Mnoho žiakov sa stravuje v školských jedálňach a značná časť jedla sa často nedoje. Kam putuje toto nezjedené jedlo a aké sú možnosti efektívnejšieho nakladania s ním? Téme sa venoval aj reportér Adam Zavřel, ktorý upozornil na alarmujúce množstvá odpadu.
Mladí reportéri si dohodli stretnutie s vedúcou školskej jedálne p. Máriou Böhmerovou, aby zistili informácie ohľadom nezjedeného jedla. Zaujímalo ich, kam putuje jedlo, ktoré sa na obedy nedoje, či sa môže použiť na prikrmovanie hospodárskych zvierat a či je možné nevydané jedlo poskytnúť napríklad bezdomovcom.
Posudzovanie súčasnej situácie na Slovensku
Zvyšky z obedov každý týždeň zváža firma Brantner Nova, ktorá sa zaoberá zberom, prepravou a spracovaním odpadu nášho mesta. Nesmú sa dávať ošípaným, aby sa neprenášali rôzne vírusy a baktérie. Nevydané jedlo nie je možné dávať bezdomovcom, pretože sa po dvoch hodinách začne rýchlo kaziť. Zvyšky z jedálne sa odvážajú do firmy Kosit v Košiciach. Tam sa jedlo spaľuje.
Zo školskej jedálne ZŠ Ing. O. Kožucha sa za rok 2014 odviezlo 252 kg zvyškov a 5 litrov použitého oleja. Pri 611 stravníkoch vyhodí školská jedáleň v Beluši približne 150 kilogramov biologického odpadu týždenne a za rok 2025 vyprodukovali 4,04 tony odpadu. Denne sa tak likvidujú tony zvyškov jedla na celom Slovensku a každý týždeň končí v jednej školskej jedálni až 150 kilogramov jedla v odpade.
Legislatívny a inštitucionálny rámec
Školské jedálne sú viazané prísnymi normami z dielne Ministerstva školstva a Ministerstva zdravotníctva, ktoré určujú, čo a ako často sa má variť. Podľa čl. 2 nariadenia Komisie č. 142/2011 na kuchynský a reštauračný odpad patria aj neskonzumované zostatky pokrmov a potravín rastlinného aj živočíšneho pôvodu vzniknuté pri prevádzke zariadení spoločného stravovania. Prevádzkovatelia zariadení spoločného stravovania sú povinní zabezpečiť oddelené odkladanie kuchynských biologických odpadov v uzatvárateľných nádobách a frekvencia zberu musí byť prispôsobená povahy odpadu a teplote skladovania.
Prevádzkovateľ je povinný na vyžiadanie obce poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s nakladaním s komunálnymi odpadmi. Zákon o odpadoch zakazuje skrmovanie kuchynského odpadu hospodárskymi zvieratami, s výnimkou skrmovania kožušinových zvierat a iba za predpokladu písomného súhlasu veterinárnej správy. Z hľadiska logistiky je potrebné na vyúčtovanie mať obchodný doklad, a odber daného odpadu je často spojený s poplatkami, ktoré sa líšia podľa počtu vývozov a veľkosti zariadenia.
Riešenia a možnosti znižovania odpadu
Jedným z praktických riešení je, aby deti počas týždňa postupne konzumovali aj zvyšky - napríklad buchty a placky, ktoré zostali, odnášali sa do desiatovníkov a zjedli na olovrant alebo ponúkli spolužiakom. Ďalšou možnosťou je odhlásenie sa zo jedla, o ktorom vedia, že im nebude chutiť, vzhľadom na uverejnený týždeň dopredu jedálny lístok.
VoFínsku sa skúša iný model - študenti si sami nalievajú porcie a využívajú bufetový systém so zoznamom zložiek a možnosťou výberu menších porcií. Podľa Eva Ivany M. z projektu Erasmus+ z fínskych škôl sa potravinový odpad vo Fínsku pohybuje okolo 8-10 percent, čo je výrazne menej, než v iných krajinách. Po obede stravníci sami vyhadzujú zvyšky do špeciálnej nádoby, ktorá ukazuje hmotnosť vyhodeného odpadu, čím sa zvyšuje povedomie a motivácia meniť správanie.
V Beluši sa už v rámci skúšky implementuje istý posun smerom k väčšej otvorenosti koexistencie medzi normami a chuťou študentov. Vedúca jedálne Základnej školy v Beluši, Zuzana Rosinová, uvádza, že pred začiatkom každého týždňa musí vytvoriť jedálny lístok, ktorý spĺňa všetky normy, čo znamená prítomnosť cestovín, ryže, strukovín, ryby a mletého mäsa len raz za týždeň. V praxi to znamená, že kuchári pripravujú aj jedlá, ktoré študenti neobľubujú, čo prispieva k vyššiemu množstvu odpadu.
Konkrétne príklady a merania v školských jedálňach
Zo školských jedální v Beluši a Rosine sa ročne vyprodukuje značné množstvo odpadu. Napríklad pri 611 stravníkoch v Beluši je ročne okolo 4,04 tony odpadu a týždenne zhruba 150 kilogramov biologického odpadu. V Rosine pri 611 stravníkoch vyhodené množstvo predstavuje približne 150 kilogramov biologického odpadu týždenne. Meraním odpadu a ankietami medzi žiakmi sa sledujú motivácie a bariéry, ktoré vedú k plytvaniu-napríklad nezáujem o určité jedlá, jazyk jedálnych lístkov a iné.
Zároveň sa skúmajú inovatívne riešenia: od zavedenia možnosť výberu veľkosti porcie, cez externé dopĺňanie jedál doplnkami až po praktické úpravy receptúr a vizuálnej atraktívnosti jedál. Videl sa vyskytuje aj myšlienka na kompostovanie a spracovanie kuchynského odpadu v školách, napríklad prostredníctvom kompostérov a vermikompostovania, ktoré zvládajú aj zvyšky živočíšnych produktov v špeciálnych podmienkach.
Expedícia do zahraničia a porovnania
Podľa rôznych skúseností zo zahraničia sa ukazuje, že iné modely môžu byť funkčné. Vo Fínsku a v niektorých anglicky hovoriacich krajinách sa zvyčajne viac aktívne zapája do stravovania študentov - napríklad samostatné naberanie jedla, menšie porcie, nápadité prezentácie a znižovanie množstva odpadu prostredníctvom zberu a opätovného využitia jedla. V Anglicku sa napríklad zvyknú zbierať zvyšky v špeciálnych modrých vedierkach s označením a rozdeľovaním zvyškov podľa stavu.
Vo Fínsku je však kľúčovým prvkom aj edukácia o potravinovom odpade a aktívne zapojenie žiakov do procesu. Po obede stravníci sami vyhadzujú zvyšky do nádoby, ktorá ukazuje množstvo vyhodeného jedla, čo zvyšuje povedomie a podporuje zodpovedný prístup k jedlu. Okrem toho sa prebytočné jedlo predáva alebo distribuuje, čím sa minimalizuje jeho vyhadzovanie.
Biologický odpad a jeho spracovanie
Biologický odpad možno rozdeliť na rastlinný odpad a kuchynský odpad. Rastlinný odpad vzniká pri údržbe školských pozemkov a možno ho využiť na kompostovanie a vyvýšené záhony alebo nastielanie. Kuchynský odpad zahŕňa šupy, čajové a kávové zvyšky, vaječné škrupiny, starý chlieb a ďalšie zvyšky, ktoré často vyžadujú prísnejšie hygienické noriem a zber do uzavretých nádob označených „Biologický odpad“.
Možnosti spracovania kuchynského odpadu zahŕňajú odovzdanie zmluvnému partnerovi, spracovanie v priestoroch školy (napr. kompostéry GreenGood, vermikompostovanie) a výstupy ako kompost a biomateriály. Inovatívne riešenia a biomateriály sú tiež v popredí so slovenskou značkou Ecompo a biomateriálom NonOilen, čo predstavuje biodegradovateľnú alternatívu plastov využiteľnú v školskom prostredí.
Praktické odporúčania a edukácia
Podľa skúseností vedúcej jedálne Beleuše by bolo možné zaviesť systém podobný fínskemu, avšak vyžadovalo by si to zmenu legislatívy a zmenu zaužívaných návykov. Ako prvú praktickú zmenu uvádza zavedenie bufetového podávania čerstvých šalátov, ktoré v Beluši viedlo k nárastu spotreby zeleniny a bolo krokom k znižovaniu odpadu.
V rámci vzdelávania a zapojenia žiakov je dôležité ukazovať im súvislosti medzi jedlom, produkciou odpadu a ochranou životného prostredia. Zmysel má aj zapojenie rodičov do spoločného plánovania jedál na nasledujúci týždeň a diskusie o výbere jedál, ktoré sa nevyhodiť.
Záver bez konkrétneho nadpisu
Riešenie plytvania jedlom v školských jedálňach je kombináciou legislatívnych úprav, zmeny návykov, edukácie a ambiente bezpečného nakladania s odpadom. Kým jedálenský systém na Slovensku sa opiera o normy a regulácie, fínske prístupy kladú dôraz na dôveru, vzdelávanie a participáciu študentov, čo vedie k nižšej miere vyhadzovania a k zlepšeniu celkovej environmentálnej stope.
