Každý to už v živote zažil, na obľúbené jedlo mu sadla mucha, alebo hneď naraz viac múch. Po takomto nálete sa často pýtame, či je jedlo ešte vhodné na konzumáciu alebo či ho treba zlikvidovať. Najskôr si ale povedzme, čo v skutočnosti robia muchy, keď sedia na jedle? Prostredníctvom tráviacich štiav uvoľňujú enzýmy, ktoré pomáhajú jedlo čiastočne rozložiť.
Následne ho dokážu sať podobne ako dieťa džús so slamkou. Aby sa im do žalúdka zmestilo viac jedla, niektoré muchy sa snažia znížiť množstvo tekutiny v tom, čo už zjedli. Vyvracajú jedlo do zvratkových bublín, aby ho trochu vysušili. Muchy vedia ochutnať jedlo ešte predtým, než naň napľujú. Vďačia zato receptorom na nohách, ktoré používajú na zistenie toho, či je strava výživná.
Mucha si pochutí nielen na jedle, ale aj na hnijúcich odpadkoch, mŕtvolách (zvierat aj ľudí) a exkrementoch. Práve pobyt na týchto miestach robí z múch nebezpečné stvorenia, nie ich „pľutie“, ako by sa mohlo zdať. Muchy domáce slúžia ako mosty medzi čistým a nečistým prostredím a voľne sa pohybujú medzi kontaminovanými materiálmi, ako je odpad, a do domáceho a peridomálneho prostredia, potravín a vodných zdrojov, uviedli vedci skúmajúci patogény prenášané múchami.
Ďalším výskumníkom sa podarilo identifikovať 130 patogénov z domácich múch. Tieto baktérie môžu potenciálne spôsobiť neblahé zdravotné stavy, ako je zvracanie, nevoľnosť, bolesť žalúdka, hnačka a horúčka. Jedna z najčastejšie kladených otázok je, či muchy prenášajú tieto patogény v množstvách, ktoré by mohli predstavovať riziko pre ľudské zdravie. Vedci sa podľa IFLScience zhodujú, že toto riziko je malé. Závisí však od viacerých faktorov. Ak dôjde len ku krátkemu kontaktu muchy s jedlom, riziko je zanedbateľné.
Grilovacia sezóna je v plnom prúde a pre mnohých je vychutnávanie si záhrady pri grilovačke zaslúženou odmenou. Či už ide o kotlíkový guláš alebo grilovačku, pri oboch neraz porciujeme mäso aj priamo vonku. Aj keď sa to nezdá, aj taká obyčajná mucha vie ovplyvniť priebeh priateľského stretnutia a vôbec pôžitku z mäsa. Poletujúca mucha ešte nemusí byť taká hrozba, ako tá, ktorá si neohrozene hovie na kúsku mäsa krátku chvíľu bez toho, aby ste o nej čo i len tušili.
Ako je známe, mucha dokáže za pár minút naklásť vajíčka. V počte niekoľkých desiatok až stoviek vajíčok sa dokáže vyliahnuť už za 8 hodín, takže ani nemusíte byť prekvapení, ak grilovačku po naporciovaní odkladáte na druhý deň a v mäse nájdete neželanú inváziu. Mucha prioritne vyhľadáva hnijúce a silne aromatické potraviny, hnoj, ale dokáže sa uskromniť aj na čerstvé mäso, salámy, šunky. Na počudovanie nemá prehltnutie mäsa s nakladenými vajíčkami údajne žiadne negatívne účinky.
Mäso, ktoré je napadnuté mušími larvami, už však môže niesť známky kvalitatívnych zmien, obsahovať nežiadúce látky a podobne. Existujú štúdie, ktoré využívajú larvy a vajíčka ako cenný zdroj bielkovín pre výživu zvierat, pričom sa uvažuje aj nad využívaním pre získavanie látok pre stravovanie a doplnky pre ľudí.
Portál The Conversation uvádza, že väčšina z 110 000 známych druhov múch nemá zuby ani čeľuste, preto nedokážu žuť tuhú potravu. Muchy však dokážu zanechať na jedle stopy svojich predchádzajúcich potravín a prenášať baktérie.
Ďalšou témou sú patogény a ochorenia prenášané múchami. Vedci uvádzajú, že domáce múchy môžu slúžiť ako mosty medzi kontaminovaným prostredím a potravinami, čo môže viesť k prenosu baktérií.
Odborníci jednoznačne odporúčajú, aby sme potraviny, na ktorých mucha viditeľne strávila nejaký čas, radšej nejedli. Riziko kontaminácie prudko narastá s dĺžkou pobytu hmyzu na jedle. Ak mucha pristane a ihneď odletí, riziko je nízke; ak však ostane dlhšie, riziko rastie, najmä u vlhkých potravín ako mlieko, mäso, ryby, ovocie a grilovaná zelenina.
Ako ochrániť svoje jedlo pred muchami? Zakryte jedlo pokrievkami, sieťkami alebo alobalom. Inštalujte sieťky na okná a používajte lapače múch. Udržujte kuchyňu čistú, pravidelne vyhadzujte odpadky a nenechávajte otvorené zvyšky potravín. Využívajte prírodné repelenty - bazalka, levanduľa alebo klinčeky.
Mnohé tipy na ochranu sa týkajú aj domáceho prostredia: potraviny skladujte v uzatvorených nádobách, chladničke alebo ich prikryte; pravidelne upratujte a vysávajte; kontrolujte obaly múky a obilnín.
V ďalšom texte sa dotkneme aj ďalších javov súvisiacich s muchami a parazitmi, ktoré môžu vstúpiť do tela zvierat či ľudí, ale základnou správou ostáva: dodržiavať hygienu a správne skladovať potraviny, aby ste minimalizovali riziká.
Ak vás trápia parazitické nákazy, prirodzené prostriedky ako cesnak, zázvor či mrkva môžu doplniť liečbu, avšak vždy pri podozrení na infekciu vyhľadajte lekára. Konzumácia potravín kontaminovaných múchami môže predstavovať riziko najmä pre deti, starších ľudí a osoby s oslabenou imunitou.
Záverom: aj keď mojať slinami a enzýmami výrazne menia konzistenciu potravín, hlavné riziko spočíva v prenášaní baktérií a vírusov na povrchoch múch a na samotnom jedle. Preto je najbezpečnejšie potraviny okamžite pokryť a pri kontakte s muchou nepokračovať s konzumáciou.
Praktické odporúčania na ochranu potravín pred muchami
- Zakryte jedlo pokrievkami alebo sieťkami.
- Udržujte čistotu kuchyne a pravidelne vyprázdňujte odpadky.
- Ukladajte potraviny do uzatvorených nádob a do chladničky.
- Používajte sieťky na okná a jednoduché lapače múch.
- Používajte prirodzené repelenty ako bazalku, levanduľu alebo klinčeky.
Otrava jedlom a diagnostika
Otrava jedlom nie je sama o sebe "otrava" v zmysle jedu, ale stav, keď skonzumujete kontaminované jedlo a bakterie spôsobujú infekciu. Diagnostika je založená na klinických príznakoch, krvnom teste alebo ultrazvuku v prípade potreby.