Kozonoha hostcová - po česky bršlice kozí noha je jednou z mojich obľúbených jedlých rastlín. Chutí podobne ako petržlen a najradšej mám mladé listy, ktoré sú ešte poskladané, alebo pri väčších jem už len stopku, tá chutí podobne ako stopkový zeler. Kozonoha skvele pomáha očistiť telo od toxínov, aj od kyseliny močovej, preto v jej latinskom či poľskom názve nájdeme slovo podagra - tak sa pred tým volala dna - od dávna sa totiž touto bylinkou liečila dna. V minulosti ju predávali aj na tržniciach ako jedlú rastlinu, napr. v Krakove. Je to jedna z najbežnejších burín, ale v najteplejších častiach Slovenska už nerastie tak hojne.
Jej využitie je veľmi pestré: od šalátov a zelených smoothies cez polievky, prívarky po nátierky, pesto či len tak na chlebík. Viacerí sa ma pýtali s čím sa dá kozonoha pomýliť. Je pár rastlín, ktoré môžu mať tvar listovej čepele veľmi podobný ako kozonoha, našťastie nie sú medzi nimi žiadne jedovaté. Často má také isté listy angelika (CZ děhel, Angelica, str. XXX), ale pri zámene to nie je problém, lebo angelika má tiež jedlé listy. Tie sú zložené väčšinou z viacerých lístkov ako sú listy kozonohy, podľa toho ju zvyčajne ľahko rozpoznať, avšak niekedy sa stáva, že angelika tvorí aj jednoduché listy ako kozonoha a na prvý pohľad sú nerozlíšiteľné. Vtedy sa treba pozrieť na miesto, kde sa rozvetvuje hlavná listová stopka na menšie lístky, angelika tvorí charakteristické fialové prstene. Druhá veľmi podobná rastlina je krkoška voňavá (CZ krabilice zápašná, Chaerophyllum aromaticum), ktorá má tvar listovej čepele niekedy tiež taký istý ako kozonoha a často rastú spolu jedna vedľa druhej. O krkoške chlpatej nie sú žiadne informácie o tom, či bola jedená v minulosti. Je nie moc chutná a po rozotretí, požmolení listov budete cítiť aromatickú vôňu väčšinou inú ako petržlenovú. Ľahko ju spoznáme podľa toho, že je chlpatá. Chĺpky najlepšie vidno na stonke zospodu. Kozonoha je naopak vždy nahá, bez chĺpkov. Rozdiel medzi týmito dvoma rastlinkami je aj v ich chuti. Krkoška nemá petržlenovú alebo zelerovú chuť ako kozonoha. Krkoška má tiež trošku inú štruktúru listu, čo je ťažko popísať, ale časom sa aj vy naučíte ich rozlíšiť už zdiaľky. Ale aj keď sa pomýlite, tak sa nič nestane, nie je to jedovatá rastlina, do konca bola tiež využívaná vo fytoterapii.
Sú aj ďalšie rastliny, viacmenej podobné kozonohe, ale keď sa lepšie pozriete, tak budete vidieť, že tvar listovej čepele je iný. Napríklad dosť podobná je pižmovka mošusová (CZ pižmovka mošusová, Adoxa moschatellina, pižmovka však nemá pílkovitý okraj listov ako kozonoha. Pižmovka sa volá preto, lebo po rozotretí listov alebo kvetov cítiť pižmovú vôňu. Žiadne jedovaté rastliny nevyzerajú tak ako kozonoha, aj keď ľudia si neraz popletú charakteristické znaky. Pokiaľ nevidíte rozdiel alebo sa vám pletie list iskerníka a kozonohy, tak buďte opatrný, odporúčam skôr poprosiť o pomoc v určovaní niekoho, kto vie spoznať kozonohu, alebo ísť na kurz divo rastúcich jedlých rastlín. Iskerníky sú považované za jedovaté rastliny, obsahujú dráždivý protoanemonin, ale dlhším varením či sušením sa ničí jedovatá látka. Preto kravy nejedia iskerník na poli, ale v sene už im nevadí. Iskerník plazivý sa stále jedáva po uvarení miestami v Chorvátsku, dokonca predávajú ho tam na tržniciach. Len pozor, keď ho chcete jesť, aby ste si ho nepomýlili z iskerníkom jedovatým (CZ p. lítý, R. Z jedovatých rastlín sa niektorí obávajú rozpuku jedovatého (CZ rozpuk jízlivý, Cicuta virosa), ktorý sa vraj v botanických knihách podobá na kozonohu. Netreba sa však obávať, jeho listy predsa dosť inak vyzerajú, lístky sú o veľa užšie a výrazne pílkovité. Rozpuk tiež nájdeme len pri vode, navyše to nie je bežná rastlina, ja som ju napríklad ešte nikdy nenašiel a to sa bylinkám venujem veľmi aktívne. Listy síce majú petržlenový nádych ako kozonoha, ale majú zároveň veľmi dráždivú chuť, cítiť že sú jedovaté.
Veľmi nebezpečný je však koreň rozpuku, ten už je chutný aj na surovo, sladký, a vôňou pripomína petržlen či zeler, stačí však pár gramov koreňu a môže nás zabiť. Je to výnimka vo svete rastlín, našťastie väčšinu jedovatých rastlín spoznáme hneď po chuti, sú pálivé, dráždia sliznice a sú nechutné. V poslednej dobe čoraz viac ľudí objavuje výhody ovocných a zeleninových koktailov, tzv. smoothies. Naša knižka prináša nielen nesmierne bohatý receptár, ale zároveň približuje čitateľovi všetky podstatné informácie o týchto typoch nápojov a ich zložkách. Konkrétne ide o mušty a kvasy z ovocia, čajové a kávové nápoje, a dokonca kakao a čokoládové nápoje. Veľkou výhodou je, že recepty na šťavy, koktaily a čaje sú zoradené tematicky, podľa zdravotných účinkov (respektíve podľa toho, aký máte problém a aký liečivý nápoj by vám pri ňom mohol pomôcť).
Na prvý pohľad pôsobí ako obyčajná burina, ktorá sa neúprosne šíri v záhrade a záhradkárom spôsobuje vrásky na čele. Rastlina má pomenovanie - kozonoha hostcová. Latinsky sa volá Aegopodium podagraria a hoci si ju väčšina ľudí spája s bojom na záhonoch, v skutočnosti ide o jednu z najcennejších jarných bylín, či už pre zdravie alebo pre kuchyňu. Ak zmeníme uhol pohľadu, z „nepriateľa“ sa stane spojenec - bylinka s dlhoročnou tradíciou v ľudovom liečiteľstve, ktorá pomáha pri problémoch s kĺbmi, trávením či detoxikáciou. Navyše má sviežu, jemne špenátovú chuť, takže sa dá použiť aj do šalátov či polievok.
Prečo názov „kozí noha“? Názov súvisí s tvarom listov, ktoré pripomínajú malé kozľacie kopýtka. Aj preto sa zaužívalo pomenovanie „kozí noha“. Označenie hostcová odkazuje na jej tradičné použitie pri hostci - staršie pomenovanie dny. Najčastejšie rastie v polotieni, pri plotoch a v krovinách, kde sa dokáže rýchlo rozrastať. Mladé jarné lístky sú plné vitamínu C, železa a bielkovín. Zberať sa odporúčajú od marca do apríla, kým sú jemné a lesklé.
Historické zaujímavosti: Slávna liečiteľka Hildegarda z Bingenu v 12. storočí odporúčala bršlicu ako „záhradný liek na boľavé kĺby“. Preto sa jej neraz hovorilo aj „bylinka proti dne“. Latinské pomenovanie podagraria odkazuje priamo na dnu - bolestivé ochorenie kĺbov. Obklady z čerstvých listov zmierňovali opuchy a zápaly, čaj podporoval vylučovanie kyseliny močovej. Aj v súčasnosti sa bylinka využíva na podobné účely, no navyše aj pri detoxikácii organizmu či prekyslení. Liečivé účinky, ktoré využijete aj doma: bolesti kĺbov a dna - podporuje vylučovanie kyseliny močovej, čím prináša úľavu pri dne alebo artritíde..
Tip: Rozdrvené čerstvé listy vložte do gázy a priložte na postihnutý kĺb na 20 minút. Opuchy a únava nôh - má protizápalové a chladivé účinky. Tip: Hrsť listov povarte v dvoch litroch vody, nechajte krátko odstáť a použite ako kúpeľ na unavené nohy. Podpora trávenia a detox - pôsobí močopudne a zlepšuje trávenie. Tip: Lyžicu nasekaných listov zalejte 250 ml horúcej vody, lúhujte 10 minút a pite 1-2× denne. Podráždená pokožka - listy pomáhajú pri štípancoch či menších vyrážkach. Tip: Čerstvý list priložte priamo na postihnuté miesto a prekryte gázou. Vitamínová bomba po zime - obsahuje vitamín C, železo aj mangán. Tip: Pridajte do šalátov, smoothie alebo polievok, podobne ako špenát.
Recept: jednoduchá jarná polievka - Na dve porcie potrebujete: 2 hrste čerstvých lístkov bršlice, 2 zemiaky, 1 menšiu cibuľu, 1 lyžicu masla alebo oleja, 700 ml zeleninového vývaru, soľ, koreniny, lyžicu smotany na zjemnenie (voliteľné). Postup: Zemiaky ošúpte a nakrájajte na malé kocky, cibuľu nasekajte nadrobno. Na masle alebo oleji orestujte cibuľu do sklovita, pridajte zemiaky a krátko opečte. Zalejte vývarom a varte asi 10 minút. Pridajte nasekané listy bršlice, povarte len 2-3 minúty. Polievku rozmixujte, dochuťte a podľa chuti zjemnite smotanou.
Bršlica kozí noha (Aegopodium podagraria) je vysoká 50-100 cm, kvitne od mája do septembra a tvorí dlhé podzemné odnože. Je to trváca bylina, ktorá býva najčastejšie burinou, no zároveň jednou z najcennejších jarných bylín pre zdravie a kuchyňu. Listy sú trojpočetné a majú pílkovitý okraj, stonky sú hranaté. Latinský názov podagraria odkazuje na dnu, ktorá bola v minulosti hlavným dôvodom jej pestovania. Korene sú jedovaté, pretože obsahujú polyíny ako falkarindiol a lektín. V ľudovom liečiteľstve má kozonoha močopudné a protizápalové účinky. Latinské označenie podagra svedčí o hlavnom využití pri reumatických ťažkostiach a detoxikácii. Čerstvá vňať sa používa aj ako obklad na bodnutie hmyzom a drobné poranenia kože. Pri zbere a spracovaní používame mladé listy aj stonky do šalátov a polievok alebo urobíme pesto.
Odkysľovanie organizmu: Kozonoha odkysľuje organizmus. Pre tento účel sa odporúča užívať predovšetkým po zime v rámci jarnej detoxikačnej kúry. Pripravte si pesto z kozonoho - bršlice! Nazbierajte si mladé lístky, teraz na jar (v apríli - v máji). Na pesto budete potrebovať asi dve až tri prepláchnuté hrste lístkov z kozonohy. Rozmixujte ich spolu s olúpanými mandľami, pridajte asi deci a pol oleja (avokádový alebo bodliakový), štipku soli a poriadne rozmixujte do krémovej konzistencie. Môžete pridať aj trochu parmezánu, ale nemusíte.
ČO SÚ RASTLINY? | Vzdelávacie videá pre deti
Rozšírenie: Evropsko-západoasijský druh, rozšírený hlavne v submeridálnom a temperátnom pásme. V Európe sa vyskytuje od Veľkej Británie po Ural, chýba vo väčšine Stredomoria a na severu Skandinávie. V Česku je hojná na väčšine území, s težišťom v stredných polohách klimaticky vlhkších území. Ekológia: osidľuje brehy potokov, riek, vlhšie kroviny a príkopy. Roste na lesných pasekách, vo stinných a vlhších okrajoch lesa. Dále sa vyskytuje v sadoch, záhradách a na ruderalizovaných miestach. Uprednostňuje polostinné stanovište, slabú kyslú až alkalickú pôdnu reakciu, vyhľadáva čerstvo vlhké, živinami bohaté a dusíkom obohatené pôdy.
Bršlica kozí noha je diagnostickým druhom v poriadku Lamio albi - Chenopodietalia boni-henrici. Kvety sú biele, okolíky so strednou veľkosťou, s dutými a hranatými lodyhami. Prvá časť popisu listov aj kvetov pomáha pri rozlišovaní od podobných rastlín a potvrdzuje jej status ako bezpečnej bylinky v kuchyni aj ľudovej medicíne. Hoci dlho bola zabudnutá, dnes sa znova vracia do tradičných receptúr a detoxikačných kúrach ako čerstvá aj sušená bylina.
Odkazy: tradičné texty a moderné zdroje potvrdzujú liečebné aj kuchynské využitie kozonohy. Napríklad ľudové recepty na kúpele zo koreňov a kúry na odvodnenie tela sú osvedčené a sú súčasťou tradičnej bylinkárskej kultúry.