Kačica divá alebo kačica veľká (lat. Anas platyrhynchos) je zúbkozobec z čeľade kačicovité (Anatidae). Je to najčastejšie a najďalej rozšírený druh kačice na svete. Vyskytuje sa na celej severnej pologuli, od Európy cez Áziu až do Severnej Ameriky. Na Novom Zélande bola dovezená a skrížená s domácou Anas superciliosa.
Jej výskyt je pomerne bežný aj v osídlených oblastiach a mestách, kde sa často kríži s domácou kačicou a má iné sfarbenie. Na Slovensku je to jeden z najrozšírenejších hniezdičov a zimujúcich druhov. Hniezdiská sa našli dokonca aj v horských oblastiach, ako je Nižné Temnosmrečinské pleso vo výške 1 677 m n. m. a Veľké Roháčske pleso 1 562 m n. m. Populácia je stabilná, s miernym rastúcim trendom v posledných rokoch.
Opis a sfarbenie
Kačica divá je stredne veľký vták s hmotnosťou 850 až 1400 gramov, dĺžkou tela 51-62 cm a rozpätím krídel až 98 cm. Pri lete vyvinie rýchlosť až 110 km/h.
Výrazná pohlavná dvojtvarosť (sexuálny dimorfizmus) sa prejavuje vo sfarbení. V období reprodukcie je samec (káčer) nápadný najmä lesklou tmavozelenou hlavou, za ktorou nasleduje biely prúžok - tzv. obojok. Operenie samčeka je inak sivé, s hnedou hruďou, hnedastým chrbtom a čiernou časťou nad a pod chvostom. Na zadnom okraji krídel sa nachádza kovovo modrý, bielo lemovaný pás - tzv. zrkadlo. Konce chvosta sú kučeravé.
Samica je nenápadná, zvrchu hnedočierna, tvár a hornú časť krku má svetlejšiu, spodnú časť tela na sivožltom podklade má riedko škvrnitú. V období mimo reprodukcie je sfarbenie oboch pohlaví veľmi podobné - obe pohlavia sú hnedé, škvrnité, s belším spodkom a modrým zrkadlom.
Sfarbenie zobáka (zelenožltý u samčeka, tmavo sivý až hnedý u samičky), ligotavejšie "zrkadlo" na krídle, tmavší vrch hlavy a hnedšia hruď poskytujú dobré rozpoznávacie znaky.
Životné prostredie a biotop
Kačica divá hniezdi na dobre zarastených brehoch a ostrovoch tečúcich či stojatých vôd a močiarov. Obľubuje miesta s dostatkom vegetácie, ako sú rybníky, vodné nádrže, brehy riek, potoky, ale aj mestské parky a umelé vodné plochy. Počas migrácie uprednostňuje veľké otvorené vodné plochy.
Je to veľmi prispôsobivý operenec, ktorý sa dokáže usadiť v rôznych prostrediach, od odľahlých močiarov až po rušné mestské prostredie.
Potrava
Kačica divá je všežravý druh. Jej potrava pozostáva prevažne z rastlinných látok, ako sú semená, plody, zelené vodné a pobrežné rastliny. K potravinovému spektru však patrí aj hmyz, mäkkýše, larvy, malé raky, žubrienky, ikry, malé ryby, žaby, červíky a dokonca aj malé cicavce ako myši. Na jeseň žerie aj žalude a iné orechy.
Pri hľadaní potravy sa kačice často čiastočne ponárajú, pričom im chvost vyčnieva z vody. Zobákom odhrýzajú časti rastlín a vytláčajú vodu, ktorú tiež prijali, cez rohovité vrúbky po krajoch zobáka. Takto upravený zobák je výborným orgánom pri preceďovaní vody s potravou.
Na kŕmnych miestach v blízkosti človeka žerú príležitostne aj chlieb a kuchynský odpad, čo však nie je pre ich zdravie ideálne.
Rozmnožovanie
Obdobie párenia kačice divej je na jar, podlieha zložitému rituálu. Páry sa vytvárajú už na jeseň, ale k samotnému páreniu dochádza až na jar. Hniezdenie sa začína v marci až júni. Kačice si stavajú hniezdo z rastlín na brežnom násype, často v hustej vegetácii, aby bolo dobre maskované.
Samička znáša 7 až 11 (výnimočne až 20) vajec, na ktorých sedí 25 až 28 dní. Tri dni pred vyliahnutím začína kačiatko pípať. S vaječným zubom (špicatý zub na konci zobáka) si spraví dieru do vápennej škrupiny.
Kačice sa liahnu už veľmi dobre vyvinuté. Po krátkom čase opúšťajú hniezdo a od začiatku vedia plávať. V prvých hodinách života nasledujú za tým, koho vidia ako prvého, čo je najčastejšie matka. Táto forma interakcie učenia a vrodeného správania je u druhov so starostlivosťou o mláďatá rozhodujúcou súčasťou rozmnožovacieho cyklu. Po ôsmich týždňoch sú kačice schopné letu. Matka dohliada na mláďatá približne 50 až 60 dní.
Životný cyklus kačice | Životný cyklus kačice | Veda pre deti!
Sťahovanie a zimovanie
Kačica divá je čiastočne sťahovavá. Časť populácie na Slovensku prezimuje, zatiaľ čo iné jedince odlietajú na juh, najčastejšie do Talianska, juhovýchodného Francúzska a Španielska. Na Slovensko na zimu naopak prilietajú jedince zo severovýchodnej Európy.
V jesennom a zimnom období sa u nás vyskytujú kačice severských populácií, zatiaľ čo naše populácie sa posúvajú ďalej na juh. Pri zamŕzaní stojatých vôd sa koncentrujú na tečúcich tokoch, často v tisícoch.
Ochrana a status
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) patrí kačica divá medzi najmenej ohrozené druhy. Celková populácia má stúpajúci trend. V Európe je populácia stabilná, v Severnej Amerike za posledných 40 rokov stavy výrazne narástli.
Na Slovensku je kačica divá zaradená medzi zabezpečené druhy. V minulosti mala ekosozologický status bez určenia, v súčasnosti je však chráneným druhom.
Zaujímavosti
- Kačice divé sa pária na vode, čo je dôvod, prečo je pre ich chov nevyhnutná vodná plocha.
- Typickým kvákaním sa ozývajú len kačice, káčery vydávajú tichšie, sipocú zvuky.
- Vodoodolné perie kačici umožňuje ponáranie pod hladinu bez toho, aby sa zvlhčila.
- V prvých hodinách života sa káčatá riadia reflexom nasledovať prvý viditeľný pohyb, čo je najčastejšie ich matka.
- Sympatický vzhľad kačíc a roztomilých káčat inšpiroval mnohých autorov rozprávkových knižiek a animovaných filmov.
Kačica divá je vďaka svojej prispôsobivosti, hojnému výskytu a zaujímavému správaniu obľúbeným vtákom pozorovateľov prírody a poľovníkov.