umelecké prostriedky v literatúre: charakteristika a príklady

Umelecké prostriedky a figúry sú tajné zbrane každého dobrého autora, ktoré slúžia na dosiahnutie estetickej funkcie a na vytvorenie obraznosti v literárnom diele. V poézii aj v próze majú svoj nezastupiteľný význam, často využívajú premenu významov a prenášanie vlastností na základe podobnosti či asociácií.

Základné pojmy a ich rozlišovanie

Trópy sú umelecké prostriedky, ktoré vznikajú prenášaním významov. Napr. metafora a metonymia predstavujú hlavné cesty, ako sa významy prenášajú. Metafora vzniká prenášaním významov na základe podobnosti a metonymia na základe vzťahu medzi pojmami, ktoré nie sú primárne podobné, ale sú spoluvisiacimi alebo súčasťou určitého kontextu.

Metafora

Metafora (gréc. prenos, prenesenie) je obrazné pomenovanie, ktoré vzniká prenášaním významov na základe podobnosti. Napriek svojmu názvu ju často používa aj lexikalizovaná metafora, ktorá sa stala bežnou súčasťou jazykového a literárneho vyjadrovania. V metafore slová nosia prenesený význam a zdôrazňujú určité vlastnosti javu.

V texte sa metafora vyskytuje ako základný prostriedok obraznosti. Vznikajú tak lexikalizované metafory, ktoré sa zapísali do bežnej reči a sú ťažiskom umeleckého vyjadrovania. Napr. „v poslednom lúči starootcovská horela roľa“ predstavuje metaforické vyjadrenie stavu a emócií prostredia.

Naproti tomu v bežnej reči sa metafory často prekladajú do priameho významu, no skúsená literárna tvorba používa metafory aj na vyjadrenie neotváraných či skrytých významov a emocionálneho podtextu.

Personifikácia

Personifikácia je druhom metafory a ide o priradenie ľudských vlastností neživým veciam alebo pojmom. Animizácia (oduševnenie) má tiež spoločný základ, no jej význam je všeobecnejší a rozširuje pôsobnosť personifikácie.

Metonymia

Metonymia (gréc. - zámena mien) je umelecký prostriedok, ktorý patrí k trópom. Rovnako ako metafora aj metonymia môže byť lexikalizovaná. Najbežnejším druhom metonymie je synekdocha: celok za časť alebo časť za celok. Príkladom sú tie javy, kde sa meno alebo časť nahrádza iným pojmom z úzko súvisiaceho kontextu: „čítá Kukučína“, „počuje Čajkovského“ či „vypil už tretí pohár“.

Synekdocha

Synekdocha je špeciálny druh metonymie: „celok za časť“ alebo „časť za celok“. V texte možno nájsť príklady ako „škola ide do divadla“ či „požiadal ju o ruku“. Tieto príklady ukazujú, ako sa časť používa na reprezentáciu celku a naopak.

Príklady prirovnania

Prirovnanie (lat. comparatio) je častým prostriedkom umeleckého štýlu. Keď je spoločná vlastnosť dvoch porovnávaných členov jasná, nemusí byť priamo pomenovaná. Chlapec ako jedľa. V prirovnaní má priamy význam, vymedzuje obraz aj v abstraktnom zmysle. „Ako voda smutné“ je príklad básnického prirovnania so silným obrazným významom.

V bežnej reči používame prirovnania s priamym významom (napr. žlté ako kukurica), no básnické prirovnanie má obrazný význam a zvyšuje názornosť a emocionálnu pôsobivosť literárneho prejavu. Nebude prekvapením, že spojka „ako“ býva najčastejšou, no používajú sa aj „sťa“, „ani“, „jak“, „než“, „sťaby“ a ďalšie.

Epitetón

Epitetón (z gréc. epithetos - pridaný) je spolu s metaforou a prirovnaním jedným z najčastejších výrazových prostriedkov. Krátko ho možno definovať ako umelecký prívlastok: spojenie prídavného mena s podstatným menom s estetickou funkciou, ktorá ozvláštňuje výpoveď a môže vyjadrovať emocionálny alebo hodnotiaci vzťah.

Symbol a alegória

Symbol (gréc. symbolon) je znak, ktorý vzniká na základe zaužívaného označenia a predstavuje abstraktný pojem konkrétnym predmetom. Niekedy je symbolizmus významnou literárnou orientáciou (napr. Baudelaireho Albatros). Alegória je obrazné vyjadrenie myšlienky, ktorá má iný ako doslovný význam; často slúži ako nosič skrytého posolstva a prvky alegórie sa využívajú aj v parabole či podobenstve.

Perifráza

Perifráza (gréc. perifrasis - opis) vzniká tak, že predmet alebo pojem sa nepomenuje priamo, ale opisujú sa jeho znaky. Je to ďalší spôsob, ako vyjadriť určitý význam prostredníctvom opisného vyjadrenia a opisovania charakteristík.

Rozšírené formy umeleckých prostriedkov

Epitetón, metafora a prirovnanie sú základnými prvkami obraznosti aj v súčasnej literárnej tvorbe. V poetickej tvorbe sú tieto prostriedky často najsilnejšími nástrojmi na vyvolanie emócií a vizuálnej predstavy. Umelecké prostriedky bývajú často sprevádzané ďalšími prvkami, ako sú anafora alebo rétorické figúry, ktoré zvyšujú efekt jej vyjadrovania.

Anafora

Anafora nie je obrazný prvok s konkrétnym významom, ide o štylistickú figúru, ktorá vzniká opakovaním toho istého slova alebo skupiny slov na začiatku veršov, polveršov, strof alebo na začiatku viet. Zvyšuje rytmiku a zdôrazňuje opakovanú myšlienku.

Humor a komika

Komickosť je vlastnosť vyvolávajúca smiech či veselosť, často používaná v literatúre, divadle, hudbe a výtvarnom umení. Rozlišujeme formy komickosti: jazykový humor (irónia, slovné hračky), situačný humor (založený na situácii), charakterová komika (vtipy o tipe postáv) a satira (ostrý výsmech). Nonsens predstavuje ďalší žáner, ktorý pracuje s nezmyselnými prvkami a grotesknosťou.

Irónia ako výsmech vyjadrený použitím slova alebo vety v opačnom význame predstavuje významný prostriedok jazykového humoru. Podobne ako komika, aj irónia môže mať v literárnom texte viacero vrstiev významov, čo prispieva k vrstveniu interpretácií.

Záverečné poznámky k praktickým príkladom

Niektoré metafory zovšednejú v bežnej reči a stávajú sa lexikalizovanými metaforami. Napr. „zrkadlo“ môže zo slovného obrazu nahradiť význam seba samého, čo sa stáva súčasťou lexiky literárneho jazyka. Pri rozbore vety možno zistiť, že metafora sa dá upraviť na prirovnanie alebo ho z nej vieme vyvodiť.

Pravopisne a významovo sú metafora a prirovnanie často používané spolu, pričom prirovnanie má jasný, niekedy aj priame pomenovanie, zatiaľ čo metafora nesie prenesený význam. Epitetón zvyšuje jazykovú krásu a umožňuje autorovi zdôrazniť vlastnosti.

tags: #umelecke #prostriedky #na #rybu