu spotrebu jahňaciny a stabilizovať odbyt mliečnych výrobkov. Zvýšenie povedomia a podpory domácich spracovateľov môže posilniť sebestačnosť a ekonomiku odvetvia.