Konope má rôzne štruktúry, z ktorých väčšinu môžeme nájsť aj na všetkých ostatných druhoch kvitnúcich rastlín. Konope rastie na dlhých a tenkých stonkách. V čom marihuana oproti iným rastlinám vyniká, sú jej kvety, známe aj ako šišky. Genetická informácia celej rastliny je uložená v semenách. Tie sú produkované iba samičími rastlinami, no nesú genetickú informáciu oboch pohlaví. Na to, aby sa semená premenili na rastlinu, musia vyklíčiť. Sú to prvé listy, ktoré vyrastú zo semien po vyklíčení.
Koreňe vyrastajú zo stonky smerom nadol do pôdy alebo substrátu. Koreň je prvým rastlinným orgánom, ktorý sa vytvorí zo semena počas klíčenia. Pre rastliny, konope nevynímajúc, sú korene nesmierne dôležité. Hlavná stonka konopnej rastliny vyrastá priamo z koreňového systému a podporuje všetky bočné vetvy. Pestovatelia často odrezávajú stonku po približne piatich uzloch, čo rastlinu núti viac rásť do strán. Vetvy vyrastajú zo stonky a tvoria oporu pre vejárovité listy, kvety a šišky. Pestovatelia ich často zastrihávajú. Uzol je bod, v ktorom zo stonky vyrastá vetva alebo jedna vetva vyrastá z druhej vetvy. Priestor medzi uzlami sa nazýva internódium.
Vejárovité listy sú tie listy konope, na základe ktorých marihuanu pozná celý svet. Vyzerajú ako prsty na ruke a ich úlohou je zachytávať svetlo. Cukrové listy obaľujú šišky. Sú pokryté vrstvou živice, ktorá vyzerá ako cukrový posyp. Pestovatelia ich zo šišiek odstraňujú, ale nechávajú si ich. Známe sú aj ako šišky. Kvety konope sú to, čo chceme pri pestovaní získať. Obsahujú kanabinoidy a terpény, ktoré dokážu ovplyvniť mozog alebo poskytnúť liečivé účinky. Kolou sa niekedy, najmä v angličtine (cola), nazývajú súkvetia rastúce blízko pri sebe.
Kališné lístky uzatvárajú samičie pohlavné orgány. Spoločne vytvárajú kalich. Piestik obsahuje reprodukčné časti kvetu. Žiarivo sfarbené vlákna piestika, tenké ako vlas, sa nazývajú stigmy. Stigmy piestikov majú najprv biele sfarbenie a v priebehu dozrievania rastliny postupne tmavnú na žltú, oranžovú, červenú alebo hnedú farbu. Napriek nepatrnej veľkosti trichómov je ťažké ich prehliadnuť. Zvlášť, keď sú v plnej sile a ich ťažká kryštalická živica pokrýva celý kvet. Táto živica sa vylučuje prostredníctvom priesvitných žliazok v tvare hríbov.
Pôvodne sa konopné trichómy vyvinuli na ochranu kvetov pred predátormi a prírodnými živlami. Z týchto priehľadných žliazok vytekajú aromatické zlúčeniny nazývané terpény, ako aj terapeutické kanabinoidy - napríklad THC a CBD. Samčie vs. Konope patrí medzi dvojdomé rastliny, čo znamená, že má samčie a samičie rastliny. Tiež to znamená, že samčie a samičie pohlavné orgány sa vyskytujú na rôznych rastlinách. Samičie rastliny vytvárajú kvety vylučujúce živicu na šiškách, ktoré fajčíte. Naproti tomu, samčie kvety produkujú peľové vrecká. Tie nájdete pri začiatku stonky samčích listov. Samčie rastliny opeľujú samičie, čím sa iniciuje produkcia semien. No kvety, resp. šišky, ktoré konzumujeme, pochádzajú zo samičích rastlín bez semien.
Ak si chcete byť istí, že pestujete len samičie rastliny, siahnite po klonoch alebo geneticky identických odrezkoch z rodičovskej rastliny. Chcete zistiť pohlavie svojej marihuany? Pohlavie konope sa dá jednoducho zistiť pohľadom na uzly tam, kde sa zo stoniek oddeľujú listy a konáre. To je miesto, kde sa na samčej rastline vyvinú peľové vrecúška, ktoré slúžia na šírenie semien, a na samičej rastline sa vyvinie stigma, ktorá zachytáva peľ. Obyčajne sa to dá povedať už štyri týždne od začiatku rastu mladej rastlinky. Niekedy to však môže trvať o niečo dlhšie. Záleží to od toho, ako rýchlo nastane fáza klíčenia.
Niekedy je možné rozoznať pohlavie skôr: Ak uvidíte malé vrecúška na uzloch, ide o samčiu rastlinu. Vždy, keď vidíte obrázok rastliny konope so šiškami, pozeráte sa na samičiu rastlinu. Samičie rastliny konope prijímajú peľ od samčích rastlín. Konope sa však pestuje hlavne pre chutné a voňavé šišky, nie pre semená. Preto je medzi rekreačnými pestovateľmi rozšírená prax pestovania konope bez semien, sinsemilla. Samičie a samčie konope sa pestuje oddelene alebo sa samce úplne odstránia, aby sa zabránilo opeleniu samíc.
Samičie konope produkuje šišky a živicu na šiškách; samčie kvety produkujú peľové vrecká. Samčie rastliny obyčajne vyhadzujeme, aby sme im zabránili opeliť samice, hoci sú dôležité pre genetiku a šírenie informácie - ale to je lepšie nechať na skúsených pestovateľov. Z tohto dôvodu je dôležité sledovať genetiku samčích rastlín. Ich tvar, rýchlosť rastu, odolnosť proti škodcom a plesniam a odolnosť proti klimatickým podmienkam sa môžu prenášať ďalej.
Konopné vlákno - rastlinná hmota získaná zo samičích rastlín. Je hrubá a drsná. Naproti tomu hmota samčích rastlín je jemnejšia. Výroba koncentrátov - samčie rastliny obsahujú malé množstvo kanabinoidov, a preto môžu mať psychoaktívne účinky. Oproti samiciam je toto množstvo pri samcoch veľmi malé. Hermafrodity sú pomerne vzácne. Sú to konopné rastliny, ktoré majú aj samčie a aj samičie pohlavné orgány. Takéto rastliny dokážu opeliť samy seba aj iné rastliny. Rastlina sa môže stať hermafroditom vtedy, keď je vystavená nadmernému stresu. Aj keď v oboch prípadoch dochádza k produkcii peľu, pravé hermafroditné konopné rastliny vytvárajú vrecúška, ktoré sa musia pretrhnúť. Ďalšou častou príčinou vzniku tohto stavu je samotná genetika. Preto je lepšie sa rastlinám so zlou genetikou alebo s históriou hermafroditného vývoja vyhnúť. Ochránite tak svoju celú záhradu. Ak si počas kontroly na ktorejkoľvek svojej rastline všimnete znaky hermafroditizmu, okamžite ju odstráňte.
Ako sa šišky otvárajú a zatvárajú, aby uvoľnili semená v správnom momente, keď šišky neobsahujú svaly ani nervy a v dospelosti sú tvorené odumretými bunkami? Keď je šiška mokrá, šupiny sú ohnuté smerom k špičke a tým sú štrbiny za semenami uzavreté. Keď šiška vysychá, šupiny sa narovnávajú a šiška otvára štrbiny so semenami. Semienka sú tak vo vnútri šišky chránené až do suchého dňa, kedy je najvýhodnejšie, aby zo šišky začali vylietavať. Podrobné vysvetlenie a princíp zmeny tvaru možno vidieť na experimente s dvojvrstvovou šupinou.
Trik spočíva v tom, ako sú jednotlivé šupiny na šiške vytvárané. Každá šupina má dve vrstvy s rôznymi schopnosťami absorbovať vodu. Po daždi sa viac nasiakavá vrstva predĺži a ohýba druhú vrstvu. Po vyschnutí napätie mizne a šiška sa otvorí. Podobný princíp sa dá využiť aj v iných technológiách, ako napríklad bimetalové pásky alebo vlhkomery. Väčšina týchto systémov vyžaduje energetické vstupy, no šišky fungujú samé od seba bez potrebného vstupu energie.
Namiesto energetických vstupov teda šiškový systém ponúka inšpiráciu pre inžinierov pri navrhovaní mechanizmov, ktoré sa môžu pohybovať a meniť tvar bez vstupu energie. Predstavte si nové stavebné materiály, ktoré reagujú na vlhkosť; napríklad samo-nastaviteľné žalúzie alebo solárne panely, ktoré sledujú slnko pomocou bimetalických pásikov. Podobne aj oblečenie by mohlo meniť priepustnosť pre vzduch podľa vlhkosti. How Pine Cones Open and Close (case study).
Keď prejdeme k ďalším témam v článku, objavíme aj zaujímavé poznatky o píniových orieškoch a ich zbere. V USA existuje zákon týkajúci sa zberu píniových orieškov. V Nevade zaručujú zmluvy a zákon o zbere, že výhradné právo žať píniové oriešky majú tamojšie indiánske kmene. Píniové oriešky sú jedlé semená zberané z borovíc, ktoré sa prevažne pestujú v Európe, USA a Ázii. Semená borovice sa nachádzajú v šiškách a dozrievajú tam 18 mesiacov. Ručný zber je náročný na čas aj prácu.
Najčastejšie sú zberané z borovice píniovej, mexickej a kórejskej. Píniové oriešky sú považované za pochúťku v mnohých kultúrach a zároveň bohatým zdrojom živín ako vitamín E, fosfor, zinok a ďalšie. Po zbere sa šišky otvárajú za pomoci tepla, nasleduje lúpanie, umývanie a triedenie jadier. Odporúča sa ich konzumovať čerstvé, pretože rýchlo horknú. Orechy sa používajú aj na výrobu oleja - lisovaný za studena sa hodí do kozmetiky a kozmetických masáží.
Okrasné dreviny a ihličnany ponúkajú rozsiahle možnosti rozmnožovania. Rozmnožovanie semenom (generatívne) je možné pre všetky listnáče, z ktorých získame cenné semená, a pre niektoré druhy kry a kultivary. Sejba semien sa zvyčajne vykonáva na jar; pre chúlostivé druhy môžeme použiť aj ďalšie metódy ako sejba pod sklo. Vegetatívne rozmnožovanie zahŕňa odrezky drevnaté, bylinné, koreňové a púčikové, potápanie a odkopky, vrúbľovanie a očkovanie na spiace alebo bdiace očká.
Všeobecné tipy a upozornenia: klíčivosť semien nie je vždy istá a je lepšie vysadiť viac kusov, aby sme zvýšili šancu na úspech. Semená cédrov, jedlí, dubov a javorov treba stratifikovať čím skôr po zbere. Suché skladovanie nie je ideálne, zvlášť u semien s vysokou vlhkosťou. Pre konkrétne druhy platí špecifický postup stratifikácie a výsevu podľa klíčivosti a environmentálnych podmienok.
Výber a zber šišiek je kľúčovým krokom k úspešnému pestovaniu. Ideálny čas na zber šišiek býva november, prípadne október až november; pre céder môže byť vhodný aj január až marec. Semená je potrebné navlhčiť, stratifikovať a následne vysiať do sterilného substrátu, ideálne perlitom. Teplota okolo 20 °C a dostatok svetla podporujú rýchle klíčenie. Doba klíčenia býva dva až tri týždne, niektoré druhy môžu klíčiť aj dlhšie, až mesiac či dlhšie.
Rastu ihličnanov zo semien je fascinujúce a odmena stojí za trpezlivosť. Pestovanie zo semien umožňuje získať nové rastliny borovíc, jedľov, tisov a ďalších stromov priamo zo semien zo šišiek. Pri väčšom počte výhonkov je potrebné ich opatrne oddeliť a presadiť, aby nedošlo k vzájomnému súťaženiu o živiny. Dospelý strom môže vyrásť zo semien za približne päť rokov s primeraným hnojením a správnou starostlivosťou.