Pokračujeme v publikovaní prác Katalin Vadkerty k histórii pestovania a spracovania poľnohospodárskych plodín na území dnešného Slovenska. Predkladaná práca vyšla v Historickom časopise v marci r. 1975. Bolo to jedno zo skoro bielych miest v slovenskej historiografii. Tento príspevok je teda vlastne prvým pokusom v slovenskej historiografii o ucelenejší náčrt hlavných smerov vývinu poľnohospodárskej výroby na Slovensku za roky 1900-1914.
V krátkom prehľade chceme urobiť iba sondy do tejto problematiky a načrtnúť hlavné momenty rozvoja poľnohospodárskej výroby na Slovensku v rokoch pred prvou svetovou vojnou. Základným pramenným materiálom pre naše úvahy boli uhorské štatistické ročenky, ktoré zachytávajú výsledky poľnohospodárskej výroby, predovšetkým rastlinnej, každý rok, a to podľa výsledkov dosiahnutých v jednotlivých župách. Udávajú rozsah plochy obsiatej jednotlivými plodinami i celkové množstvo dopestovaných plodín podľa jednotlivých druhov, ako aj ich hektárové výnosy.
Hlavné plodiny 18. storočia na Slovensku a ich význam
Medzi najvýznamnejšie obilniny patrila pšenica a sladovnícky jačmeň, ktoré tvorili jadro výživy a priemyselného spracovania. Raž bola ďalšou dôležitou plodinou, no jej výnosy a rozloha osevov boli nižšie než u pšenice. Ovos sa tradične spomína ako plodina hornatých krajov, hoci štatistiky ukazujú znižovanie plôch aj v týchto regiónoch a nárast v oblastiach s vyššou požiadavkou na export. Kukurica sa začala šíriť na Slovensku v 18. storočí ako zďaleka najvýznamnejšia novinka, ktorej pestovanie sa rozšírilo najmä na južných oblastiach Slovenska a v neskoršom období aj v ďalších regiónoch.
V rubrike okopanín zaujímavo vystupuje zemiak, ktorý získa čoraz väčší význam až v 19. storočí. Pôvodne prišiel do Rakúsko-Uhorska z Ameriky v 18. storočí a postupne sa šíril, pričom prvé písomné zmienky o pestovaní na Slovensku pochádzajú z polovice 18. storočia. Významné míľniky predstavovali najmä obdobia poľnohospodárskych reforiem Márie Terézie a potápačie spôsobené katastrofálnym výskytom neúrody v rokoch 1771-1773, čo urýchlilo prijatie nových plodín a agronomických metód.
Kukurica na slovenskom území: „Turkyňa“ a historické súvislosti
Kukurica (Zea mays) prišla na územie Slovenska v roku 1725 z Turecka, preto sa často označovala ako „turecká pšenica“ alebo „Turkyňa“. Podľa Kataríny Nádaskej sa kukurica udomácnila na juhu Slovenska už v 17. storočí, počas vojnových nepokojov v strednej a juhovýchodnej Európe. Prvé písomné zmienky o pestovaní v Holíči siahajú do 18. storočia. Technické postupy zahŕňali výber zŕn z najlepších klasov, sadenie do hniezd 40 na 40 cm, a intenzívnu starostlivosť o pôdu, vrátane maštaľného hnojiva.
Na spracovanie kukurice sa používalo moržovanie na drevených stoličkách s upevneným nožom, neskôr moržuváky; zrniny sa melú na múku a pripravuje sa kukuričná kaša. Kukurici sa v období 18. storočia venovala postupne rastúca pozornosť, pričom špecifické oblasti ako Žitný ostrov a dolný tok Váhu sa javia ako vhodné pre pestovanie kukurice na zrno. Využívanie kukurice ako krmivo a surovina pre ďalšiu spracovateľskú halu sa uplatnilo už v tomto období.
Zemiaky: cesta na Slovensko a transformácia hospodárstva
Na Slovensku dorazili zemiaky až v 18. storočí a masové rozšírenie nastalo až v 19. storočí. Prvé zmienky pochádzajú z roku 1768 od mnícha Cypriána z Červeného Kláštora a ďalšie z roku 1786, kde sa spomína príchod zemiakov na Spiš. Poľnohospodárske reformy Márie Terézie a následná hospodárska kríza z rokov 1771-1773 urýchlili ich rozšírenie ako „druhého chleba“. V severných regiónoch (napr. Kysuce, Liptov) sa zemiaky stali kľúčovou zložkou výživy a formovali miestnu kultúru a ekonomiku.
V 18. storočí bolo pestovanie zemiakov skôr výnimočné; „švábka“ - ľudové pomenovanie zemiakov po Tomášovi Švábym, ktorý ich rozmnožil vo Veľkej Lesnej - urobila významný krok k ich rozšíreniu. Postupné rozširovanie v 19. storočí bolo motivované chladnejším podnebím a menej výnosnými oblastami, kde zemiaky lepšie odolávali tlakom hladu spôsobenému suchom či zhoršenou úrodou obilia.
Spracovanie a techniky obrábania pôdy
Techniky obrábania pôdy sa vyvíjali od radla cez drevený pluh až po položivé pluhy s kovovými súčiastkami. Na jeseň sa pôda zorala hrubo, na jar zrovnala a v máji sa sialo. Maštaľný hnoj predstavoval hlavné hnojivo pre obidve plodiny. V 2. polovici 19. storočia sa rastlinná produkcia orientovala na trh; veľkostatky začali pestovať kukuricu, zemiaky a ďalšie plodiny pre komerčné účely, čo zmenilo osevný plán a rozlohu poľnohospodárskych plôch.
Obdobie a spoločensko-ekonomické dopady
Rast pestovania kukurice a zemiakov mal významný dopad na životný štýl občanov a ekosystém regiónov. Obilniny zostávali hlavným zdrojom energie, no rozšírenie nových plodín a inovácie v pestovaní zvyšovali pestovateľskú efektivitu, zlepšovali dostupnosť potravín a formovali miestne tradície a zvyky. Získané poznatky z oblasti štatistík, expozít a inštruktorských aktivít slúžili neskôr ako základ pre systematický rozvoj poľnohospodárstva na Slovensku v ďalšom období.
Prispôsobenie slovenských žúp novým trendom
Rozšírenie expozitúr a vzdelávacích iniciatív zo strany štátnej správy v 1908-1914 podporovalo rozvoj hospodárskej činnosti najmä v horských oblastiach severozápadného Slovenska, pričom došlo k postupnému rozširovaniu kompetencií na ďalšie župy. Avšak pomoc prišla často neskoro a musela čeliť chudobe, drsným prírodným podmienkam a lokálne zaostalosti roľníctva. Napriek tomu vzdelávacie projekty a rozširovanie kvalitného osiva, plemenných zvierat a moderných strojov viedli k postupnému zlepšovaniu agrotechniky a výnosov.
Symboly a dedičstvo poľnohospodárstva
Rozvoj hospodárskej výroby v 18. storočí mal vplyv na kultúrny a sociálny život - od stravovania cez odievanie až po tradičnú hudbu a zvyky. Obdobie prechodov medzi zastaranými a modernými poľnohospodárskymi metódami predstavuje dôležitý míľnik v histórii slovenského poľnohospodárstva, ktorý formoval aj dnešné praktiky pestovania zemiakov, kukurice a ďalších plodín.
Tabuľka: Porovnanie pestovaných plodín v 18. a 19. storočí
| Plodina | Hlavné využitie | Kľúčové poznámky |
|---|---|---|
| Kukurica | Potrava, krmivo, kúrenie | Dominantná novinka; rozšírená najmä na južnom Slovensku; „Turkyňa“ |
| Zemiaky | Druhý chlieb | Podpora reforiem Márie Terézie; rozšírenie v 19. storočí |
| Pšenica | Hlavná obilnina pre mlyny a export | Rast plochy vplyvom dopytu a techník |
| Raž | Hlavne pre potraviny, nadväzovanie na regionálne špecifiká | Pokles v horských oblastiach, nárast inde |
| Jačmeň | Sladovnícky priemysel | V západoeurópskom kontexte významný |
Na záver treba podčiarknuť, že skúmanie 18. storočia a prelomu na 19. storočie ukazuje, ako si slovenské spoločnosti postupne uvedomovali význam modernizácie poľnohospodárstva, akčný tlak reformných politík a úsilie o štrukturálne zmeny vo výrobnom sektore formovali cestu k potravinovej sebestačnosti a regiónom s vyššou prosperitou.
