Spotreba mäsa je dlhodobo jedným z kľúčových ukazovateľov spotrebiteľských trendov v potravinárstve a má významný vplyv na životné prostredie, zdravie populácie aj ekonomiku. V Európe sa stravovacie návyky v súvislosti s mäsom výrazne menili za posledných šesť desaťročí, pričom vývoj tohto trendu odráža spoločenské, hospodárske a politické zmeny.
Globálne trendy v spotrebe mäsa
Svetová produkcia mäsa v roku 2019 zaznamenala pokles o takmer 2 % oproti predchádzajúcemu roku, čo bolo spôsobené najmä africkým morom ošípaných. V Číne, najväčšom producentovi mäsa, klesla produkcia o 10 %. Napriek tomu sa v krajinách ako Argentína, EÚ, USA a Turecko produkcia zvýšila. Priemerná cena mäsa v roku 2019 bola vyššia o 5,6 % oproti roku 2018, čo bolo spôsobené zdražovaním bravčového, ale aj hydinového a hovädzieho mäsa kvôli zvýšenému dopytu v Ázii. Export mäsa vzrástol o 4 % na 36 miliónov ton.
Predpokladá sa, že do roku 2029 sa svetová produkcia mäsa zvýši o takmer 40 miliónov ton na 366 miliónov ton, pričom hlavným hnacím motorom bude hydinové mäso. Rozvíjajúce sa krajiny budú mať na tomto náraste 80 % podiel. Priemerná spotreba mäsa na osobu by mala mierne vzrásť na 34,9 kg v roku 2029. V roku 2029 sa predpokladá spotreba hovädzieho mäsa na úrovni 76 miliónov ton (podiel na náraste 16 %), bravčového mäsa 127 miliónov ton (podiel na náraste 28 %) a hydinového mäsa 145 miliónov ton.
V rokoch 2000 až 2019 došlo na celom svete k veľkým zmenám v spotrebe mäsa. V juhoamerických krajinách s relatívne vysokou spotrebou mäsa v roku 2000 boli pozorované ročné nárasty o viac ako 1 kg na obyvateľa. Celkový pokles spotreby mäsa bol zaznamenaný v šiestich krajinách. Podiel celosvetovej spotreby hovädzieho mäsa na celkovej spotrebe mäsa sa medzi rokmi 2000 a 2019 znížil o 3,9 percentuálneho bodu. Spotreba hovädzieho mäsa sa zvýšila len v Etiópii, Izraeli, Saudskej Arábii, Turecku a Vietname. Spotreba bravčového mäsa na obyvateľa sa mierne zvýšila v Číne a výrazne vo Vietname. Podiel spotreby bravčového mäsa na celkovej svetovej spotrebe mäsa bol v roku 2019 nižší ako v roku 2000. Vo Vietname a Číne sa bravčové mäso podieľalo na celkovej spotrebe mäsa na obyvateľa dvoma tretinami v roku 2000, no v roku 2019 predstavoval jeho podiel len polovicu celkovej spotreby mäsa. Spotreba hydiny na obyvateľa sa v sledovanom období v 13 krajinách viac ako zdvojnásobila. Takmer všetky skúmané krajiny (30 z 35) zvýšili spotrebu medzi rokmi 2000 a 2019.
Podľa posledných prognóz Organizácie spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) sa globálna spotreba mäsa v tomto roku zvýši o viac ako 1 %, obzvlášť v krajinách s nízkym a stredným príjmom. Svet spotrebuje v roku 2021 okolo 350 miliónov ton mäsa, pričom spotrebiteľmi sú najviac uprednostňované bravčové a kuracie mäso.
Najväčší nárast spotreby mäsa sa očakáva v Brazílii, Indonézii, na Filipínach, v Spojených štátoch a vo Vietname. V Afrike sa spotreba mäsa zvýši až o 33 %. Najvyšší podiel na tomto raste bude mať hydinové mäso (až 62 % dodatočnej celosvetovej spotreby mäsa). Hlavnými dôvodmi sú dostupná cena a priaznivé nutričné vlastnosti kuracieho mäsa, ako aj nižší vplyv na životné prostredie. Spotreba bravčoviny bude rásť len mierne, ale zostane základnou zložkou globálnej stravy (13 % celkovej spotreby mäsa). Jej spotreba pravdepodobne vzrastie vo všetkých regiónoch sveta okrem Číny, Európskej únie, Japonska a Švajčiarska, kde spotrebu ovplyvňujú zdravotné, environmentálne a sociálne otázky. Celosvetová spotreba hovädzieho mäsa zostane pravdepodobne stabilná (okolo 6 kg ročne), s klesajúcim dopytom v Európe, Severnej Amerike a Oceánii, a miernym nárastom v Ázii a na Blízkom východe.
Do roku 2034 sa celkové emisie skleníkových plynov z produkcie mäsa zvýšia o 6 % na približne 3,5 gigatony ekvivalentu CO2, pričom najväčší podiel na tomto zvýšení bude mať rastúca produkcia mäsa v Afrike. V porovnaní s tým sa očakáva, že emisie v Európe klesnú o 7 %.
Trendy v spotrebe mäsa v Európe
V Európskej únii klesne produkcia mäsa v roku 2022 o 3,0 % na 43 miliónov ton, čo je najvýraznejší pokles od roku 2015. Nižšie objemy produkcie sa očakávajú pri všetkých druhoch mäsa s výnimkou ovčieho a kozieho mäsa. Hlavnými dôvodmi sú vysoké výrobné náklady, zhoršenie exportných možností, klesajúca spotreba a choroby zvierat. Hlavným dôvodom poklesu je prepad produkcie bravčového mäsa v Nemecku, z časti spôsobený africkým morom ošípaných.
Očakáva sa pokles vývozu mäsa z EÚ o 11,4 %, najmä kvôli nižšiemu predaju bravčového mäsa do Číny. V prípade hydinového mäsa sa očakáva pokles medzinárodného predaja z EÚ o 2,2 % v dôsledku nižšej konkurencieschopnosti na svetovom trhu.
Na druhej strane sa v roku 2022 očakáva výrazný nárast dovozu mäsa do EÚ o 315 000 ton na takmer 1,54 milióna ton, najmä hovädzieho a hydinového mäsa z Brazílie. Dôvodmi sú nižšia domáca produkcia a zvýšený dopyt po skončení koronových opatrení.
Celková spotreba mäsa v EÚ klesne v porovnaní s rokom 2021 len o 0,5 %, čo je spôsobené najmä poklesom spotreby bravčového mäsa. Priemerná spotreba na obyvateľa klesne zo 68,1 kg v roku 2021 na 66,9 kg v roku 2023.
Vývoj konzumácie jednotlivých druhov mäsa v Európe (od roku 1961)
- Bravčové mäso: Patrí k najobľúbenejším druhom mäsa v Európe, ale jeho spotreba nebola vždy stabilná. Ovplyvňovali ju zmeny životného štýlu, ekonomická situácia, zdravotné odporúčania a nárast záujmu o alternatívne zdroje bielkovín.
- Hovädzie mäso: Prešlo rôznymi fázami poklesu a rastu spotreby, ovplyvnené ekonomickými krízami, rastúcimi nákladmi na produkciu, environmentálnymi otázkami a meniacimi sa stravovacími preferenciami.
- Hydinové mäso: Stalo sa čoraz populárnejšou alternatívou k iným druhom mäsa vďaka dostupnosti, nižšej cene a vnímaniu ako zdravšej voľby. Nárast spotreby ovplyvnili zmeny v stravovacích návykoch a vyšší dopyt po chudších zdrojoch bielkovín.
- Ovčie mäso: Hoci tradične menej konzumované, má v niektorých európskych krajinách hlboké kultúrne korene. Spotreba sa menila v dôsledku demografických zmien, ekonomickej dostupnosti a rastúceho záujmu o udržateľné stravovanie.
- Ryby a morské plody: Zažívajú rastúci záujem v celej Európe, najmä vďaka ich zdraviu prospešným vlastnostiam. Trendy ako rastúci záujem o pestrú stravu, ekologické povedomie a snaha o zníženie konzumácie červeného mäsa ovplyvnili ich spotrebu.
Trendy v spotrebe mäsa na Slovensku
Slováci v súčasnosti konzumujú až o štvrtinu menej mäsa ako pred 20 rokmi. Na druhej strane sa zvýšila ročná spotreba rýb o 18 %. Slováci konzumujú aj menej zemiakov a ryže, pričom rastie popularita cestovín.
Spotreba chleba sa za uplynulých 20 rokov znížila približne o pätinu a spotreba pšeničného pečiva takmer o tretinu. Do popredia sa dostáva trvanlivé pečivo. Obyvatelia SR pijú aj menej mlieka, pričom priemerná ročná spotreba klesla z 90 litrov v roku 1992 na 53 litrov v minulom roku.
Napriek rastúcemu trendu konzumácie pšenice a pšeničných výrobkov klesá dopyt po chlebe a bielych rožkoch.
Spotreba zeleniny sa tiež mierne znížila o 5 % v porovnaní s rokom 1992. Ovocie jedia Slováci o 15 % menej. Za uplynulé dve desaťročia však vzrástol záujem o sladkosti, najmä med, čokoládu a čokoládové cukrovinky. Konzumácia medu sa dokonca zdvojnásobila. Priemerný Slovák zjedol vlani 5,3 kg čokolády.
Slováci sa stali aj "kávičkári", pričom priemerná ročná spotreba praženej kávy sa takmer zdvojnásobila. Spotreba nealkoholických nápojov tiež rástla. Z alkoholických nápojov rástla spotreba vína.
V roku 2019 sa oproti roku 2018 na Slovensku znížila hlavne spotreba masla (8,8 %), kyslomliečnych výrobkov (16,7 %) a konzumného mlieka (1,3 %), pšeničného pečiva (1,4 %) a chleba (1,3 %).
V posledných rokoch na Slovensku rastie spotreba mäsa a mäsových výrobkov. V roku 2019 bola celková spotreba 69,3 kg mäsa, čo bolo oproti roku 2018 viac o 5 kg. Najviac sa na zvyšovaní spotreby podieľalo hydinové mäso a bravčové mäso. Pandémia koronavírusu mierne spomalila rast spotreby mäsa, ale priemerná spotreba sa pohybuje okolo 70 kg mäsa na obyvateľa za rok.
Odporúčania pre zdravšiu stravu a vplyv na životné prostredie
Podľa nových odporúčaní by sme mali znížiť spotrebu mäsa na niekoľko gramov denne: 14 gramov červeného mäsa a 29 gramov hydiny. Odporúča sa preferovať rastlinné potraviny ako zelenina, ovocie, celozrnné výrobky, strukoviny a orechy.
Väčší podiel rastlinných potravín v strave prináša zdravotné benefity, ako je zníženie rizika srdcových chorôb, cukrovky a obezity. Červené mäso je bohaté na železo, ale jeho nadmerná konzumácia je spojená s vyšším rizikom srdcových chorôb a rakoviny hrubého čreva. Zelenina a rastlinné bielkoviny poskytujú potrebné živiny bez rovnakých rizík.
Strava by mala byť nielen zdravá, ale aj udržateľná. Rastliny obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny, preto strava s menším množstvom mäsa je výhodou pre naše zdravie aj pre planétu.
Až 30 % svetových emisií pochádza z potravinárskeho priemyslu. Menšia spotreba mäsa a prechod na rastlinné potraviny by mohli výrazne znížiť emisie skleníkových plynov.
Živočíšne produkty nie sú jediným zdrojom kvalitných bielkovín. Rastlinné bielkoviny zo strukovín, orechov a celozrnných produktov sú zdravé, cenovo dostupné a šetrné k životnému prostrediu.
Nadmerná konzumácia červeného a spracovaného mäsa má dokázaný vplyv na rozvoj rakoviny hrubého čreva a konečníka. Spracované mäso by nemalo presiahnuť 50 g denne. Nadmerná konzumácia mäsa a bielych potravín môže viesť k zníženiu príjmu vlákniny a horčíka.
Kvalita bežne dostupného mäsa je často problematická kvôli spôsobu chovu zvierat. Domáca sliepka z voľného výbehu má oveľa vyššiu výživovú hodnotu.
Emisie z 1 kg hovädzieho mäsa v Rakúsku sa pohybujú medzi 15 kg a 30 kg ekvivalentu CO2. Dovážané hovädzie mäso z Južnej Ameriky má však niekedy viacnásobné množstvo emisií skleníkových plynov.
Čo by sa stalo, keby zajtra všetci prestali jesť mäso? - Carolyn Beans
Kritika a obavy z nízkeho množstva mäsa
Nie všetci odborníci sú presvedčení o potrebe drastického obmedzenia mäsa. Tehotné ženy a malé deti potrebujú vyšší príjem železa a zinku, ktoré sa lepšie vstrebávajú zo živočíšnych produktov. Existuje aj silná globálna obsesia s bielkovinami, najmä živočíšnymi. Výživoví odborníci však trvajú na tom, že vyvážená rastlinná strava môže byť rovnako výživná a dokonca prospešná.
Vplyv stravy na mikrobióm a genetiku
Pestrosť mikrobiómu pre celkové zdravie človeka úzko súvisí s pestrosťou stravy. Čím viac druhov potravín konzumujeme, tým lepšie. Potrava je jedným z najdôležitejších faktorov prostredia, ktoré dokážu vplývať na naše gény (epigenetika).
Moderné farmárstvo pozmeňuje spôsob výživy chovaných zvierat, čo môže vplývať aj na ich genetiku.
Vplyv mäsového a mliečneho priemyslu
Správa nadácie Changing Markets Foundation odhaľuje, ako mäsový a mliečny priemysel využil svoj vplyv na "odvrátenie pozornosti, oddialenie a vykoľajenie zmysluplných klimatických opatrení". Mäsový a mliečny priemysel si na ochranu svojho podnikania požičiava stratégie od priemyslu ropy a tabaku. Kampane sa zamerali na podporu mäsa a mliečnych výrobkov ako udržateľných a zdravších, pričom sa zamerali aj na generáciu Z. Priemysel uprednostňuje "rýchle riešenia" ako kŕmne prísady a bioplyn namiesto prechodu na rastlinné poľnohospodárstvo. Strategické využívanie dezinformácií na sociálnych médiách sa zintenzívnilo.
Mäsový a mliečny priemysel tiež odmieta pokusy o prijatie zákonov na boj proti emisiám znečisťujúcich látok, ako je metán.