Taxus baccata, známy ako tis obyčajný, je vždyzelený ihličnan obľúbený pre svoju eleganciu a prispôsobivosť. Medzi jeho kultivary patrí aj 'Zlata', ktorý sa vyznačuje atraktívnym zlatožltým sfarbením ihličia. Tento článok sa zameriava na pestovanie a charakteristiku kultivaru 'Zlata'.
Charakteristika Taxus Baccata 'Zlata'
Taxus baccata 'Zlata' je pomaly rastúci, stredne zakrpatený ker so širokým kužeľovitým vzrastom. U mladých rastlín je tvar skôr guľovitý. Jeho ihličie má zlaté až hnedasto-žlté sfarbenie, ktoré v lete prechádza do ružova. Najlepšie si svoju peknú farbu udrží na slnečnom mieste a v mierne vlhkej pôde. Bežná farba tisu je tmavozelená, ale kultivar 'Zlata' prináša do záhrady zaujímavý kontrast.
Mnohé kultivary tisu sú skutočne ideálne do živých plotov, majú však aj iné použitie. K dispozícii sú zlaté kultivary, kultivary rozmanitých tvarov, od rozprestretých foriem až po 12 metrov vysoké stĺpovité stromy.
Pestovanie Tisu 'Zlata'
Tis 'Zlata' nie je náročný na pôdne podmienky. Dobre si zvyká aj na ílovité podložie v pôde. Miluje slnko, ale veľmi dobre sa mu darí v polotieni, aj v úplnom tieni. Keďže sa mu veľmi dobre darí aj v úplnom tieni, je ideálna podrastová rastlina. Dobre sa jej darí aj pod korunami stromov.
Stanovisko: polotienisté až tieňomilné. Solitér: vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu vynikne ako solitérna rastlina. Skupinová výsadba: dobre sa kombinuje s inými ihličnanmi a listnatými kríkmi. Živé ploty: hodí sa na výsadbu nízkych živých plotov. Sadíme od seba na cca 60-80 cm. Skalky: vhodná do skaliek. Balkóny a terasy: môže sa pestovať v kvetináčoch na balkónoch a terasách.
Ako správne strihať živý plot
Taxus baccata je mimoriadne vhodný na tvarovanie najelegantnejších živých plotov. Je očarujúci aj ako solitér či do skupinových výsadieb. Je ideálna rastlina na tvarovanie rozličných geometrických tvarov, ako sú guličky, kužele, ihlery a podobne. Veľmi dobre znáša radikálny aj častý rez, preto je ideálny na tvorbu živým materiálom podľa vlasatého vkusu a nápadov.
Tisy a ich rôzne formy
Tis obyčajný je stredne rýchlo rastúci, úplne mrazuvzdorný ihličnan, so široko kužeľovitou a neskôr kupolovitou korunou. Ihlice sú sploštené a tmavozelené. Odroda Dovastonii: rozložitá forma vytvára široký malý strom alebo ker s vodorovnými konármi, ktoré na koncoch prevísajú a môžu sa plaziť po zemi. Odroda Repadens: pôdopokryvná forma dorastajúca do šírky 5 m, výška iba 60 cm. Tis prostredný Hicksii: v mladosti hustý, stĺpovitý kultivar, neskôr sa koruna mierne rozširuje. Tis obyčajný Fastigiata: úzky ihličnan vhodný na slnko aj do tieňa. Tis obyčajný Fastigiata Aurea: stĺpovitá forma so zlato-panašovaným ihličím. Tis prostredný Hillii: samčia odroda, úzko kužeľovitý, vhodný do úzkych priestorov.
Pestovateľské požiadavky a využitie v záhrade
Tis je menej náročný ako väčšina ihličnanov - rastie v tieni a neprekáža mu znečistené ovzdušie. Väčšina kultivarov rastie pomaly, najmä zo začiatku, ale sú dlhoveké. Sadíme ho do vlhkých pôd. Je to polotienistá až tieňomilná rastlina, nesituujeme ho preto na príliš slnečné stanovištia. Dobre si zvyká aj na ílovité podložie v pôde. Miluje slnko, ale veľmi dobre sa mu darí v polotieni, aj v úplnom tieni. Vhodná podrastová rastlina, aj pod korunami stromov.
Využitie v záhrade: tis kvitne na jar, počas marca a apríla. Typickým znakom sú ihlice dlhé 2-4 cm s dvoma výraznými pásmi.
Starostlivosť a bezpečnosť
Tisy sú známe svojou odolnosťou voči rezu a môžu byť radikálne zrezávané, čo umožňuje ich tvarovanie do rôznych geometrických foriem. Strihanie je vhodné najmä na jar alebo na jeseň. Po zakorenení sú tisy odolné voči suchu. Treba však pripomenúť, že tis je prudko jedovatá rastlina; obsahuje alkaloidy, nitrily a steroidy. Deriváty týchto látok sa používajú v modernej medicíne na liečbu rakoviny vaječníkov a pľúc. Pri požití bobúľ môže dôjsť k vážnym problémom; semeno vo vnútri dužiny je veľmi jedovaté.
Najmä majitelia domácich zvierat by mali byť na pozore. Kone a dobytok môžu po požití spustiť silnú reakciu či smrť. Naopak kozám tieto jedy až také neublížia. Je zaujímavé, že sýto červené dužinaté plody sú relatívne jedlé, semeno však treba vypľuť a nekúsiť. Výskyt bobúľ u dospelých rastlín predstavuje riziko pre deti a osoby, ktoré by ich mohli ochutnať.
