Jednou z najdôležitejších podmienok zachovania života a úžitkovosti zvierat je prívod výživných látok do organizmu. Výživné látky sú: bielkoviny (proteíny), tuky (lipidy) a sacharidy. Krmiva sa skladajú z rovnakých organických a anorganických látok ako organizmus zvierat, ale majú inú chemickú štruktúru a kvalitatívne vlastnosti, a preto ich v prirodzenom stave zvieratá nemôžu utilizovať. Aby si zvieratá mohli osvojiť výživné látky krmív a premeniť ich na bielkoviny, sacharidy a tuky vlastného tela a na produkty živočíšneho pôvodu, musia sa tieto látky v tráviacom trakte rozložiť na jednoduchšie látky, ktoré sú schopné sa vstrebať.
Trávenie je biologický proces, v ktorom sa prijaté organické látky v tráviacom trakte štiepia a prispôsobujú na príjem a osvojenie organizmom zvieraťa. Z hľadiska spôsobu spracovania potravy v tráviacom trakte rozoznávame: mechanické spracovanie potravy, chemické trávenie a biologické trávenie.
Mechanické spracovanie potravy
Prijatá potrava sa pomocou príslušných svalov a pomocných orgánov (zuby, pery, slinné žľazy apod.) mechanicky melie a navlhčuje hlavne v predných a stredných oddieloch tráviaceho traktu pri žuvaní, prežúvaní a pri pohyboch žalúdka a čriev.
Chemické trávenie potravy
Pomocou tráviacich štiav (sliny, žalúdočné šťavy, pankreatické šťavy, žlč, črevné šťavy) obsahujúcich enzýmy - štiepia hydrolýzou vysokomolekulárne zlúčeniny potravy (bielkoviny, tuky, sacharidy) na jednoduchšie látky. Hydrolýza je „rozkladná reakcia vyvolaná pôsobením vody“; vytvára vhodné prostredie pre pôsobenie enzýmov (napr. pre optimálne pôsobenie žalúdočného enzýmu pepsínu je potrebné kyslé prostredie, ktoré vytvára kyselina soľná).
Biologické trávenie potravy
Prijatá potrava je trávená enzýmami, ktoré nie sú produktom sekrečnej činnosti tráviacich žliaz organizmu, ale produktom činnosti rôznych mikroorganizmov prítomných v jednotlivých oddieloch tráviaceho traktu.
Intracelulárne a extracelulárne trávenie
Intracelulárne trávenie je najjednoduchší a fylogeneticky najstarší typ trávenia, typický pre jednobunkové a primitívne mnohobunkové živočíchy (fagocytóza). Extracelulárne trávenie je ďalší vývojový stupeň, kde sa tráviaca činnosť rozdeľuje na sekrečné a vstrebávacie bunky, a tráviaci trakt sa diferencuje na jednotlivé oddiely so špecifickými funkciami.
Všeobecná charakteristika tráviacej sústavy
Tráviaca sústava predstavuje nerovnomernú trubicu, ktorá začína ústnym otvorom, prechádza cez hltan, pažerák, žalúdok, črevo a tráviace žľazy a končí ritným otvorom. Hlavné funkcie zahŕňajú prijímanie potravy, krátkodobé uskladňovanie, trávenie, vstrebávanie výživných látok, odvádzanie nestrávených zvyškov, exkretorickú a metabolickú úlohu a syntetickú činnosť.
Prijímanie potravy a regulácia apetítu
Prijímanie potravy zahŕňa mechanické a reflexné procesy, ktoré sú riadené hypotalamickými centrami hladu a nasýtenia. Hormóny a nervové mechanizmy zohrávajú kľúčovú úlohu v regulácii apetitú a spotreby krmív, pričom vnútorné faktory zahŕňajú glukostatický, lipostatický mechanizmus, obsah aminokyselín v krvi, obsah vody v organizme, termoregulačné mechanizmy, fyziologický stav organizmu a vplyv endokrinných žliaz.
Vonkajšie faktory zahŕňajú chuť, pachy a ďalšie zmyslové podnety, ktoré stimulujú prijímanie potravy. Trávenie je ovplyvnené aj konzistenciou a chuťou jedla; tekuté a kašovité potraviny sa spracúvajú rýchlejšie než pevná strava, avšak rýchlosť spracovania neznamená automaticky vyššiu výživovú hodnotu.
Trávenie v ústnej dutine
V ústnej dutine prebieha najmä mechanické spracovanie potravy. Dôležité sú žuvacie svaly, zuby, jazyk a slinné žľazy. Sliny okrem zvlhčenia obsahujú enzým lyzozým, ktorý prispieva k dezinfekcii ústnej dutiny a zvyšujú dráždenie chuťových receptorov. Jazyk s chuťovými pohárikmi a svalovým ovládaním zaisťuje premiesťanie potravy a jej prehĺtanie. Žuvanie a prehĺtanie sú reflexné deje riadené nervovými centrami v mozgu a mieche.
Priebeh prehĺtania zahŕňa uzavretie nosohltanu a hrtanu, čo zabraňuje vniknutiu potravy do dýchacích ciest. Pažerák prepravuje potravu do žalúdka pomocou peristaltických pohybov. Žalúdok, ako svalový vak, zhromažďuje a premiešava potraviny so žalúdočnou šťavou, čím vzniká chýmus. Hlavné zložky žalúdočnej šťavy zahŕňajú kyselinu chlorovodíkovú (HCl), pepsín, mucín a enzýmy ako chymozín (u dojčiat aj na zrážanie mlieka). Gastrín stimuluje produkciu žalúdočných štiav a pohyby žalúdka, zatiaľ čo somatostatín ich produkciu tlmí.
Tenké a hrubé črevo
Tenké črevo je miestom až 90 % všetkého trávenia a vstrebávania. Je dlhé približne 4-6 metrov a široké 3-4 cm, s povrchom zväčšeným na až 600-násobok vďaka kruhovým záhybom, črevným klkám a mikrokklkom. V dvanástniku sa mieša pankreatická šťava a žlč, ktoré neutralizujú a aktivujú enzýmy. Hlavné enzýmy zahŕňajú erepsín, nukleázy a enterokinázu; pankreas produkuje exokrinnú pankreatickú šťavu s trypsínom, amylázou a lipázou a endokrinné Langerhansove ostrovčeky produkujú hormóny regulujúce cukor v krvi. Pečeň tvorí žlč, ktorá v žlčníku zhustne a pri uvoľňovaní znižuje povrchové napätie tukov na jemné kvapôčky, čím uľahčuje trávenie. Žlč a pankreatická šťava spolu so črevnou šťavou dokončujú chemické trávenie a vstrebávanie v tenkom čreve.
Hrubé črevo preberá posledné vstrebávanie vody a solí a tvorí stolicu. V ňom sídlia črevné baktérie, ktoré rozkladajú nestrávené zvyšky a produkujú vitamíny B-komplexu a K. Sliznica hrubého čreva produkuje hlien, ktorý uľahčuje pohyb a spracovanie obsahu. Do hrubého čreva vstupuje zvyšok tráviaceho traktu po tom, čo zvyšky prešli tenkým črevom a esovitým zavitom sa presunú do konečníka.
Praktické súvislosti a dlhá cesta trávenia
Celá cesta potravy od úst cez pažerák, žalúdok, tenké a hrubé črevo až po konečník predstavuje obdobie 24-72 hodín v závislosti od typu potravy. Mäso a potraviny bohaté na tuky a bielkoviny sa trávy dlhšie než ovocie a zelenina; sladkosti a spracované potraviny prechádzajú rýchlejšie, avšak prinášajú menej živín.
Najdôležitejším princípom správneho trávenia je pochopenie plynu pravidla: trávenie nie je len o samotnom prijatí potravy, ale aj o tom, ako telo získa z jedla makroživiny a mikroživiny a ako ich následne využije v bunkách a tkanivách. Udržanie zdravej tráviacej sústavy zahŕňa výživné potraviny, pohyb a správne stravovacie návyky. Práca s mikroorganizmami v bachore u prežúvavcov je zásadná pre produkciu kvalitného živočíšneho proteínu a celkové zdravie zvieraťa.
Prehľad kľúčových orgánov a ich úloh
Ústa: mechanická prvá brána trávenia, kde sa začína žuvanie a zvlhčovanie potravy. Jazyk a zuby pripravujú potravu na prehĺtanie, sliny začínajú štiepiť niektoré cukry. Hltan a pažerák zabezpečujú prechod potravy do žalúdka pomocou reflexov a peristaltiky. Žalúdok: miešanie potraviny so žalúdočnou šťavou, tvorba chýmusu, rozklad bielkovín pepsínom a kyselinou chlorovodíkovou. Tenké črevo: hlavné miesto trávenia a vstrebávania; pankreas a pečeň dodávajú enzýmy a žlč na rozklad tukov. Hrubé črevo: vstrebávanie vody a solí, tvorba stolice, črevná mikroflóra produkuje vitamíny a pomáha imunitnému systému.
