Kukurica siata (Zea mays ssp. mays) je jednoročná rastlina z čeľade lipnicovitých, pôvodne domestikovaná Indiánmi na území dnešného Mexika. Je to kultúrna plodina s veľmi bohatou históriou a významom pre potraviny, priemysel aj tradičné používanie v rôznych regiónoch sveta.
História a pôvod
Kukurica je jednou z najstarších rastlín na svete a spôsob jej domestikácie je jednou z najväčších genetiky záhad. Predpokladá sa, že vznikla vývojom a selekciou z teosintu (skupiny amerických tráv z rodu Zea). Do Európy sa dostala po príchode Španielov do Ameriky a na Slovensko prišla z Maďarska v polovici 18. storočia. V súčasnosti je rozšírená po celom svete vďaka svojej prispôsobivosti a cudzoopelivosti.
Morfológia a botanický opis
Kukurica siata dorastá do výšky približne 1 až 3 metre (u nás 1,2 až 3 m). Má plné, vzpriamené stonky; listy vyrastajú striedavo z dlhých pošv a tvoria dve zvislé rady. Na hlavnom steble býva 8-12 listov u skorších odrôd, až 24 a viac u neskorších. Rastlina je jednodomá a jednopohlavná; samičie súkvetie (šúľok) sa nachádza v pazuchách listov a je chránené obalovými lístkami, samčie kvety (metlina) na špici rastliny bývajú taktiež zreteľné. Plod - obilka - je nahá a môže mať rôzne farby od bielej po čiernu. Endosperm a klíčok tvoria zrnko spolu s ďalšími zložkami.
Počet chromozómov a rozmnožovanie
Kukurica je rastlina s haploidným počtom chromozómov n = 10. Rozmnožuje sa prirodzene semenom, pričom v prirodzených podmienkach sa väčšina oplodní cudznym opelením. Samčie pohlavné orgány dozrievajú skôr a umožňujú cudzoopelivosť, hoci v mnohých moderných odrodách dozrievajú kvety súčasne. Počas domestikácie stratila kukurica schopnosť uvoľňovať semená z klasu, čo znamená výraznú závislosť na človeku pri kultivácii.
Fyzikálne a chemické vlastnosti
V plode je obsah škrobu hlavnou zložkou (typicky 60-80%), podiel bielkovín môže dosahovať 6-22%, tuky 1,5-15%, a ďalšie zložky vrátane vlákniny a minerálov. Z vitamínov sú významné vitamíny skupiny B, vitamín C a E, ďalej draslík, fosfor, horčík, jód a ďalšie microživiny. V endosperme sa nachádza rôzny podiel škrobu, ktorý určuje využitie kukurice - či už na potraviny, alebo priemyselné spracovanie.
Ekonomický a spoločenský význam
V rozvinutých krajinách sa kukurica pestuje najmä ako krmivo pre dobytok (zrno alebo siláž) a ako surovina pre spracovateľský priemysel. Priamá konzumácia ako potraviny je okrajová, hoci sladká kukurica (zelenina) naberá na význame. V potravinárskom priemysle slúži ako zdroj oleja, škrobu, glukózy, fruktózového sirupu a bioethanolu. V rozvojových krajinách Latinskej Ameriky a Afriky je kukurica hlavným zdrojom kalórií pre dedinské obyvateľstvo; v Ázii je používanie približne vyrovnané medzi potravinami a krmivom. Z globálneho pohľadu tvoria zrná kukurice na zrno približne 21 % priamej spotreby ako potraviny a plodina je zdrojom pre viac ako 500 druhov výrobkov.
Odrôdy a typy kukurice na zrno
Podľa tvaru zásobného škrobu v endosperme sa rozlišuje niekoľko typov, napríklad:
- Pukancová (reventador, popcorn) - malé zrná s mäkkým jadrom a tvrdým plášťom, ktoré pri zahrievaní praskajú;
- Tvrdá (duro, flint) - podobná popcornu, väčšie zrno, odolná voči chladu, dobrá skladovateľnosť;
- Škrobnatá (blando) - na múku, mäkké jadro, ľahko sa melie, najbežnejšia konzumná kukurica;
- Konský zub (dentado) - endosperm s výduťou pri schnutí, široko rozšírená;
- Cukrová - endosperm bohatý na cukry a menej škrobu, menej tradičná pre priemysel.
Šľachtiteľstvo a genetické modifikácie
Významný je koncept heterózy (hybridná sila F1 generácie). GM kukurica je kontroverzná a zahŕňa Bt-kukuricu, ktorá obsahuje gén Bacillus thuringiensis poskytujúci odolnosť voči niektorým škodcom. Námietky sa zameriavajú na možné alergické reakcie, dopady na necieľové druhy hmyzu a riziko nekontrolovaného kríženia s netransgénnymi odrodami. Na Slovensku bola v roku 2006 schválená možnosť oficiálneho pestovania GM kukurice MON 810. Odborníci však upozorňujú na potrebu opatrnosti a rešpektovanie lokálnych biodiverzitných hodnôt, najmä v Mexiku, kde sú lokálne odrody kukurice dôležité pre kultúru a genetickú diverzitu.
Aplikácie a využitie v praxi
Kukurica sa využíva v potravinárstve aj priemysle: olej, škrob, glukóza, fruktózový sirup, bioethanol a iné. ZHladní sa aj na možnosti využitia biomasy a doplnených inovatívnych riešení vrátane bioplastov a proteínov pre medicínu. V rozličných regiónoch sa pestuje najmä na siláž alebo na zrno podľa klimatických podmienok a ekonomických cieľov poľnohospodárov.
Rastlinné sprievodné informácie a praktické tipy
Pri pestovaní kukurice na zrno je dôležitá hlboká a dobre provzdušnená pôda, s vhodnou výživou a vodným režimom. Optimálna hustota porastov sa líši podľa odrody a regiónu, bežne však predstavuje 75 000-95 000 rastlín na hektár. Kukurica je C4 rastlina, čo z nej robí efektívnu plodinu s vysokými výnosmi a relatívne nízkymi nárokmi na vodu za dostatočného osvetlenia. Domovom kukurice je Amerika, ale dnes je pestovaná na celom svete a významne prispieva k potravinovej bezpečnosti, ekonomike a technickému rozvoju krajín.
Dejiny sveta podľa kukurice - Chris A. Kniesly
Krátky prehľad v tabuľke
| Typ kukurice | Charakteristika | Použitie | Najčastejšie regióny |
|---|---|---|---|
| Pukancová (popcorn) | Malé zrná, mäkké jadro, tvrdý plášť | Jedlo po prasknutí | Globálne |
| Škrobnatá (blando) | Mäkké jadro, ľahké melenie | Tortily, múka | Celosvetovo |
| Konský zub (dentado) | Jadro s výduťou po sušení | Krmivo, priemysel | Celosvetovo |
| Cukrová | Vysoký obsah cukrov | Sladká kukurica, potravinárske použitie | Široko |
| Čistá kukurica na zrno (dentata/opelovaná) | Rôzne veľkosti zŕn | Krmivo, priemysel | Globálne |
Na Slovensku sa kukurica integrovala do potravinového a priemyselného sektora, pričom tradičné výrobky z kukurice sú často súčasťou ľudových tradícií a kultúrnych praktík. Zvláštny význam má aj kultúrne a ekonomicky významná diversifikácia odrôd a ich vhodný výber pre dané klimatické a pôdne podmienky.