Chvíľka nepozornosti a voda z hrnca sa vám vyleje priamo na sporák. A, samozrejme, stane sa to práve vtedy, keď ste sporák práve dôkladne vyčistili alebo máte na návšteve hostí, ktorých chcete pohostiť chutným obedom. Výsledkom je mrhanie časom pri utieraní a drhnutí pripečených zvyškov. Našťastie, existuje niekoľko trikov, ako podobným situáciám predísť.
Prečo je rozliata voda na sporáku taká nepríjemná?
Voda vystrekujúca z hrnca nemusí vždy znamenať hrozbu, najmä ak máte elektrický alebo sklokeramický sporák. V takomto prípade ide skôr o nepríjemnosť, ktorá vám zaberie veľa času pri čistení. Oveľa horšie však je, ak využívate plynový sporák. Pri pretečení vody môže dôjsť nielen k zhasnutiu plameňa, ale aj k možným nebezpečným situáciám, ak sa voda dostane do horákov či plynových trysiek.
Okrem bezpečnostných rizík sa však môžete pripraviť aj na zdĺhavé odstraňovanie pripálených kvapiek, ktoré ostanú na varnej ploche. Najmä keď varíte napríklad cestoviny, ryžu, zemiaky či vajcia, voda môže s obsahom rýchlo vykypieť a následne sa pripaľovať.
Minimalizujte špliechanie vďaka pokrievkam
Jedným z najjednoduchších opatrení, ako predísť vyskypeniu vody z hrnca, je používanie pokrievok. Keď dáte na hrniec vhodnú pokrievku, varenie je rýchlejšie, čím šetríte energiu aj čas. Dôležité je však ustriehnuť si teplotu, na ktorej varíte, a množstvo vody či surovín vo vnútri hrnca. Prakticky to znamená, že by ste sa nemali od hrnca vzdialiť na dlhší čas a vždy mať varenie aspoň letmo pod kontrolou.
Trik s obyčajnou varechou (plastovou alebo drevenou)
Výnimočne užitočným pomocníkom je plastová varecha, ktorú vložíte priamo do hrnca. Vďaka nej máte istotu, že ak by voda začala kypieť, varecha pomôže predísť pretečeniu. Navyše ju máte vždy poruke na rýchle premiešanie pokrmu a nemusíte ju odkladať na kuchynskú linku, kde by mohla narobiť ďalší neporiadok.
Ak plastovú varechu nemáte, postačí aj drevená. Tú však nesmiete nechať vriacou vodou zaliať príliš dlho, aby nedošlo k jej poškodeniu či nasiaknutiu. Mnohí kuchári drevenú varechu len položia naprieč cez hrniec - voda sa potom často „zastaví“ priamo pod ňou a nevykypí tak ľahko. Dôležité je neskúšať to s kovovým príslušenstvom, pretože by sa mohlo nadmerne zahriať a spôsobiť popáleniny.
Trik s tukom na okraji hrnca
Obzvlášť rýchlo a nepríjemne dokáže voda vykypieť pri varení strukovín (napríklad fazule alebo šošovice). Ak chcete pretečeniu zabrániť, využite osvedčený postup: ešte pred varením potrite vnútorný okraj hrnca malým kúskom masla. Rovnakú službu vám urobí aj olej, masť či iný pokrmový tuk. Ide o niekoľkosekundový úkon, ktorý vás môže zachrániť pred zdĺhavým čistením, keď voda začne peniť a unikať z hrnca práve vo chvíli, keď to najmenej potrebujete.
Overené tipy pre bezpečné a pohodlné varenie
- Využívajte časovač: Ak váš sporák nemá zabudovaný časovač, môžete si pomôcť kuchynskou minútkou alebo aplikáciou v mobile.
- Zvoľte vhodné pokrievky: Na trhu existujú otvorené alebo perforované (dierkované) pokrievky, ktoré dovoľujú pare unikať a znižujú riziko prekypenia.
- Použite dostatočne veľký hrniec: Väčší hrniec s dostatkom priestoru nad hladinou vody pomôže regulovať vykypenie, obzvlášť pri varení, kde voda pení.
- Dávkujte primerané množstvo vody: Vyhnete sa tak nebezpečnému „vypeneniu“ a zbytočnému plytvaniu.
Vďaka týmto radám sa už nikdy nebudete musieť báť, že vám voda pri varení nečakane pretečie a pokazí inak príjemný kuchársky zážitok. Niekedy stačí len malá úprava zaužívaných postupov a ušetríte si mnoho zbytočnej práce a nepríjemností.
Fyzikálne princípy varenia vody
Varenie vody je bežný jav, ktorý sa často využíva v kuchyni pri príprave jedál. No zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo sa voda varí a aké fyzikálne princípy tento proces ovplyvňujú? V tomto článku sa pozrieme na to, čo spôsobuje var vody a ako rôzne faktory ovplyvňujú jej teplotu varu.
Skupenská premena vody na paru
Skupenskú premenu vody na paru nazývame vyparovanie. Nastáva z voľného povrchu kvapaliny pri každej teplote, pričom najrýchlejšie molekuly dokážu z kvapaliny uniknúť a v priestore nad ňou vytvoriť paru.
Celkový tlak plynov nad kvapalným povrchom tvorí tlak pár a ostatných zložiek vzduchu. Napríklad tlak vodných pár pri normálnom atmosférickom tlaku (101,3 kPa) je 3167,7 Pa pri teplote 25°C, pri teplote 50°C je 12334 Pa a pri 90°C dosahuje hodnotu 70095 Pa.
Pri zohrievaní kvapaliny sa začnú tvoriť bublinky pary aj v jej vnútri po dosiahnutí určitej teploty. Tie zväčšujú objem a vystupujú na voľný povrchu kvapaliny. Ak sa tlak pár vo vnútri bublín vyrovná tlaku nad kvapalným povrchom nastane var. Teplota, pri ktorej kvapalina vrie, sa nazýva teplota varu a jej hodnota sa počas varu nemení.
Pri normálnom tlaku vrie voda pri 100°C (normálna teplota varu vody).
Teplota varu a tlak
Teplota varu vody závisí od tlaku. Pri zníženom tlaku voda vrie pri nižšej teplote. Naopak pri vyššom tlaku, voda vrie pri vyššej teplote. Napríklad pri tlaku 19,9 kPa je teplota varu vody 60°C, pri tlaku 198,5 kPa vrie pri 120°C.
Pre úzky interval hodnôt tlakov (90 - 107 kPa) je možné závislosť teploty vary vody vyjadriť rovnicou:
t (°C) = 71,6 + (7/25).p (kPa)
v tomto rozsahu tlakov je závislosť teploty približne lineárna.
Na Lomnickom štíte voda zovrie už pri približne deväťdesiatich stupňoch Celzia, môže za to nízky tlak vzduchu. Zo zväčšujúcou sa nadmorskou výškou, vzduch sa stáva redším, a tým klesá aj jeho tlak.
Var vody pri podtlaku
Klasická zalievaná káva, by sa mala zalievať vriacou vodou teploty 100°C. Nižšia teplota varu vody, preto ovplyvní kvalitu a chuť zalievanej kávy. Súčasne môže vplývať na var niektorých jedál, ktoré na uvarenie potrebujú viac tepla, ako to, ktoré vznikne pri 90°C.
Preto na astronomickom observatóriu na prípravu jedál používajú tlakové hrnce, v ktorých je tlak nasýtených pár väčší ako atmosférický tlak.
Vplyv soli na teplotu varu
Soľ v skutočnosti vedie k presnému opaku a zvyšuje bod varu. Prekáža totiž molekulám vody v pohybe. Nejde ale o markantný rozdiel. Lyžička soli v hrnci vody zapríčiní, že voda začne vrieť o zhruba sekundu neskôr.
Výrazne urýchliť varenie vody môže soľ len v extrémnych prípadoch. Predstavme si situáciu, keď do jedného hrnca nalejeme 100 g vody a do druhého 80 g vody do ktorej nasypeme 20 g soli. Čas potrebný na uvarenie vody v druhom hrnci bude o 25 % kratší. Dôvod je jednoduchý. Tento hrniec obsahuje menej vody, ktorá má vyšší bod varu ako soľ.
Ako správne variť cestoviny
Vodu z cestovín väčšina ľudí vylieva, no práve ona rozhoduje o tom, či bude omáčka krémová a chutná. Tá zakalená voda, ktorá zostane v hrnci po uvarení špagiet alebo penne, dokáže z obyčajnej omáčky spraviť jedlo, ktoré chutí ako z reštaurácie. Za všetkým stojí fyzika, chémia a jeden nenápadný hrdina menom škrob.
Keď cestoviny varíš, z múky, z ktorej sú vyrobené, sa do vody uvoľňuje škrob. Škrob sa pri zahriatí správa zvláštne. Nasaje vodu, napučí a vytvorí jemnú sieť molekúl. Čím viac vody použiješ, tým viac sa škrob zriedi. Ak cestoviny varíš v mierne menšom množstve vody, koncentrácia škrobu je vyššia. Voda je hustejšia, silnejšia a pri spojení s omáčkou funguje lepšie.
Škrob robí niečo geniálne jednoduché. Obalí drobné kvapky tuku a nedovolí im, aby sa zlepili dokopy. Vznikne tak emulzia, teda stabilná zmes vody a tuku. Aby sa tuk, voda a škrob spojili, potrebuješ dve veci. Teplo a pohyb. Omáčka musí byť horúca a cestoviny v nej musíš aktívne miešať alebo prehadzovať. Preto šéfkuchári na panvici neustále krútia, miešajú a prehadzujú cestoviny. Tento proces má dokonca názov. Dokončenie cestovín v omáčke aktívnym miešaním.
Škrobová voda vytvorí jemne lepkavý povrch, vďaka ktorému sa omáčka na cestoviny doslova prilepí. Predtým, než cestoviny scedíš, odober si hrnček vody z hrnca. Pridaj trochu škrobovej vody, zapni mierny oheň a začni miešať alebo prehadzovať. Sleduj, ako sa omáčka mení. Hustne, leskne sa a drží pokope. Ak treba, pridaj ešte trochu vody.
Čo spôsobuje zafarbenie vody?
Farba vody je niečo, čo si všimne každý - najmä keď z vodovodnej batérie netečie priezračne čistá voda, ale napríklad biela alebo hrdzavohnedá.
Mliečne alebo biele zafarbenie vody je spôsobené najčastejšie rozpusteným vzduchom. Tento efekt vzniká, keď sa studená voda z verejného vodovodu dostane do kontaktu s teplejším prostredím vášho domáceho potrubia, alebo prechádza cez perlátor na batérii. Vzduch vo vode nie je zdraviu škodlivý a nijako neovplyvňuje chuť vody. Nechajte ju odstáť v pohári niekoľko minút. Skontrolujte perlátor - zanesené sitko môže problém zhoršovať.
Hnedé až hrdzavé sfarbenie vody spôsobujú častice oxidu železa, ktoré vznikajú koróziou starších potrubí. Áno, oxidy železa nie sú zdraviu škodlivé, no zvyšujú zakalenie vody a môžu ovplyvniť jej chuť. Počas výskytu hrdzavej vody nepoužívajte práčku, umývačku riadu ani ďalšie spotrebiče napojené na vodu. Usadeniny môžu poškodiť ventily a trysky.
Hoci zmena farby vody z vodovodu môže byť nepríjemná, vo väčšine prípadov nejde o vážny problém. Ak je voda biela, pravdepodobne ide o vzduch vo vode - stačí počkať, kým bublinky vyprchajú. Zabezpečte si kvalitný filter na vodu, ktorý dokáže zachytiť drobné nečistoty, zvyšky hrdze alebo piesku.
