Margita Figuli, rodným menom Figuliová, vydatá Šustrová, získala základné vzdelanie v rodisku a Dolnom Kubíne. Gymnaziálne štúdiá začala v Dolnom Kubíne, no zmaturovala na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici (1928). Potom nastúpila ako anglická korešpondentka do Tatrabanky v Bratislave, kde zotrvala až do roku 1941, keď ju z politických dôvodov zo zamestnania prepustili pre jej časopisecky uverejnenú protivojnovú novelu Olovený vták (reagovala v nej na napadnutie Poľska Nemeckom).
Odvtedy sa venovala iba literárnej tvorbe. Zomrela 26. Autorkám prevažne strednej generácie je venované celé druhé tohtoročné číslo Slovak Literatury Review/ Revue der slowakischen Literatur. Tri gaštanové kone, Drak sa vracia, Dáma. Trojica hodnotných diel slovenskej medzivojnovej prózy je základom edičného radu, ktorú vydá Ikar počas tohto roku. Edícia Zlatým písmom má ambíciu sprístupniť kvalitné diela slovenskej literatúry minulého storočia širšej čitateľskej verejnosti. Prvým z románov, ktorý vychádza v týchto dňoch, sú Tri gaštanové kone, najznámejšia próza Margity Figuli a zároveň najčítanejšie dielo slovenskej literatúry. Patrí do knižnice každého študenta, ale obľúbia si ho aj čitateľky, ktoré majú rady príbehy o láske a o tradičných ľudských hodnotách.
O hrdinoch a témach v Tri gaštanové kone
Fabulu románu Tri gaštanové kone tvorí príbeh lásky dvoch mladých ľudí - Petra a Magdalény. Po dlhých potulkách sa Peter vracia do svojho rodiska. Nečaká ho však slávnostné privítanie. Keď sa dozvedel, že jeho milá sa má stať nevestou a neskôr ženou iného muža, rozhodol sa opustiť rodnú dedinu. Pred odchodom si však vyžiadal od Magdalény sľub, že sa nevydá za iného a počká na jeho návrat.
Tri gaštanové kone - postavy v diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu. P. a M. tvoria jadro príbehu, kde Magdaléna sľubuje trpezlivosť a Peter pôsobí ako hrdina, ktorý snahu o odolanie nástrah pretvára v činy. Jano Zápotočný predstavuje protiklad k Petrovi - bohatý, surový, bezohľadný a násilný v srdci aj v konaní. Matka Magdalény je predstaviteľkou túžby po majetku a spoločenskom postavení, čo komplikuje lásku a slobodné rozhodnutie.
Štruktúra a výraz v diele
Tri gaštanové kone - literárny druh: epika; literárny žáner: psychologická naturistická novela; označovaná aj ako rozprávka (umelá - má autora; na rozdiel od ľudovej). Téma: príbeh lásky dvoch mladých ľudí, ktorí musia prekonať nejednu prekážku, aby našli svoje vysnívané šťastie. Idea: iba húževnatosťou, vytrvalosťou a čestnosťou môžeme dosiahnuť svoj vytúžený cieľ, svoje šťastie (ako Peter). Miesto a čas deja: Orava a dediny Turiec, Leštiny, okolitá príroda; čas bližšie neurčený. Rozprávač: v prvej osobe, je ním Peter, čo približuje vnútro hlavných postáv, no nie je to iba subjektívny pohľad - opis a rozprávanie sú otvorené.
Reč má ornamentálny charakter, je priama, prirodzená; monológ splýva s rozprávaním. Dej vyznačuje oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a značne je prehĺbený o prvky realizmu, s množstvom biblických motívov a odkazov na Sväté písmo. Dielo vyznieva ako oslava vytrvalosti hl. hrdinu a jeho mravných ideálov; autorka tu zobrazuje víťazstvo lásky nad ziskuchtivosťou a mammonárstvom.
Objektívne zobrazenie spoločnosti a mýtus
V dobových diskusiách po roku 1945 až 1948 sa mnoho z týchto vlastností prózy považovalo za idylické a dramaticky neprimerané. Po nastolení komunistickej totality autorka zvolila gestá úpravy: odstránila rámcujúce časti textu, čo vyvolalo viaceré významové a estetické disproporcie. Tri gaštanové kone tak stratili pôvodnú mýtickú a transcendentálnu perspektívu a ostal z neho len kvetnato vyrozprávaný sentimentálny príbeh z dedinského prostredia.
Symbolika gaštanových koní je kľúčová: sú rámcom celého diela, začiatkom aj koncom príbehu. Symbolizujú smrť, pomstu a spravodlivosť, ale aj pomoc a perspektívu, život a šťastie; predstavujú silu, čistotu a vášeň, ktoré odrážajú mravné zásady prostého dedinského ľudu. Trojica koní južne na začiatku aj na konci príbehu ohraničuje dej a dodáva mu nadčasový rozmer.
Postavy a ich význam
Peter - tulák, ktorý sa stal kupcom dreva a neskôr staviteľom; oddaný Magdaléne, no zároveň pragmatický a vytrvalý. Magdaléna - krásna dcéra krčmára, ktorú matka tlačí k sobášu so Zápotočným; miluje Petra, no spoločenské a ekonomické tlaky ju nútia k zmluve s bohatým sokom. Jano Zápotočný - bohatý, násilný, sebecký a manipulátor, ktorý svojím spôsobom usiluje o Magdaléninu ruku. Matka Magdalény - chamtivá, potrebuje majetok a sociálnu pozíciu, čo zasahuje do života dcéry. Maliarička - krčmárkina matka, reprezentuje materiálny záujem a chamtivosť, čo zhoršuje Magdalíninu situáciu. Maliarik - otec Magdalény, láskavý a čestný, no pod tlakom podriadený situácii.
Historický kontext a literárny význam
Dielo sa odohráva na Orave, v prostredí „okresného mesta“ a dedín okolo neho, v čase, ktorý zďaleka odráža napätie medzi tradičnými hodnotami a modernizáciou. Margita Figuli týmto dielom vstúpila medzi ústredné postavy modernej slovenskej prózy prvej polovice 20. storočia. V literárnych analytických textoch je Tri gaštanové kone často chápané ako lyrizovaná próza s rozprávaním o veľkej čistej láske, kde prírodné motívy a biblické a mýtické odkazy spájajú realitu s ideálom.
Vydania do roku 1958 rámovali príbeh invokáciou, ktorá definuje kresťanskú etiku ako východiská rozprávačovej cesty. Po 1948 sa text stal predmetom kritiky; autorka ho upravila a odobrala rámcujúce časti, čo zmenilo pôvodný mýtický rámec a zanechalo viac sentimentálneho rozprávania. Dielo sa tak stalo predmetom diskusií o tom, či literárne dielo môže alebo má odrážať ideovú čo i len etickú transformáciu doby.
Charakteristiky vzhľadom na literárnu teóriu
- Lyristická próza s prvkami fabuly a symboliky.
- Kontrast medzi dobrom (Peter) a zlom (Jano) ako vyústenie morálnych skúšok.
- Náznaky realizmu doplnené o biblické a mytologické odkazy.
- Prítomnosť mystického prvku v mýtickom čase a priestore Oravy.
Výsledný obraz a odporúčania čitateľom
Tri gaštanové kone predstavujú dielo, ktoré aj po formálnych prestavbách zachováva silný estetický a morálny potenciál. Vyniká poetickým jazykom, vznešeným štýlom a lyrickým posolstvom o vytrvalosti, pravde a láske. Odporúčania: kniha je povinným maturitným dielom; príbeh ponúka bohaté možnosti na interpretáciu vzťahov, morálnych konfliktov, a tiež na reflexiu spoločenských tlakov vo vidieckom prostredí.
Dej je súčasne jednoduchý a komplexný: Peter a Magdaléna sú dievčom a mladým mužom, ktorí bojujú o spoločenské uznanie a osobnú slobodu. Román s jasným rozvrhnutím dobra a zla, s prelínaním reality a mytických prvkov, zostáva dôležitým zdrojom pre štúdium slovenskej medzivojnovej prózy a lyrickej prózy.
| Postava | Charakteristika | Symbolika |
|---|---|---|
| Peter | Tulák, neskôr staviteľ; verný Magdaléne; húževnatý | Gaštanový kôň - vôľa a milosť |
| Magdaléna | Krásna dcéra krčmára; obeť spoločenským tlakom; miluje Petra | Čistota, láska, osud |
| Jano Zápotočný | Bohatý, krutý, bezohľadný; snaží sa získať Magdalénu násilím | Ma-jetok a moc vs. morálka |
V závere sa ukazuje, že skutočné šťastie prichádza cez vyrovnaný vzťah medzi túžbou, čestnosťou a spoločenskými skúškami. Tri gaštanové kone ostávajú symbolom sily mravných zásad a odhodlania hlavného hrdinu Kone ako obrázok ľudských síl a skúšok, ktoré ľudstvo čelí v každom období.