Koľkokrát ste sa zamysleli nad osvetou poľnohospodárstva a čo do nášho života prináša? Práve nasledujúce podujatie mu venuje plnú vážnosť a ponúka priaznivcom nielen bohatý kultúrny program, ale aj poučenie. Ide totiž o tradičné Zemiakové dni v Žabokrekoch pri Martine.
Podujatie sa uskutoční v sobotu 12. októbra o 11:30 hodine, kedy sa miestni dostanú k vedomostiam cez prednášku o pestovaní zemiakov a poradňu pre pestovateľov zemiakov a iných záhradkárov. Nasledujú kultúrnymi vystúpeniami v podobe programu detí z miestnej materskej a základnej školy o 13:00 hodine, spevokolom Žabokrečan o 13:30 hodine a špeciálnym vystúpením umelca Martina Brxu. Ten bude o 14:00 hodine plieskať bičom a hrať na píšťale, či fujare.
Význam a pôvod zvyklostí súvisiacich s pestovaním zemiakov
Tradície sú zväčša spojené s významnými cirkevnými sviatkami. Tradičné jedlá a múčniky, ktoré nesmeli chýbať na stole počas významných náboženských sviatkov, sa líšili podľa náboženskej príslušnosti. Hoci aj tieto rozdiely sa postupne stierali, s malými obmenami sa udržali podnes. V zimnom období po Troch kráľoch začínali Fašiangy a trvali až do veľkého pôstu. Fašiangy začínali po Troch kráľoch. Bolo to najveselšie obdobie roka. Konali sa zabíjačky, miestne veselice, zábavy, tancovačky, „pinkl“ bály, kde si v balíčku (pinkli) každý priniesol svoje pohostenie, s ktorým sa prítomní vzájomne núkali.
Mzda a realizácia zabíjačok ako súčasť kultúrneho dedičstva
Zo zabíjačky sa kedysi odovzdával tzv. Pred Veľkou nocou, ale aj pred Vianocami sa zabíjalo tak, aby bol dostatočný čas na odležanie mäsa v náleve (v páci) aby sa stihlo do sviatkov ešte vyúdiť. K zabíjačkovým pochúťkam patrili jaternice („jitrničky“) a krvavničky. Tie sa v Rači pôvodne robili len pečivové. Niektorí mäsiari mali špeciálnu „šajbu“ s veľkými otvormi a pečivo mleli na mlynčeku. Až neskôr sa „jitrničky“ začali robiť aj krúpové, alebo s ryžou. K zabíjačkovým jedlám patrila aj tlačenka, klobásky, paprikové laloky, ale i huspenina.
Najskôr sa v masti prudko opieklo, potom sa posolilo a dalo dopiecť do mäkka. Oškvarky zaliate masťou sa tiež skladovali v geletkách. Deti často počúvali humorné historky a rodinné príbehy počas spracovania mäsa, čo tvorilo súčasť každodennej pohody zabíjačkových dní. Deti chodili po susedoch a rodine s pripravovanými pochúťkami a gazdinej výslužkou. V Rači sa dnes ošípané veľmi nechovajú, no gazdiné a miestni mäsiari stále zabezpečujú zabíjačkové produkty aj pre malovýrobu.
Veľkonočné obdobie a pôst
Obdobie pôstu je pohyblivé, začína popolcovou stredou a trvá do Bielu sobotu. Počas pôstu sa jedlo z veľkej časti obmedzuje na bezmäso a bez tuku. K najčastejším jedlám patria polievky zo strukovín, zemiaky na rôznych spôsoboch, omáčky a rôzne sladké jedlá ako osúch či slivkový lepeň. Zemiaky mali počas pôstu veľmi široké použitie a často sa konzumovali ako súčasť obradových jedál. V období pred Veľkou nocou ženy nakupovali kozliatka a jahňatá, ktoré sa stávali významnou súčasťou veľkonočného stola. Na Veľkonočnú nedeľu sa vždy lákalo na sväté jedlá, košík posväteného jedla a pohostenie po omši.
Na Veľkonočný stôl sa tradične pripomínajú rôzne formy mäsa z kozľacieho a jahňacieho mäsa, ktoré sa zapecú alebo dusia spolu s knofľmi, zemiakmi a omáčkami. Deti sa tešili z koledovania a z čerstvých vajíčok, ktoré boli často sladkými aj farebne zdobenými. Pôst pred Veľkou nocou vyvrcholil na Bielu sobotu a na Veľkonočnú nedeľu už býva hlavný stôl plný tradičných pokrmov, ktoré odrážajú miestne zvyky a kultúrne dedičstvo Slovákov žijúcich v zahraničí.
Zemiakové dni v Žabokrekoch
“Zemiakový deň” sa konal už po jedenásty raz a postupne sa zvyšoval počet účastníkov, hostí a dobrovoľníkov. Odhadujú, že na podujatí sa zúčastnilo približne 1000 ľudí podľa množstva zjedených zemiakov. Čistiť sme ich začali v piatok a máme pripravených 400 kilogramov. Návštevníci sa dozvedeli, ako chutila domáca kuchyňa pred 500 rokmi, ako sa obliekali obyvatelia bývalej osady v stredoveku, či prečo po obci chodili rytieri a poštári. Spoznali aj známku starú 200 rokov, ktorá pochádza zo Žabokriek. Zemiakový deň patrí k najväčším podujatiam v obci, spojený bol aj s ochutnávkou doma upečených chlebov.
Okrem tradičných pochúťok bolo možné ochutnať aj modernejšie kúsky ako placky, zemiakové baby, lokše, držky, pečenú jahňacinu, med, mliečne výrobky alebo víno. Kultúrny program zahŕňal ľudovú hudbu Vrchári zo Zlatých Moraviec, heligonkárov z Turca, deti z miestnej školy a country kapelu z Univerzity Žilina. Súčasťou boli aj tvorivé dielne a mobilné planetárium pre deti.
Podpora pestovateľov zemiakov v Novej Hute - Şinteu
Podľa rozhovorov s honorárnym konzulom SR v Rumunsku Miroslavom Jablončsikom majú zemiaky z Novej Huty - Şinteu vynikajúcu reputáciu a sú považované za chrbtovú kosť miestnej kuchyne a kultúry. Pestovanie kombinuje tradičné aj moderné techniky, rodiny si často držia svoje pozemky a uprednostňujú samotný pestovateľský proces pre vlastnú spotrebu alebo malovýrobu, pričom sa snažia zachovať diverzitu poľnohospodárskej produkcie.
Najväčšou výzvou je dopyt po zemiakoch, ktorý je vysoký, a preto sa miestni producenti z Novej Huty - Şinteu snažia uspokojiť aj prostredníctvom spolupráce so slovenskými firmami. Podľa konzulových slov sa zemiaky presadzujú najmä v reštauráciách a na miestnych trhoch, pričom v budúcnosti existuje potenciál na exportní rozvoj, čo by bolo významným krokom pre komunitu.
Na Zemiakových slávnostiach v Novej Hute - Şinteu sa predstavujú množstvá zemiakov, súťaže o najväčší alebo najkrajší zemiak, detské súťaže a ľudové tance. Komunita je veľmi aktívna a mladí ľudia sú zapojení do pestovania, čo potvrdzuje perspektívu ďalšieho pokračovania tohto zamestnania.
Najobľúbenejšie slovenské zemiakové jedlá a kuchynský prejav komunity
V reštaurácii Huta Slávia sa najviac predávajú zemiakové halušky s bryndzou a slaninkou, halušky s kyslou kapustou a slaninkou a zemiakové placky. Skvelé je aj zemiakovo-hubová polievka hribovica. Zemiaky sú v slovenskej kuchyni neoddeliteľnou súčasťou tradičných jedál a mnoho receptov zohľadňuje lokálne suroviny, ako sú bryndza, špeka a mliečne výrobky od miestnych gazdiniek.
Podlesňak je jedným z obľúbených receptov rovnako ako tradičné zemiakové placky a ďalšie zemiakové kombinácie, ktoré sú srsťou spojivom kultúrneho dedičstva komunity.
