Pestovanie a predaj maku vo Švajčiarsku legislatíva: prehľad a súvislosti

Uverejnené streda, 28. Slovákom zachutil mak a potvrdzujú to aj aktuálne štatistiky. Priemerná spotreba tejto potraviny za posledných 20 rokov dokonca narástla z 300 gramov až na pol kilogramu na obyvateľa. V produkcii maku napriek tomu stále nie sme sebestační, v posledných rokoch sa však u nás etablovali viacerí domáci pestovatelia a tak si Slováci môžu vyberať aj z viacerých domácich značiek. Ani maku totiž neprospieva dlhšia preprava a zmeny skladovacích teplôt. Makovník bol vždy súčasťou našej kultúry, zatiaľ čo v niektorých západných krajinách sa na mak pozerajú ako na drogu a makový koláč by ste tu hľadali márne. V bežnom potravinárskom maku - semene maku siateho však omamné látky nemajú čo hľadať. Na výrobu liečiv sa totiž v súčasnosti pestujú špeciálne odrody.

Množstvo maku na trhu je takmer šesťnásobné oproti situácii spred 20 rokov. Kým v sezóne 2000/2001 sa na Slovensku spotrebovalo 1640 t maku z celkového množstva 1718 t na trhu, v roku 2020/21 to už bolo cez 6500 t z celkového množstva 10-tisíc t. Dovoz stúpol za 20 rokov takmer päťnásobne, vývoz však až 46-násobne. Znamená to, že začala výrazne narastať domáca produkcia, za 20 rokov stúpla takmer na osemnásobok. Čísla však ukazujú aj to, že kým pred 20 rokmi sme museli takmer dve tretiny maku, ktorý sa spotreboval, dovážať, v súčasnosti je jeho spotreba o necelú tretinu vyššia ako produkcia. Podľa údajov Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP) domáca produkcia pokryla spotrebu na 71 percent.

Makovú slamu, teda nepoužité makovice, mohli farmári predávať farmaceutickým spoločnostiam. Domáca produkcia však zrejme slúžila hlavne na konzumáciu. V štúdii Štátnej veterinárnej a potravinovej správy z roku 2008 sa uvádza, že farmaceutická firma Zentiva až 95% makoviny dovážala z ČR a iba necelých 5 percent brala z domácej produkcie. To sa však zrejme časom zmenilo. V súčasnosti sa na Slovensku pestujú odrody s nízkym obsahom alkaloidov na potravinárske účely a pribúdajú nové - s vysokým obsahom alkaloidov na výrobu liekov. Celkovo ich rastlina obsahuje asi 50, najvýznamnejšie sú morfín, čo je silné analgetikum na tlmenie bolesti a kodeín, ktorý slúži pri liečbe kašľa.

Infografika: vývoj spotreby maku a jeho využitie na Slovensku

Pri výrobe liečiv je dnes dôležitý obsah alkaloidov v maku. Napríklad odroda IS Morison vypestovaná v roku 2020 obsahuje 1,8 percenta morfínu v sušine toboliek, pričom bežné odrody na potravinárske účely obsahujú do pol percenta morfínu. Štatistický úrad SR neuvádza, koľko maku sa pestuje na aký účel. Podľa odhadov Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra bolo v roku 2021 na technické účely určených 2 670 hektárov z celkovej osevnej plochy 5 637 hektárov.

Napriek tomu sa však v posledných rokoch viackrát stalo, že bolo treba z trhu stiahnuť mak s obsahom omamných látok. V roku 2019 to bol napríklad mletý mak vlastnej značky diskontu Lidl, v roku 2020 sa slovenský mak dvakrát objavil v európskom systéme rýchleho varovania pre potraviny RASFF pre vysoký podiel alkaloidov v semenách. “Semeno maku od prírody neobsahuje alkaloidy,” podotýka Bálint Varga, riaditeľ spoločnosti Slovak Mak. Ak sa v ňom tieto látky objavili, mohlo sa tak podľa jeho slov stať pri nedokonalom čistení.

Legislatíva a povinnosti pestovania

Mak nemôže pestovať každý. V roku 1998 bol zákonom označený ako omamná látka. Odvtedy platí, že bez povolenia je ho možné pestovať na ploche menšej ako 100 m2 len na potravinárske účely. “Pestovateľ musí ministerstvu preukázať zdravotnú aj odbornú spôsobilosť,” hovorí B. Varga. Mal by mať vysokoškolské vzdelanie v špeciálnych odboroch ako lekár, farmaceut, alebo absolvovať školenie na Slovenskej zdravotníckej univerzite. Preukázať musí aj technickú a materiálnu vybavenosť k pestovaniu, ale aj dohodu so spracovateľskou firmou o odstránení makovej slamy, alebo čestné prehlásenie, že ju zlikvidoval sám, napríklad zaoral.

Podľa zákona 167/1998 Zb. o návykových látkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa pestovanie maku riadi medzinárodnými dohodami a dohľadom zo strany ministerstva zdravotníctva. Na väčšie výmery než 100 m2 je potrebné povolenie a dodržanie prísnych podmienok. „Dohovor OSN z roku 1961 hovorí o možnosti zákazu, ale aj o dohľade nad pestovaním,“ uvádza text zákona. Drobní pestovatelia nepotrebujú povolenie, ale každý pestovateľ na potravinárske účely musí zabrániť zneužitiu makovej slamy na výrobu omamných a psychotropných látok a vstup cudzích osôb do porastu je zakázaný.

Schéma procesu získavania makových alkaloidov a kontrolných mechanizmov

Praktické aspekty pestovania maku na Slovensku

Pestovanie maku siaty na ploche väčšej ako 100 m2 vyžaduje povolenie a preukázanie odbornej spôsobilosti. Samotné pestovanie maku nie je jednoduché: vyžaduje kvalitnú pôdu, dobrú výživu a pravidelnú závlahu. Mak najlepšie rastie na stredne ťažkých pôdach bohato vyživovaných humusom a na rovinatých až mierne kopcovitých terénoch vo výške 300 - 600 m. Príprava pôdy na jeseň a dôkladné spracovanie pôdy rozhodujú o úspechu.

Siatie maku prebieha veľmi skoro, dokonca v niektorých prípadoch aj na sneh. Semeno sa vysetuje do riadkov s rozstupom 30-35 cm a hĺbkou 0,5-1,5 cm. Po vysiatí je potrebné zavlažovať aspoň raz týždenne a po odkvitnutí je potrebné obmedziť zavlažovanie kvôli vyzrievania makovíc. Počasie výrazne ovplyvňuje aj kvalitu maku: extrémne horúčavy môžu skracovať vegetačnú dobu a znižovať veľkosť granulácie semena.

Tiež je dôležité sledovať choroby ako pleseň maková a helmintosporióza, ktoré môžu výrazne znižovať výnosy. Ochrana porastov zahŕňa morenie osiva, skorú sejbu, likvidáciu rastlinných zvyškov a včasné fungicídne ošetrenie. Okrem chorôb sú dôležití aj škodcovia ako krytonos makovicový a vošky makové; ich kontrola zahŕňa morenie osiva a prípadné foliárne zásahy insekticídom podľa poveternostných podmienok.

Infografika: hlavné faktory úspešného pestovania maku (pôda, voda, teplota, ochrana)

Špecifické riziká a bezpečnostné pravidlá

Na export makovej slamy, bohaté na alkaloidy, je v Slovenskej Republike potrebná vývozna licencia. Ďalšie pravidlá sú stanovené európskymi odporúčaniami a vyhláškami SR. Európska komisia vydala v roku 2014 odporúčanie o osvedčených postupoch na prevenciu a zníženie prítomnosti alkaloidov ópia v makových semenách a vo výrobkoch z makových semien; minimálne požiadavky pre uvádzanie na trh potravinárskeho maku sú uvedené vo vyhláške MPRV SR č. 132/2014 Z. z. Žiadosť o povolenie pestovania maku musí okrem ostatných dokladov obsahovať aj doklad o odbornej spôsobilosti.

V súčasnosti sú pestovatelia menej ambiciózni v rozsahu produkcie, pretože mak siaty je v niektorých krajinách nelegálny a vyžaduje špeciálny režim. Napriek tomu je mak na Slovensku pestovaný aj na exportné účely a na domáce spracovanie, pričom jeho legálnosť a podmienky sa pravidelne upravujú na základe medzinárodných dohôd a národných predpisov.

Príklad praktickej výživy a hnojenia

Mak vyžaduje vyvážené živiny: na vytvorenie 1 tony semena a zodpovedajúceho množstva makoviny porast z svojho poľa odčerpá významné množstvo dusíka, fosforu, draslíka, vápnika a ďalších prvkov. Nedostatok živín môže viesť k obmedzeniu rastu a zhoršeniu kvality semien. Hidro- alebo mineralizované hnojivá sa do pôdy vpravujú ešte pred výsevom; mikroživiny B, Zn a Mn sa odporúča doplniť v kritických fázach kvitnutia a tvorby peľových tetrád, čo pozitívne ovplyvňuje opeľovanie a úrodu semena.

Ako rastie mak, pestovanie maku, domaci mak, mak z Farma Tekvička

Historický a súčasný kontext

História maku siaha do 5. tisícročia pred Kristom a v Európe sa pestuje už od stredoveku. Mak má v rôznych kultúrach symbolický význam a jeho látky boli využívané na liečebné aj narcotické účely. V súčasnosti sa rozlišujú odrody s nízkym obsahom alkaloidov pre potravinárske účely a odrody s vysokým obsahom pre farmaceutický priemysel. Sledovanie a riadenie pestovania maku je v Slovenskej republike prísne legislatívne regulované, aby sa zabránilo zneužitiu prostriedkov a aby sa zabezpečila kvalita a bezpečnosť potravín a liečiv.

Mak na Slovensku je regulačne zaradený medzi plodiny s osobitným režimom. Žiadateľ musí preukázať odbornosť a musí dodržiavať informačné povinnosti voči MZ SR a iným inštitúciám. Dôsledkom dohôd a predpisov je, že pestovanie maku siateho vyžaduje nielen odborné vedomosti, ale aj zodpovedný prístup k spracovaniu a skladovaniu, aby sa predišlo stratám a kontaminácii alkaloidmi.

tags: #ako #to #je #s #makom #vo