Slovenskí prvovýrobcovia mlieka sa dlhodobo potýkajú s nepriaznivou situáciou, ktorá ohrozuje budúcnosť celého mliečneho sektora. Napriek snahám o zvyšovanie efektivity a kvality produkcie, čelia podstatne nižšej podpore a vyšším výrobným nákladom v porovnaní s ich európskymi kolegami. Táto nerovnováha vedie k poklesu počtu dojníc, znižovaniu produkcie mlieka a k celkovým stratám v odvetví.
Finančná podpora a jej nedostatočnosť
Prvovýrobcovia mlieka od októbra 2021 požadujú od agrorezortu mimoriadnu podporu na finančné kompenzácie výrazného nárastu cien energií a krmív. Dôvodom je enormný nárast nákladov, ktorý aktuálne spôsobuje stratu 10 centov na každom vyrobenom litri mlieka. Agrorezort avizuje spustenie podpory pre producentov mlieka do konca mája, avšak potvrdená mimoriadna štátna pomoc vo výške len 10 miliónov eur, namiesto požadovaných 35 miliónov eur, je vnímaná ako nedostatočná.
Alexander Pastorek, predseda Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM), uviedol: „Vážime si navrhovanú podporu chovu dojníc zo štátneho rozpočtu vo výške 10 miliónov eur. Problémom je, že situácia je mimoriadne vážna práve v tomto období a 10 miliónov eur na jej dostatočné riešenie jednoducho nestačí. Ak preto práve teraz nepristúpime k mimoriadnym opatreniam na záchranu slovenskej prvovýroby mlieka, tak je pravdepodobné, že mnohí prvovýrobcovia sa nových dotačných pravidiel nemusia vôbec dočkať.“
Agrominister Samuel Vlčan… avizoval, že už sa nedá očakávať ďalšia podpora sektoru prvovýroby mlieka. Podľa MPRV SR vníma agrorezort situáciu veľmi pozorne. Spustí podporu pre chovateľov hovädzieho dobytka a producentov mlieka vo výške 10 miliónov eur do 31. mája 2022. Ďalšou možnosťou je čerpanie finančných prostriedkov z výzvy číslo 52/PRV/2022 z podopatrenia 4.1, s celkovou alokáciou 110 miliónov eur. Z tejto sumy bude možné realizovať investície v živočíšnej a špeciálnej rastlinnej výrobe, do výstavby, rekonštrukcie či modernizácie objektov, skladovacích kapacít, závlahových systémov, a obstaranie technologického vybavenia vrátane strojov, zariadení, technológií a náradia.
Dlhodobá nepriaznivá situácia a jej dôsledky
Riaditeľka SZPM Margita Štefániková upozorňuje, že prvovýrobcovia za posledných šesť rokov dosiahli celkové straty vyše 300 miliónov eur. Počet dojníc klesá, zo 755 prvovýrobcov v roku 2004 ostalo 323 k 30. 6. 2024. Dôsledkom je pokles produkcie a vyhliadky na znižovanie počtu podnikov v sektore. Cena surového kravského mlieka na Slovensku dosahuje v priemere 35 centov za kilogram, pričom náklady na jeho výrobu prevyšujú 40 centov. Slovenskí prvovýrobcovia dostávajú za surovinu v priemere až o 4 centy na kilogram menej ako európski kolegovia.
V dôsledku dlhodobej nerovnováhy sa zhoršujú ekonomické výsledky podnikov, čo sa odzrkadľuje aj na poklese stavov dojníc a na nižšej produkcii mlieka. SGPM upozorňuje, že pokles výkupných cien a rast nákladov na energie a krmivá vedú k ekonomickým stratám a možnosti rušenia chovov dojníc.
Pokles stavov dojníc a produkcie mlieka
Pád cien mlieka pokračuje a náklady na výrobu sú vyššie ako príjmy. V priemere sú náklady 52-53 eurocentov na kilogram, kým priemerný nákup mlieka je nižší. V roku 2020 klesol počet dojníc o 2000, v roku 2021 o 5000 a v prvom štvrťroku 2024 tempo poklesu pokračovalo. V marci 2024 sa chovalo 114 544 dojníc. SZPM a SMZ požadujú mimoriadnu pomoc vo výške 35 miliónov eur.
Podľa Margity Štefánikovej je podstatou problému rast výrobných nákladov v porovnaní s príjmami prvovýrobcov. „Požiadavka o mimoriadnu podporu prvovýroby mlieka vo výške 35 miliónov eur vychádza z reálnych čísel. Ide o 4 centy na každý liter mlieka, ktoré by mohli stabilizovať stavy dojníc a zabezpečiť výrobu tejto základnej potraviny.“
Vplyv na dodávky a medzinárodný kontext
Slovenské dodávky mlieka v roku 2023 boli približne 813 mil. kg, zatiaľ čo v okolitých krajinách (Nemecko, Francúzsko, Holandsko) rástli. Slovenský sektor si uvedomuje potrebu celoeurópskych a širších opatrení - intervenčný nákup a aktualizácia cien na úrovni EÚ by mohol uvoľniť tlak na trhu. Na Slovensku zostáva okolo 300 prvovýrobcov, čo predstavuje pokles oproti roku 2016, keď ich bolo viac ako 450.
SMZ a SZPM zároveň vyzývajú na stretnutie s premiérom a ministrom financií, aby sa prerokoval Strategický plán a potrebná kofinancovania zo štátneho rozpočtu, ktorá by mala reflektovať plán na rozvinutý vidiek a sebestačnosť v potravinách.
Vývoj ukazovateľov mliečnej prvovýroby na Slovensku (2004-2024)
Podľa údajov SZPM sa úžitkovosť dojnice zvýšila z 5 235,3 kg v roku 2004 na 8 052 kg v roku 2023 (+54 %). Priemerný počet dojníc klesol z približne 200 tisíc na okolo 110 tisíc. Produkcia mlieka klesla zo 1 079 mil. kg na 937 mil. kg (2023). Počet prvovýrobcov klesol zo 755 na 323 (k 30. 6. 2024).
Alexander Pastorek poznamenal, že pozitívnym ukazovateľom je iba úžitkovosť, ktorá vzrástla, zatiaľ čo ostatné ukazovatele smerujú dole. Diagnostikované ukazovatele ukazujú, že sektor čelí pretrvávajúcemu tlaku na udržanie produkcie a konkurencieschopnosti.
Slovenský mliekarenský sektor a jeho význam
Na Slovensku 25 väčších mliekarenských podnikov spracováva vyše 90 % kravského mlieka. SMZ - spolu s SMZ - upozorňuje na potrebu podpory investícií do prvovýroby a spracovania mlieka v Strategickom pláne EÚ. Sektor prispieva k zamestnanosti a k daňovým výnosom. Denné spracovanie mlieka na mliekarne dosahuje približne 2,25 mil. kg.
Slovenské mliekarne čelia silnej konkurencii zahraničných producentov a často sú nútené prehodnotiť svoje prevádzky vzhľadom na nestabilné dodávky mlieka a volatilitu cien. Propagácia slovenských mliečnych výrobkov pokračuje cez Mliečny fond, ktorý financuje kampane na podporu spotreby pôvodom zo Slovenska.
Propagácia a podpora spotreby slovenských mliečnych výrobkov
Propagačná kampaň zameraná na zvýšenie spotreby mlieka a mliečnych výrobkov pôvodom zo Slovenska pokračuje aj tento rok. Pôvod produktu je dôležitý pre sebestačnosť, regionálnosť a kvalitu. WHO odporúča konzumáciu mlieka na úrovni 220 kg na osobu ročne, pričom slovenská spotreba sa zvyšuje a predstavuje významný potenciál pre domáci trh.
Pri nákupe mlieka a mliečnych výrobkov by mal spotrebiteľ brať do úvahy ich pôvod. Tradícia regiónu dáva výrobkom silnú pečať a zaručuje čerstvosť a kvalitu. Zvýšením dopytu po slovenských produktoch môžeme zvyšovať výrobu, zamestnanosť a sebestačnosť Slovenska.
Mliečne raňajky na festivale Grape 2025
Na festivale Grape v sobotu 9. augusta 2025 sa slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka spojili, aby uskutočnili mliečne raňajky a prekonali desaťročný rekord v účasti. Pod taktovkou SMZ a SZPM a s podporou producentov mlieka priniesli bohaté menu vrátane mliečnych špecialít aj pre tých s laktózou intoleranciou. Rok 2025 sa zapísal do histórie aj kvôli nákaze slintačky a krívačky, ktorá zasiahla stavy dojníc, avšak cena mlieka zostala relatívne stabilná v priebehu roka.
Vývoj ukazovateľov a finančné ukazovatele (tabuľky a obsahy)
Tabuľky a čísla poukazujú na štruktúru nákladov a výnosov, kde najväčšiu zložku tvoria náklady na krmivá (44,4 %), réžia (14,1 %) a odpisy (10,6 %). Priemerná realizácia mlieka v roku 2024 bola 43,29 €/100 kg, priemerná dodávka mlieka 25,32 kg na kravu a deň, a realizované tržby 11,09 €/KD, čo nepostačuje na pokrytie nákladov 12,80 €/KD bez podpôr. Dodatočné dotácie zvyšujú zisk na +5,69 €/100 kg vďaka doplňujúcim výnosom a subvenciám.
IOFC (Income Over Feed Cost) v roku 2024 dosiahol 5,44 € na dojnicu a deň, čo naznačuje, že po odpočítaní krmív zostáva pozitívny tok peňazí. Napriek tomu sú dlhodobé problémy s financovaním a cenovou nestabilitou na trhu, čo vyžaduje aktiváciu intervencií a lepšiu koordináciu na európskej úrovni.
Štátne kroky a stratégia do budúcnosti
SZPM a SMZ vyzývajú na zintenzívnenie podpory a na jasnú trajektóriu Strategického plánu EÚ, ktorý by mal zabezpečiť investície do prvovýroby a spracovania mlieka aj po roku 2028. Očakávajú tiež reálne kofinancovanie zo štátneho rozpočtu vo výške 45% kľúčových investícií. Odborníci poukazujú na potrebu modernizácie a zlepšenia infraštruktúry v chovoch, podnikov a skladovacích kapacít, aby Slovensko dokázalo lepšie reagovať na výkyvy trhu a zabezpečiť potravinovú sebestačnosť.
Slovenská mliekarenská identita a význam sektoru
Slovenský mliekarenský sektor má významné postavenie v potravinárskom priemysle, s podielom na výrobe viac ako 18 %. Veľké mliekarne zamestnávajú takmer 3000 pracovníkov a ročné tržby sa pohybujú okolo 600 miliónov eur. Sektor je súčasťou vertikály výroby a spracovania na Slovensku, čo zvyšuje pridanú hodnotu a zabezpečuje ekonomiku a zamestnanosť.
Produkcia mlieka na národnej úrovni stagnuje, čo je dôsledkom nízkych výkupných cien, slabého spracovateľského sektora a možnosti fariem diverzifikovať sa do iných odvetví, ak mlieko neprináša dostatočný zisk. Jednak sa očakáva, že Strategický plán a podpora investícií určí dôležité smerovanie vývoja sektora.
Tabuľky a doplňujúce dáta
Tabuľka 1: Štruktúra nákladov na výrobu mlieka v slovenských chovoch dojníc (2024) - najväčšiu zložku tvoria krmivá (44,4 %), réžia (14,1 %) a odpisy (spolu 10,6 %). Celkové vlastné náklady na výrobu mlieka dosiahli 12,80 € na dojnicu a deň, čo predstavuje 50,57 € na 100 kg mlieka. Po odpočítaní vedľajších výrobkov sa náklady znížia na 11,93 € na dojnicu a deň, resp. Realizačná cena mlieka 43,81 €/100 kg a priemerná dodávka 25,32 kg na kravú deň. Bod zvratu je na úrovni 29,22 kg mlieka na kravu a deň; nad týmto bodom je možné dosiahnuť zisk. Priemerný IOFC v roku 2024 bol 5,44 €/kravu a deň.
Tabuľka 2: Priemerná cena mlieka v roku 2024 (43,29 €/100 kg), minimum a maximum ceny v priebehu roka a rozdelenie podľa tried mlieka. Tabuľka 3: Porovnanie strát kráv a prvovýrobcov do 90. dňa laktácie (4,2 % vs 2,1 %). Tabuľka 5: Zdravotné ukazovatele - somatické bunky a lineárne skóre SB. Tabuľka 6: Dĺžka medziobdobia a plodnosť. Tabuľka 7: IOFC a jeho interpretácia.
tags: #zves #prvovirobcov #mlieka