Vo februárovom vydaní AGROMAGAZÍNU sa budeme v rubrike rozhovor venovať najmä otázke vývoja na trhu so surovým kravským mliekom. S Ing. Vladimírom Chovanom sme sa však venovali aj otázke produkcie hovädzieho mäsa. Aj preto sme sa rozhodli časť textu, ktorá sa nám nevošla do tlačenej verzie časopisu, publikovať ako samostatný článok na našom portáli. Na túto otázku sa nedá odpovedať jednoznačne. U nás zrejme nie je taký priestor pre odbytovanie krížencov, ale aj čistokrvných jedincov v podobe zástavového „materiálu“ na ďalší výkrm. Pred 2 rokmi bola necitlivo zrušená podpora štátu na výkrm HD, v dôsledku čoho došlo takmer k jeho likvidácii u nás. Takto skoro všetky odstavené teľatá putujú na výkrm do zahraničia.
Motiváciou pre vývoz sú aj odbytové ceny zástavu, ktoré sa aktuálne pohybujú medzi 5 a 6 €/kg živáhmotnostnej váhy. Pri čistokrvných mäsových býčkoch dokonca aj výraznejšie nad 6 €/kg živ.hm. U nás pomaly nemá kto vykupovať teľatá do domáceho výkrmu a následne už takmer nie sú ani subjekty, ktoré by takto vykŕmené jedince potom kúpili a spracovali. Slovenskí spracovatelia mäsa na jeseň avizovali, že vysoké ceny HD spôsobujú zastavenie jatočnej hovädziny zo slovenských bitúnkov a spracovateľských prevádzok. Vyzerá to tak. Z vývoja by mohli profitovať producenti lacnejšieho bravčového a hydinového mäsa.
Otázkou zostáva, ako dlho budú udržateľné vysoké odbytové ceny HD. Zaujímavé bude sledovať, ako na to zareagujú chovatelia. Zrejme budú naďalej uprednostňovať predaj 250-kilogramových jedincov HD pred ich zaradením do vlastného chovu. Inak si totiž odďaľujú potenciálny príjem o 2 roky. Pri tom treba počítať aj s možným poklesom odbytových cien zo súčasných veľmi priaznivých úrovní. Jeho príčiny môžu byť rôzne, vplyv môže mať zvýšená miera vyraďovania dojníc pri pokračujúcom poklese odbytovej ceny mlieka.
Je ťažké odhadnúť vývoj, dajú sa však urobiť určité prognózy tak, ako pri cene mlieka (pokračovanie poklesu a následný rast). Kedy dôjde k poklesu, je však ťažké odhadnúť (hovorí sa o druhom polroku roka 2026, resp. začiatku roka 2027). Želáme si však, aby bol pokles čo najslabší a trval čo najkratšie. Pri hovädzine je situácia zatiaľ stabilná, môže sa však zmeniť zo dňa na deň.
Domov / Ochrana prírody a krajiny
Spotreba mäsa na Slovensku a jeho koncepčné trendy
Spotreba mäsa na Slovensku od roku 2015 rastie a postupne sa dostáva na úroveň množstva v západných krajinách. Jedným z dôvodov je aj zlepšujúca sa situácia v rámci príjmov domácností, kde existuje priama úmera vzhľadom na konzumáciu mäsových výrobkov. Podľa údajov z roku 2021 skonzumuje priemerný Slovák ročne 70 kilogramov mäsa. Najväčší podiel predstavuje bravčové mäso, potom hydina a na treťom mieste je hovädzie mäso.
Chov poľnohospodárskych zvierat na produkciu mäsa je však stále problematickejší vzhľadom na nárast populácie, klimatické zmeny, vplyvy na krajinu a tiež kvôli etickým aspektom a podmienkam, v akých sú zvieratá chované. Súčasná poľnohospodárska výroba má priemyselný charakter s masívnymi negatívnymi vplyvmi na životné prostredie. Preto sa čoraz viac vytvára priestor na diskusiu o produkcii potravín, ktorá nebude ohrozovať biodiverzitu a ľudské zdravie.
V porovnaní s viacerými štátmi EÚ, kde sa nachádza množstvo menších rodinných fariem a statkov, na Slovensku stále dominujú veľké poľnohospodárske podniky. Najzásadnejším odvetvím živočíšnej výroby je chov hovädzieho dobytka, ktorý okrem produkcie mäsa a mlieka vplýva aj na vzhľad a funkcie krajiny. Je tiež kľúčovou kategóriou produkujúcou značné množstvo emisií metánu a oxidu dusného.
Konvenčný vs. ekologický chov hovädzieho dobytka
Konvenčný chov je zameraný na maximalizáciu zisku, kde zvieratá bývajú ustájené v uzavretých stajniach, kŕmené silážou, peletami, senom a inými formami konzervovaného krmiva. Periódy kŕmenia sú krátke a prostredie často nie je optimálne, čo vyvoláva poruchy správania ako stereotypné ohrýzanie a oblizovanie konštrukcií. Voľne pasúci dobytok sa pohybuje na pastvinách v skupinách, pričom rešpektovanie hierarchických vzťahov prispieva k pokoju stáda.
Ekologický chov je alternatívou, ktorá sa snaží o čo najmenšiu závislosť od vonkajších vstupov a udržateľný biologický kolobeh. Hlavným cieľom je zdravá pôda, zdravé rastliny a zdravé zvieratá, ktoré produkujú zdravé potraviny a znižujú dopad na životné prostredie. Pastva je kľúčovým prvkom, pričom aspoň 150 dní ročne by mala trvať na diverzifikovaných porastoch. Zvieratá musia mať prístup k vode a k pastve v každom počasí, a ustajnenie musí spĺňať prísne podmienky zaisťujúce ich pohodu a prirodzené správanie.
Kŕmenie v ekologickom chove by malo v podstate vychádzať z bioprodukcie farmy, s minimalizáciou používania extrahovaných šrotov, GMO krmív a syntetických látok. Väčšia časť krmiva má byť objemová (seno a pastva), čo by malo tvoriť až 60 % dávky. Pastva je ideálne na miestach s diverzifikovaným porastom a s vyššou diverzitou bylín.
Ustajnenie a ochrana zdravia sú v ekologickom chove kľúčové. Je potrebné zabezpečiť pevné, suché lôžko, prirodzené vetranie, a prístup zvierat k pastvám. Zdravie zvierat sa zakladá na prevencii prostredníctvom voľného pohybu a kvalitnej kŕmnej dávky; antibiotiká sa používajú len na predpis veterinárneho lekára a s dlhšími ochrannými lehotami.
Emisie a klimatické dopady sú pri ekologickom poľnohospodárstve nižšie vďaka obmedzeniu dusíkatých hnojív a menšiemu počtu chovaných zvierat na ploche. Z pohľadu spotrebiteľov rastie záujem o zdravšie a lokálne potraviny z udržateľných systémov, čo posilňuje dopyt po bio hovädzom mäse, ktoré má výborné senzorické a chuťové kvality.
V globálnom kontexte sa očakáva mierny rast produkcie hovädzieho mäsa, ktorý bude podporený oživením dopytu po hovädzom mäse v dôsledku obnovy HoReCa sektora po pandémii. V rámci EÚ sa kvôty a clá priebežne upravujú, no dôležitým prvkom je zachovanie environmentálnych štandardov a ochrana poľnohospodárskych zdrojov.
Medzinárodný kontext a Mercosur
Dohoda o partnerstve medzi Európskou úniou a Mercosurem zjednocuje trhy Brazílie, Argentíny, Paraguaja a Uruguaja a rozširuje prístup na trhy s hovädzím mäsom a ďalšími komoditami. Hoci dohodu sprevádzajú obavy zo sociálnych a environmentálnych noriem, je to jednou z najväčších zón voľného obchodu na svete s významnými dopadmi na ceny a produkciu v rámci EÚ a Mercosurom.
Argumenty prospešné pre EÚ zahŕňajú posilnenie priemyselného exportu, nové investičné príležitosti a prístup k zdrojom. Kritici upozorňujú na riziko lacného dovozu hovädzieho mäsa a ďalších komodít z Južnej Ameriky, čo by mohlo oslabiť domáce produkčné odvetvia. Je dôležité, že dohoda stanovuje kvótové možnosti a súvisí s podmienkami týkajúcimi sa ochrany klímy a predchádzania odlesňovaniu.
Hoci úplne bezcolný prístup pre všetok dovoz nie je možný, Hiltonove kvóty a nové úpravy smerujú k zníženiu ciel na vybrané prémiové časti a zároveň chránia vnútorný trh EÚ. Argentína ako významný hráč v oblasti hovädzieho dobytka predstavuje dôležitý faktor pre ďalší vývoj v regióne Mercosur a jej produkčné kapacity v kombinácii s ekologickými a technickými trendmi v chove.
V závese naďalej pokračuje analýza ekonomických ukazovateľov chovu dojníc a jalovíc, zahrňujúca napríklad efektivitu telenia, kŕmne náklady a produktovú pridanú hodnotu, ktoré ovplyvňujú celkovú ekonomiku chovu hovädzieho dobytka v jednotlivých krajinách Mercosuru.
Príležitosti a výzvy pre slovenských chovateľov
- Rastúci záujem o bio a ekologické mäso môže otvoriť trhy pre slovenské bio chovy.
- Vysoké ceny hovädzieho mäsa môžu pritiahnuť investorov do odvetvia, avšak s rizikom volatilných cien krmív.
- Podpora domácich spracovateľov a stabilné odbytové siete sú kľúčové pre udržanie kontinuity chovu.
- Potenciálna diverzifikácia na export do regiónov s vyšším dopytom po hovädzinskom mäse môže posilniť odbyt.
Spomienka na 14. národnú výstavu HZ - Deň chovateľov holsteinského dobytka
V konečnom zhodnotení je ekonomika chovu hovädzieho dobytka komplexná a citlivá na viaceré vonkajšie faktory - ceny mlieka, náklady na krmivá, klimatické zmeny, urbanizácia pôdy a medzinárodné obchodné dohody. Udržať udržateľnosť a konkurencieschopnosť vyžaduje synergiu medzi ekologickými postupmi, efektívnou výrobou a inteligentným manažmentom stáda.