Šišky - nepravé plody ihličnanov - radím k tomu najlepšiemu, čo príroda vie na dekoráciu ponúknuť. Spája sa v nich pravidelný, šupinami vzorovaný vzhľad, trvanlivosť (ak nejde o jedľu) a relatívna odolnosť so skvelou dostupnosťou. Je až neuveriteľné, že tieto poklady ležia voľne na zemi v parkoch či alejách a ľudia po nich stúpajú. A ešte neuveriteľnejšie je, že som neraz šišky videla už aj v predaji - len s minimálnou úpravou, alebo dokonca aj celkom bez nej. Čerstvo opadnuté šišky sú sýtohnedé až škoricové a často obsahujú semená. Šišky, ktoré opadli v predošlých rokoch, majú mdlejšiu až sivastú farbu a semená neobsahujú. Výhoda čerstvých šišiek spočíva v tom, že bývajú zriedka napadnuté kazmi a plesňami. Staršie zase nerobia neporiadok vypadávajúcimi semenami.
Semena vypadnú, keď sa šiška otvorí. Nie je však šiška ako šiška, nie každá sa hodí všade. Keďže materský strom je častou takpovediac medzipanelákovou drevinou, jeho šiška je asi najbežnejšia, najdostupnejšia v mestách. Pravdepodobne prvá, ktorú budú zbierať deti a začiatočníci. Má však niekoľko nevýhod, pre ktoré ju ja používam už iba zriedka. Po prvé, je zo všetkých šišiek najviac otváravá. To značí, jej vzhľad sa vo vlhkom a suchom prostredí mení najviac. Vo vlhku má podobu kompaktného kužeľa so zaobleným dnom. Za úplného a dlhodobého sucha sú jej šupiny roztvorené kolmo na stredovú os a podstata je plochá. Schnutie a roztváranie trvá aj niekoľko dní. Nesnažte sa šišku pritavovať alebo natesno obkolesiť materiálom, kým nie je plne roztvorená. Keďže šiška je veľká, hodí sa do väčších ikebán a vencov na hroby. Vďaka plochej podstave sa dobre pritavuje. Pozor však na jej zatvorenie vo vlhku.
Z borovice čiernej možno vytvárať tiež kvety podobné gerberám. Strom parkov, alejí, ale najmä - ako už názov hovorí - prirodzená drevina lesa. Jeho šiška vyzerá ako zmenšenina borovice čiernej. Niektoré exempláre sú skutočne drobnučké a dajú sa porovnávať so šiškami smrekovca. Jej vlastnosti sú rovnaké ako u borovice čiernej. Ja ju však pred borovicou čiernou preferujem, práve kvôli tomu, že je menšia a má mnohoraké využitie. Od ikebán, cez adventné vence až po vence výlučne zo šišiek, kde je dôležitou, ba až hlavnou zložkou.
Ideálne je zbierať ju v plne roztvorenom stave za dlhotrvajúceho suchého, teplého počasia. Pri zbere v uzavretom stave nás môže po otvorení nepríjemne prekvapiť prípadnými deformáciami. Vzácnejší okrasný medzipanelákový strom. Jej šišky nepripomínajú šišky predošlých dvoch borovíc, sú úzke, veľmi dlhé so zaoblenými šupinami. Šupiny často priečne praskajú a ľahko sa lámu. Majú len malé využitie vo väčších ikebanách a vencoch na hroby. Dajú sa z nich však dobre vyrábať šiškové kvietky, pričom jej strihanie je nenáročnejšie ako strihanie borovice čiernej.
Naša najrozšírenejšia drevina lesov je menej bežná v parkoch a alejách, kde býva spravidla nahradená smrekom strieborným. Jej šišky sú veľké, podlhovastné. V uzavretom stave ich šupiny priliehajú tesne k sebe a šišky sú v tvare úzkych zahrotených valcov. Kvôli veľkým rozmerom, malej ploche na pritavenie a výraznej zatvárateľnosti som pre šišky smreka lesného nenašla v dekoráciách veľké využitie. Mimoriadne vhodné sú iba do vencov na hroby, práve pre svoju mohutnosť a ľahkú dostupnosť.
Častý dekoratívny strom parkov, medzipanelákových skupiniek stromov, alejí, záhrad. Jeho šišky sú výrazne menšie a svetlejšie ako u smreka lesného. V uzavretom stave k sebe šupiny nedoliehajú. Otváravosť je podobná ako u jeho lesného príbuzného. Vďaka menším rozmerom sú dekoračne prípustnejšie do menších ozdôb. Najmenšie kusy môžu byť súčasťou šiškových vencov, väčšie aj ikebán a adventných vencov. Zbierame exempláre nezalepené živicou, ktorá tieto šišky často znehodnocuje.
O čosi zriedkavejší okrasný strom parkov a medzipanelákových skupiniek. Jeho šišky sú veľmi podobné šiškám smreka lesného, sú však výrazne menšie. Vďaka tejto vlastnosti nájdu uplatnenie v menších dekoráciách, v ikebanách a vencoch. Rovnako ako u smreka lesného, aj jeho šišky sú veľmi otváravé. Nie bežný okrasný ihličnan. Jeho šišky sú veľmi podobné smreku omorikovému (pozri vyššie), preto majú aj podobné využitie. Sú však v priemere o kúsok menšie ako u omoriky a jeho roztváravé šupiny sú kratšie a krehkejšie.
Lesný, už menej parkový a medzipanelákový strom. Druh s malými šiškami, často opadávajúcimi spolu s úlomkami konárov. Dá sa použiť celý takýto konárik obsypaný šiškami alebo len šišky samotné. Šišky sú roztváravé, ale nemenia rapídne tvar. V uzavretom stave šupiny k sebe nepriliehajú. Pre smrekovec mám širokú škálu využitia. Šiškami obsypané lysé konáriky sa dajú použiť ako dekorácia do váz alebo byť súčasťou vencov na hroby.
Jedľa je krásny lesný strom, jej šišky žiaľ nie sú súce prakticky na nič. Ich prirodzenosťou je totiž rozpadnúť sa. Pokiaľ sa k nejakej šiške dostaneme, spravidla to býva nedozretá šiška na vyrúbanom strome. Akokoľvek môže táto šiška vyzerať kompaktne, po dlhšej dobe v suchu postupne prichádza o šupiny, až ostane iba stredové vreteno. Možno použiť šupiny samotné na výrobu napríklad drevnatého kvietku, škridiel pre maketu domčeka a podobne, v tomto je ich ľahká oddeliteľnosť výhodou.
Pomerne vzácny strom botanických záhrad a parkov, zriedkavejšie pestovaný na sídliskách. Jeho šišky však stoja za to. Sú stredne veľké a úplne neroztváravé, možno ich teda použiť bezprostredne po zbere nezávisle na počasí. Ihličnan parkov a iných okrasných skupiniek stromov, v lesoch rastie len vďaka výsadbe. Jej šišky sú veľmi dekoratívne. Majú strednú veľkosť a slabo otváravé, v uzavretom stave k sebe nedoliehajúce šupiny. Cez ne prečnievajú podporné šupiny s troma lalokmi, ktoré vytvárajú na veľmi peknú vzorku. Staré šišky ležiace pridlho na zemi môžu podporné šupiny stratiť. Pozor však na poškodenie podporných šupín pri manipulácií. Vhodná do ikebán a vencov.
Áno, nie je to druh tvoriaci šišky, nie je to ani ihličnan. Napriek tomu ju uvádzam, lebo jej malé, drevnaté plody pripomínajú zmenšeniny šišiek veľmi nápadne. Používam ju najmä na upchtanie škár medzi väčšími šiškami vo vencoch. Na vianočných ministromčekoch zase poslúži ako napodobenina skutočných šišiek. Dorastá do výšky 60 m, z diaľky ho poznáme podľa kužeľovitej koruny. Ihlice sú dlhé asi 1 - 1,5 cm a vyrastajú na konárikoch po jednom z jedného miesta, sú kefkovito rozostavené, veľmi pevné, končisté. Kvitne od apríla do mája, samčie a samičie kvety sa odlišujú farbou. Mladé šišky spočiatku rastú smerom hore (viď foto), dozrievajú v prvom roku. Zrelé šišky sú hnedej farby, majú valcovitý tvar a visia smerom dole. Rastie od juhu Európy až po Severné more. Na Slovensku tvorí prirodzené lesy vo vyšších polohách. V nadmorskej výške 1500 - 1550 metrov je prirodzenou hranicou lesa. Ekologické nároky nemá vysoké. Dobre sa mu darí na rozmanitom geologickom podklade, uprednostňuje hlinité a piesočnaté pôdy. Výborne znáša nízke teploty. Je pôvodnou drevinou vo vysokohorských polohách (900 - 1550 m nad morom).
V minulosti ho vysádzali na rozsiahlych plochách aj na stanovištiach vhodných pre listnaté lesy. Často sa pestuje pre drevo a na ochranu pôdy. Drevo je rovnomerne štiepateľné, pružné, ľahko opracovateľné, mäkké. Kôra obsahuje veľa tanínu. Surová sa spracúva na debnársku smolu, terpentín a kolofóniu. V ľudovom liečiteľstve sa osvedčil odvar z mladých ihlíc a konárikov. Hodnotenie: 83.6%, 17 hlasov
Fenológia a sezónne cykly zohrávajú kľúčovú úlohu pri zbieraní a používaní šišiek. Fenológia skúma časové priebehy vývoja rastlín, vrátane zrelosti plodov a otvorenia šišiek. Pri zrelosti plodov plody či šištice majú charakteristický tvar a zafarbenie, sú dorastené do konečnej veľkosti. Javor horský - plody (dvounažky) sú dorastené, najmä v hornej časti plodstva sa vyfarbujú do žlta a zasychajú.
Rozmanitosť šišiek a ich využitie nie je len estetická záležitosť. Správny výber ihličnanov do záhrady zohľadňuje aj ich odolnosť voči suchu, vlhkosti, a ich možné využitie v interiéri aj exteriéri. Borovice, smreky a jedle ponúkajú rôzne možnosti - od veľkých vencov a ikebán až po malé dekorácie a doplnky v interiéri. Výber a zber šišiek, ako aj ich spracovanie, je dôležitý aj pre udržiavanie genofondu lesov a pre trvalo udržateľné pestovanie ihličnatých stromov.
Využitie šišiek v dekoráciách a záhradách
- Veľké šišky - vhodné do venčekov na hroby a do ikebán veľkých rozmerov.
- Menšie šišky - dekorácie do menších ikebán, vencov a miniatúrnych aranžmánov.
- Šišky bez živice - vhodné na montáže, dekorácie a sušené kompozície.
- Šiškové kvietky z menších šišiek - ľahšie strihanie pre tvorbu kvetov.
- Ostatné časti šišiek - šupiny samotné ako materiál na kvietky či iné makety.
Pestovanie stromu zo šišky je fascinujúci a obohacujúci experiment, ktorý nadchne nielen dospelých, ale aj deti. Zo semien možno vypestovať smrekov, jedľovec, tisovec, borovice, tuje, smrekovca, douglasku, cyprušteka, jedle a dokonca aj cédrov. Dôležité je včas pozbierať plody - šišky, aby sa semená nestihli uvoľniť a vypadnúť. Semená prechádzajú stratifikáciou, po ktorej nasleduje výsev do sterilného substrátu, zvyčajne koncom februára až začiatkom apríla. Optimálna teplota pre klíčenie je okolo 20 °C. Semená ihličnanov klíčia zvyčajne po dvoch až troch týždňoch.
How Do Pine Cones Open and Close?
Zber a záchrana reprodukčného materiálu TANAP
V období od polovice decembra do konca februára zbierajú lesníci šišky zo smrekovca, aby zabezpečili dostatok reprodukčného materiálu na výsadbu v TANAP. Po nazbieraní sa šišky prenášajú do špeciálnej lúštiarne do Semenolesu v Liptovskom Hrádku, kde sa semienka vytriasajú. Semenné sady pod Tatrami sú zdrojom reprodukčného materiálu pre budúce lesy. Zber a spracovanie semien prebieha podľa prísnych kritérií fenotypovej klasifikácie a rozmnožovania z uznaných zdrojov reprodukčného materiálu. Fenológia a klíma určujú načasovanie zberov a výsevu, aby sa zabezpečila čo najlepšia klíčivosť a prežitie vypestovaných jedincov.