Ukrytá v kúte bratislavskej Petržalky stojí štýlová reštaurácia Tarpan. Už jej meno napovedá, že má blízko ku koňom, koniec koncov susedí s jazdeckým areálom. Symbolikatohto šlachetného zvieraťa je v interiéri raštaurácie badateľná a dotváratamojšiu atmosféru.My sme sa ju rozhodli navštíviť aotestovať v predvianočnom období. Najskôr sme si museli na termín počkať, keďžereštaurácia mala termíny vzhľadom na prebiehajúce vianočné večierky obsadené. Týždeň pred Vianocami sa to však podarilo. Zaparkovali sme priamo pred vchodom,prostredie celkovo dodáva pocit súkromia, nie je príliš na očiach. Priestor jeveľký, vysoké stropy mu ešte pridávajú na priestore. Jedálny lístok nájdete ajna internetovej stráke reštaurácie, využili sme to a svoje pokrmy sme sipremysleli vopred.
Za predjedlo sme si zvolili Restovanékačacie foie gras s marhuľovým pyré a sušenými marhuľami marinovanými v brandy,pražené mandľové lupienky, s čerstvým chlebom (8,90 eur) a tiež Dvakrát pečenésuflé z kozieho syra so šalátikom z rukoly a jablka, s balzamikom a crostini zcelozrnného chleba (5,90 eur). Večeru sme zapíjali suchým červeným vínom.Obsluha nám k nemu doniesla aj džbán čistej vody, tak ako sa patrí. Obepredjedlá boli veľmi chutné a oku lahodiace. Polievku sme vynechali, objednali sme sirovno hlavné jedlo. Králičie stehno na dubákoch so zemiakovými gnocchi, jemnouomáčkou z pečenej zeleniny (10,50 eur) v prvom prípade a hovädzí burgund, tedahovädziu sviečkovicu na červenom víne so šampiňónmi, slaninkou a cibuľkami sčerstvými pappardelle (13 eur). Mäso bolo v oboch prípadoch mäkké, cestovinydobre uvarené, mínusom však bolo nedochutené jedlo. Niečo tomu jednoduchochýbalo.
Jedlo nemalo ani pridanú estetickú hodnotu.Na záver sme sa chceli potešiť dezertom,objednali sme si preto Čokoládovú tortičku s ovocným sorbetom a flambovanépalacinky s omáčkou z karamelu, pomarančovej šťavy a likéru Grand Marnier, obadezerty v cene 4,50 eur. Čokoládová tortička bola chutná, sorbet ju vhodnedopĺňal. Privítal som ho aj ja k palacinkám, lebo boli na moju chuť veľmisladké a sorbet z vedľajšieho taniera prílišnú sladkosť vhodne neutralizoval. Ako sa hovorí-proti gustu žiaden dišputát! Niekto má rád veľmi sladké veci,niekto nie, ale kombináciu sladkých palaciniek s kyslastým sorbetom si môžemdať pokojne patentovať...
Čo na záver? Tarpan je názov pôvodného koňa, ktorý sa vyznačoval inteligenciou, pokojom a veľkou odolnosťou. Prečítajte si článok a zoznámte sa s jeho históriou: zistite, ako tarpan vyzeral, aké územia obýval a či ho ešte možno stretnúť na nekonečných stepiach a v lesoch.
Ako vyzerá tarpan a akú históriu má
Tarpan je názov pôvodného, divokého koňa, ktorý spolu so svojím stádom putoval stepmi a lesami rozprestierajúcimi sa od Atlantiku až po Rusko. Hriva a chvost divokého koníka mali tmavú farbu, neraz popretkávanú svetlejšími pramienkami. Tarpan mal pevnú, kompaktnú stavbu tela a silné nohy. Divoké kone boli odolné, neoblomné a tvrdohlavé. Ľahko sa prispôsobovali rôznym poveternostným podmienkam a dokázali prežiť v rozmanitom prostredí. Milovali slobodu a priestor.
O tarpanovi píšeme v minulom čase, pretože, žiaľ, čistokrvné tarpany vyhynuli: tarpan je vyhynutým druhom (kategória EX na zozname IUCN). Našli sa však ľudia, ktorí sa usilovali o jeho navrátenie k životu. Tarpan a jeho história Najstaršie správy o tarpanoch pochádzajú zo sveta umenia, teda z nástenných malieb objavených na územiach Eurázie. Stepy a lesy Eurázie poskytovali týmto koňom všetko, čo potrebovali: priestor, slobodu, potravu a útočisko. Keby nebolo expanzie a túžby po dominancii, tarpany by aj dnes putovali stepmi, lesmi a lúkami, spájali by sa do skupín a viedli svoj konský život. Ľudia však tieto divoké kone lovili, pretože tarpany boli pre nich cenným zdrojom koží a mäsa. Pokúšali sa ich aj - hoci s pomerne slabým úspechom - skrotiť, no tarpany často v zajatí ochoreli, stávali sa apatickými a smutnými. Pre kone, ktoré milovali slobodu a priestor, bolo udomácnenie ťažko znesiteľné. Ďalším dôvodom vyhynutia tarpanov bolo ich kríženie s domácimi koníkmi, čo spôsobilo, že ostávalo čoraz menej čistokrvných tarpanov, až nakoniec úplne vyhynuli.
Profesor Vetulani a návrat tarpana
Posledný tarpan chovaný v zajatí odišiel za dúhový most v moskovskej ZOO v roku 1887. Hovorí sa, že posledný divoký lesný kôň bol zabitý v roku 1879 alebo 1880. Profesor Tadeusz Vetulani bol kľúčovou osobnosťou na ceste k obnove koní v type tarpana. Urobil experiment s poľskými koníkmi, ktorý vyústil do „poľského koníka“ a vytvoril rezerváciu v Bialowiežskom pralese. Po vojne však väčšina koní zahynula a prežívajúce kusy boli vyvezené okupantom. Dnes sa tarpany ako čistokrvné zvieratá už nevracajú do života, avšak ich potomkovia - poľské koníky - žijú v národných parkoch a rezerváciách, napríklad Roztoczański národný park od roku 1982 vedie stajňový a rezervátový chov.
Kde ich hľadať dnes
V súčasnosti sú tarpany skôr symbolickým odkazom než bežnými návštevníkmi na pilieroch divokej prírody. Ich potomkovia - poľské koníky - žijú v národných parkoch: Roztoczański národný park a ďalšie chovné zariadenia. Na Slovensku a v Čechách sa stretávame s podobnými programami, ktoré sledujú návrat a zachovanie genetickej diverzity tohto typu koňa. Tarpan a jeho história nám pripomína, ako ľudské konanie mení faunu a ako aj napriek vyhynutiu môže vzniknúť nový, no nikdy neidentický „tarpan“ prostredníctvom ľudského chovu.
- Historická kultúrna kontraastaba viedla k intenzívnemu zvykokonzumu s množstvom rôznych druhov mäsa na dvoroch aristokracie.
- Hydinové mäso malo svoje špecifické omáčky a rozmanité spôsoby prípravy, čo ukazuje bohatú uhorskú kuchyňu.
- Rybí stôl bol počas pôstnych dní veľmi rozšírený a zahŕňal široký výber druhov rýb.
- Každodenný barónsky stôl ilustruje spoločenské postavenie a archívne záznamy z jedálnych lístkov z konca 16. a začiatku 17. storočia.
V dnešnej reštaurácii Tarpan sa prelínajú moderné kulinárske techniky s odkazom na históriu, čo nájdu návštevníci v predjedlách ako Restované kačacie foie gras, vo výbere hlavných jedál ako Králičie stehno na dubákoch či hovädzí burgund, a v dezertoch s čokoládovou tortičkou a palacinkami flambované s karamelom. Každý chod odráža ethos miesta, ktoré sleduje koňu tematiku a snahu o autentický zážitok.
Poznámky k výskumu a literatúre: archeologické a historické pramene z oblasti strednej Európy poukazujú na diery medzi predstavou o stravovaní a skutočnosťou na dvore šľachty; pramene opisujú, ako sa jedlá pripravovali a aké druhy mäsa a rýb boli k dispozícii, čo umožnilo pochopiť stravovanie ľudí v minulosti a jeho vplyv na kultúrne dedičstvo.