Východnú Afriku trápi hlad. Utečenecké tábory v Etiópii, Keni či Somálsku praskajú vo švíkoch. Napriek tomu sa pomoc dostane len k málokomu. Dôvodom sú islamskí teroristi zo Somálska. Hoci extrémne suchá postihli aj Keňu či Etiópiu, najhoršie je na tom Somálsko. Práve tu totiž operuje islamistická skupina Šabáb, ktorá má kontakty s al-Kájdou. Teroristi pritom len málokedy dovolia vstúpiť na ich územie humanitárnym organizáciám. V dvoch regiónoch Bakúl a Dolné Šábelsko dokonca podľa OSN zúri hlad. Počet hladných krkov pritom každým dňom rastie, milióny Somláčanov nemajú čo jesť.
- Najviac postihnuté sú preto deti, pretože k nim neprišla pomoc včas alebo vôbec.
- Pomoc môžete aj vy prispieť formou verejnej zbierky HLAD v AFRIKE prostredníctvom Magna detí v núdzi.
- Podľa UNICEF a FAO pretrvávajú výzvy súvisiace s konflikty, nestabilitou a klimatickými zmenami, ktoré zhoršujú potravinovú bezpečnosť v Afrike.
Magna deti v núdzi, slovenská humanitná organizácia, zriadila verejnú zbierku HLAD v AFRIKE. Vyzýva širokú verejnosť na pomoc formou finančných príspevkov. Chlapec Giel z Južného Sudánu, kde je hladomor. Podľa Detského fondu OSN (UNICEF) trpí v dôsledku bojov a dlhodobého sucha v Južnom Sudáne a Somálsku nedostatkom jedla, vody alebo zdravotnej starostlivosti viac ako 15 miliónov detí.
“Nachádzame sa stále v nebezpečnej zóne. Hladomor zasiahol tento rok niektoré časti Južného Sudánu, kam sa podľa OSN môže tento rok ešte vrátiť, a v ohrození je aj Somálsko. Sucho prinútilo v Somálsku v čase medzi vlaňajším novembrom a augustom tohto roka viac ako 890 000 ľudí opustiť svoje domovy, ďalších 160 000 utieklo pred násilím. Okrem opakujúcich sa konfliktov v regióne sa hlavnými príčinnými faktormi krízy stali hospodárske problémy, ako napríklad dvojciferná inflácia a stagnujúca miestna výroba. Rastúce ceny prispeli k potravinovej kríze v západnej a strednej Afrike, kde bude mať takmer 55 miliónov ľudí v najbližších mesiacoch problém uživiť sa, varovali v piatok humanitárne orgány OSN.
Podľa FAO a UNICEF sa počet ľudí čeliacich hladu zvyšuje v súvislosti s konfliktmi, klimatickými zmenami a ekonomickou nestabilitou. “Čas konať je práve teraz. Hlad je komplexný a rozsiahly problém, ktorý postihuje milióny ľudí na celom svete,” doplnil Maximo Torero. Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby odmietlo používanie hladu ako zbrane vo vojne. V Južnej Amerike a Južnej Ázii sa miera hladu zlepšuje, zatiaľ čo Afrika zostáva regiónom s rýchlym rastom populácie a s pretrvávajúcimi problémami spôsobenými konfliktmi a suchom.
Mary´s Meals je známy projekt, ktorý sa snaží pôsobiť v najchudobnejších regiónoch sveta. Projektom sa potraviny poskytujú v školách, čo okamžite utíši hlad a zároveň podporí vzdelávanie. Podľa výrokov projektu sa priemerné ročné náklady na nasýtenie jedného dieťaťa pohybujú okolo 22 €, čo zahŕňa potraviny, dopravu a ďalšie režijné náklady. Dobrovoľníci v krajinách pomoci sú kľúčoví pre fungovanie programu, najmä rodičia, ktorí sa striedajú pri príprave a servírovaní jedál.
V Južnom Sudáne a Južnej Amerike sa ukazuje, že pomoc je efektívna aj pri menšom množstve zdrojov, ak sa opiera o silný lokálny kontext a dobrovoľnícke nadšenie. V Južnom Sudáne dobrovoľníci nasadzovali svoje životy, aby zabezpečili stravovanie pre deti. Napriek rizikám však projekt ukazuje, že aj napriek ťažkostiam je možné dosiahnuť pozitívne výsledky cez spoluprácu so školami, komunitami a miestnymi organizáciami.
Informácie o súčasnom stave a výzvach v Afrike vyplývajú z analýz OSN, FAO a UNICEF, ktoré zdôrazňujú nutnosť kontinuálnej pomoci a zlepšenia miestnej potravinovej bezpečnosti.
V súvislosti s migračným tlakom sú dôležité aj poznatky, že vyššia úroveň vzdelania a lepšie životné podmienky v miestnych komunitách môžu oslabiť impulzy k migrácii. Mary´s Meals svojim programom pomáha zvyšovať vzdelanie a zároveň zabezpečuje stabilný prísun stravy, čo v konečnom dôsledku znižuje migračný tlak. Do mimo Afriky zasahuje projekt skrze dobrovoľnícke a donorské siete a transparentnosť hospodárenia je zabezpečená audítorskými výkazmi a verejnými správami na webe organizácie.
Hlavné faktory prispievajúce k hladu v Afrike zahŕňajú chudobu, konflikty, klimatické zmeny a zlé environmentálne manažmenty, čo vedie k neúrode a nedostatku vody. Zvýšená potreba potravín a vysoké ceny znižujú dostupnosť potravín pre najzraniteľnejšie skupiny. Napriek tomu sú príbehy z Južného Sudánu či Južnej Ameriky dôkazom, že zapojenie komunit a nadšencov môže priniesť pozitívne zmeny a znížiť hlad detí v krízových oblastiach.
Príčiny hladu a súvislosti s dlhotrvajúcimi problémami v Afrike
- Chudoba a nízka ekonomická infraštruktúra limitujúce investície do poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti.
- Ozbrojené konflikty, ktoré narúšajú produkciu a distribúciu potravín a spôsobujú migráciu.
- Klimatické zmeny a extrémne počasie vedúce k suchám a nižšej úrode plodín.
- Sociálne a infraštruktúrne nerovnosti, ktoré zhoršujú prístup k vzdelaniu a základným službám.
Podľa štúdií UNICEF a OSN je potrebné zameranie na lokálne kapacity a vzdelávanie, ktoré dlhodobo znižuje závislosť na vonkajšej pomoci a zároveň znižuje migračný tlak tým, že zlepšuje životné podmienky v pôvodných komunitách.