Až 57 % slovenských domácností aspoň raz mesačne vyhadzuje potraviny, pričom 9 % domácností denne. Najčastejším dôvodom vyhadzovania je pokazené jedlo alebo expirácia dátumu spotreby, pričom až 17 % domácností vyhadzuje aj potraviny, ktoré by ešte mohli skonzumovať. Slovenské domácnosti vyhadzujú najmä uvarené jedlo (61 %), pečivo a pekárenské výrobky (48 %), ovocie a zeleninu (47 %) a ďalšie mliečne výrobky a syry (19 %).
Podľa štatistík FAO OSN sa ročne vyhodí tretina celkovej produkcie potravín a Medzinárodný deň vedomia o potravinových stratách a plytvaní potravinami každoročne upozorňuje na nadmerné vyhadzovanie potravín. Štatistiky plytvania potravinami sú alarmujúce aj na Slovensku: ročne vyhodíme viac ako 860 tisíc ton potravinového odpadu, čo predstavuje približne 163 kilogramov na obyvateľa. V Európskej únii pripadá v priemere 173 kilogramov potravinového odpadu na jedného Európana ročne, pričom polovica odpadov pochádza z domácností. Európska únia a členské štáty sa zaviazali do roku 2030 znížiť potravinový odpad o polovicu.
Štatistiky z prieskumov a čo ukazujú
Podľa online reprezentatívneho prieskumu OZV ENVI - PAK z septembra 2021 vyhadzuje potraviny najmenej raz do týždňa až 39 % Slovákov, denne 7 %. Len štvrtina (27 %) jedlom vôbec neplytvá. Najviac potraviny vyhadzujú mladší ľudia 18-39 rokov; starší ľudia a obyvatelia menších obcí 4 999 obyvateľov a menej sa vyhľadávajú medzi tými, ktorí potraviny vyhadzujú. Najčastejšie končia v koši zvyšky uvareného jedla (65 %), chleba a pečivo (35 %) a čerstvé ovocie či zelenina (20 %). Dôvody: jedlo sa pokazilo (68 %), expirácia/dátum spotreby (32 %) a nadmerné množstvá jedla (28 %).
Dobrou správou je, že dnes domácnosti neprodukujú viac potravinového odpadu ako pred pandémiou: 54 % hlási ekvivalentné množstvá, 43 % dokonca vyhadzuje menej. Dátum minimálnej trvanlivosti nie je vždy synonymom dátumu spotreby; ľudia si často mýlia tieto pojmy. Dátum minimálnej trvanlivosti označuje schopnosť potraviny zachovať určité vlastnosti, zatiaľ čo dátum spotreby (Spotrebujte do) znamená mikrobiologicky rýchlu skazu potraviny po ňom.
Rozlišovanie dátumu minimálnej trvanlivosti a dátumu spotreby
Podľa Ministerstva životného prostredia sú potraviny s dátumom minimálnej trvanlivosti aj po jeho uplynutí často ešte vhodné na konzumáciu (napr. múka, suché strukoviny, ryža, sušienky, čokoláda). Dátum spotreby je rozhodujúci pre potraviny, ktoré sa rýchlo kazia (jogurty, majonézové šaláty, okrem porciovaného mäsa a mlieka).
Ako plytvanie potravinami vplýva na spoločnosť a energiu
Ročne sa na Slovensku vyhodí vyše 860 tisíc ton potravinového odpadu, čo predstavuje 163 kilogramov na obyvateľa. V EÚ sa ročne vyhodí približne 87,6 milióna ton potravín (hmotnosť, ktorá by mohla nakŕmiť mnoho hladujúcich), pričom polovica odpadu pochádza z domácností. Plynutie potravín je tiež environmentálny problém, pretože vyhadzovanie potravín prispieva k 8-10 % celosvetových emisií skleníkových plynov. Na Slovensku sa redistribuuje menej než 1 % potravín; v roku 2020 Potravinová banka Slovenska rozdelila 4850 ton potravín.
Podpora triedenia a infraštruktúry
Od 1. januára do 30. júna 2021 mali mestá a obce povinnosť zabezpečiť triedenie kuchynského odpadu a biopodpadov. Triedenie rozložiteľného kuchynského odpadu by v budúcnosti malo znižovať množstvo skládkovaného odpadu a môže viesť k nižším poplatkom za odpad. ENVI - PAK apeluje na lepšiu infraštruktúru a vzdelávanie, ktoré by malo viesť k efektívnej redistribúcii a zníženiu plytvania.
Ako znižovať plytvanie potravinami na Slovensku
Riešenia sú nielen veľké legislatívne kroky, ale aj každodenné zmeny návykov. Medzi praktické tipy patrí:
- Plánovanie nákupov a tvorba zoznamu; nakupovať častejšie a v menších množstvách.
- Pravidelná kontrola zásob v chladničke; používanie potravín s kratšou trvanlivosťou skôr.
- Skladovanie podľa teplotných zón a využívanie zvyškov na prípravu ďalších jedál.
- Využívanie vákuových obalov na predĺženie čerstvosti, recyklácia a správne balenie otvorených potravín.
- Kreatívne spracovanie zvyškov: polievky z vývaru, rizoto so zvyškami, smoothies z prezretého ovocia, koláče zo šupiek a podobne.
- Kompostovanie kuchynského bioodpadu ako ekologické riešenie.
V krátkodobom horizonte je tiež dôležité zlepšiť informovanosť o rozdiele medzi dátumom minimálnej trvanlivosti a dátumom spotreby a podporiť darovanie potravín cez flexibilnejšie pravidlá a lepšiu infraštruktúru pre redistribúciu. Dlhodobo je potrebná koordinácia medzi rezortmi, vzdelávanie od mladého veku a podpora štátu pre infraštruktúru darovania potravín a spoluprácu obchodov, výrobcov a charity.
Príklady a praktické inšpirácie zo zahraničia
V zahraničí existujú pravidlá pre darovanie jedla z rôznych fáz potravinového reťazca a štátne dotácie alebo dotačné schémy podporujú infraštruktúru redistribúcie. V Taliansku platí pre charity právo dobrého Samaritána; vo Veľkej Británii sa často používajú metódy zmrazovania potravín blížiacich sa ku koncu životnosti na prípravu smoothies. Obchodné reťazce môžu zlacnene predávať alebo darovať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti.
Metodológia prieskumu a kľúčové závery
- Prieskum OZV ENVI - PAK z roku 2021 na vzorke 1000 respondentov ukázal, že 39 % Slovákov vyhadzuje potraviny aspoň raz týždenne; 7 % denne; 27 % neplytvá vôbec.
- Najviac plytvajú mladí 18-39 rokov; najnižšie sú starší ľudia a obyvatelia malých obcí.
- Najčastejšie končí v koši zvyšok uvareného jedla (65 %), pečivo (35 %) a čerstvé ovocie či zelenina.
- Podnet na zmeny predstavuje potreba zlepšiť legislatívny rámec a infraštruktúru pre darovanie potravín.
V súčasnosti sú hlavné dôvody plytvania: nadmerné nakupovanie, nesprávne skladovanie, nerozlišovanie medzi dátumom spotreby a minimálnou trvanlivosťou, a nedostatočné využívanie zvyškov. Riešenia zahŕňajú vzdelávanie, zmenu spotrebiteľského správania a väčšiu spoluprácu medzi obchody, výrobcami a charitou, spolu s lepšou infraštruktúrou a incentivami zo strany štátu.