Keď som povedala mojej babke pred pár mesiacmi, že som si kúpila letenku do Bosny a Hercegoviny, jej reakcia bola „Tebe šibe“. Veľmi som sa zasmiala a sľúbila som jej, že jej odtiaľ ako darček prinesiem soľ. Tuzla (kam letím) soľ vyrába dlhé roky a je známa práve soľnými jazerami, ktoré sú priamo v strede mesta obľúbenou letnou zábavkou. To som ešte netušila, že ich v zime vypúšťajú a žiadnu soľ, ak teda nechcete kúpiť kilovú v potravinách, v darčekovom obchode nekúpite. Čo vám poviem, diera na trhu. Moja babka si už žiaľ moje zážitky vypočuť nestihla a tento blog je venovaný práve jej. A keďže soľ nebola, tak som si z ich soľného vypusteného jazera vzala aspoň kamienok, pre ňu.
Letenky do Tuzly sme kúpili za 20 Eur a let z Viedne trval približne 50 minút, čo je niekedy rýchlejšie ako z Dúbravky do Petržalky v Bratislave. Letisko je jedno z tých menších, ale nenechajte sa pomýliť, neletíte priamo do Tuzly, ale do 22 km vzdialenej dedinky Živinice, v ktorej sa letisko nachádza. Živinice nemajú žiadny spoj z letiska do Tuzly, jediná možnosť je vziať si taxík, ktorých je pred letiskom neúrekom. Boli sme dve a taxík nás vyšiel 20 Eur (40 mariek), bez možnosti zjednávať. Platiť môžete v ich mene v markách, aj v eurách. A ste zvyknutí sa hneď na letisku pripojiť na wifi, aby ste dali svojim blízkym vedieť, že ste bezpečne na zemi, tu si na to musíte kúpiť internet za 3 marky/hodinu, nie je totiž zadarmo. Cez booking.com sme si zajednali ubytovanie priamo v centre mesta za krásnych 56 Eur/osoba na tri noci a boli sme nadmieru spokojné. Majiteľ penziónu bol veľmi milý, aj keď skôr sa dohovoríte po slovensky, ako po anglicky.
Pre tých, ktorí by sa chceli inšpirovať pripájam aj link Pension Centar. Rýchlo sme sa zložili a išli sa prejsť už po nočnom meste Tuzla. Mestečko je naozaj malé a prejdete si ho za doslova pár hodín (rátaj dve) a to už počítam aj s návštevou soľných jazier, či jediného múzea Východnej Bosny, ktoré tu nájdete. Teda, ak sa budete veľmi snažiť. Keďže sme vyhladli a balkánsku kuchyňu dobre poznáme, vedeli sme, že žiadna kontrola stravy tu nehrozí. Pleskavicou s hranolkami a šalátom (2,8 Eur/porcia) a čevapčiči tiež s hranolkami sme odštartovali náš výlet. A áno, ku všetkému dávajú hranolky. Plus ešte ich nechutne chutný chlieb. A ešte ku všetkému a všade fajčia.
Takže sa na to pripravte. A otázka miestnemu, prečo toľko fajčíte, mi prišla odpoveď, že a prečo by sme nemali? Nuž, každému, ako chutí. Len teda vám bude možno menej. Ak je majiteľ striktný moslim, nakoľko až 50 % obyvateľov je práve moslimov, môže sa stať, že v ponuke nenájdete žiadny alkohol. A ak aj šťastie budete mať, môže sa stať, že čapované pivo nie. Asi najznámejšie, za čím mnohí chodia na návštevu do Tuzly, sú soľné jazerá, ktoré však na zimu vypúšťajú. Je to súbor troch jazier, ktoré sú polo prírodné, čo znamená, že sa využívajú zdroje slanej vody, avšak štrkoviská sa vybudovali. V každom jazere je iná hĺbka vody, aby ulahodili každému. Nesmú chýbať tobogany, či občerstvenie. V zime mali dokonca vybudované pri jazerách klzisko. Prvá zmienka o Tuzle pochádza asi z 10. storočia a aj samotný názov mesta v preklade do osmanskej turečtiny znamená „mesto soli“.
Čo ma trošku prekvapilo bolo, že nikde nebolo možné kúpiť darček vo forme soli. Kedysi sa továreň na výrobu soli nachádzala priamo v Tuzle, no momentálne je vybudovaná asi hodinu autom od Tuzly. Takže, ak by ste chceli podnikať a dodávať do darčekových obchodov v Tuzle soľ ako darčekový predmet, určite natrafíte na dieru na trhu. Priamo v areáli soľných jazier sa nachádza archeologický park, ktorý je v zime žiaľ tiež zavretý. Asi najznámejšou a najsmutnejšou udalosťou mesta je masaker, ktorý sa odohral 25. Mája 1995, kedy armáda Republiky Srbskej zhodila niekoľko projektilov priamo do centra mesta a zabila 71 ľudí a ďalších 240 zranila. Ak by ste mali záujem sa o Tuzle a Bosne a Hercegovine dozvedieť viac, môžete si skúsiť vyhľadať múzeum Východnej Bosny, ktoré bolo založené v roku 1947. Píše sa, že je tam umiestnených cez 50 000 artefaktov, avšak keď sme dorazili na miesto (z centra pešo asi 10 minút), videli sme ošarpanú budovu, ktorá sa snaží prechádzať rekonštrukciou, avšak momentálne je to vidieť len zvonka z jednej časti.
Uličky Tuzly sú malé a niekedy môžu pôsobiť trošku strašidelne, avšak večer sa začínajú plniť. Unavené padáme do postele a pri pozeraní bosnianskych hudobných kanálov pomaly zaspávame. Veľmi pomaly, nakoľko je víkend a všade počuť hudbu z miestnych diskoték, ktoré sú v Tuzle dosť uznávané. Na výlet do hlavného mesta Bosny a Hercegoviny sme plánovali ísť na otočku, no nakoniec sme sa rozhodli tu jednu noc prespať. Mimochodom, ak hľadáte ubytovanie priamo v centre Sarajeva za neskutočnú cenu, odporúčam vám hotel VIP, ktorý síce stojí v tmavej uličke, že dúfate, že máte v ruksaku kladivo, avšak interiér vás prekvapí.
- Lístky na autobus smer Tuzla - Sarajevo sa dajú objednať online (14 Eur/osoba jednosmerná cesta), aj priamo na autobusovej stanici. Tu by som upozornila, že niektoré stanice si započítavajú ešte špeciálny manipulačný poplatok - 1 Euro/osoba navyše. No čo už, po vojne treba zarábať na všetkom. Cesta trvá približne 3 hodiny a máte pocit, že serpentíny nikdy neskončia. Cestu by som označila ako tretiu triedu, ak nie horšie, avšak výhľady stoja za to. Všade okolo vás sú nádherné kopce, trojgeneračné domy a veľa psov.
- Keď sme vystúpili z hlavnej stanice, hľadali sme električku do centra mesta. Sarajevo bolo prvé mesto v Európe, v ktorom jazdila elektrifikovaná električka, tak sme hľadali. A hľadali. A ono sme aj našli, len teda koľaje na nej chýbali. Neostalo nám nič iné, len nasadnúť na autobus smer Barščaršija trg, čo je centrum mesta. Lístok si kúpite priamo u šoféra a stojí 1,4 marky (cca 80 centov).
Nachádza sa tam fontána a Hovorí sa, že ak sa z nej napijete, jedného dňa sa do Sarajeva vrátite. Krajina bola pod nadvládou Osmanskej ríše od 15. storočia až po koniec 19. storočia a neskôr sa dostala pod nadvlÁdu Rakúsko-Maďarskej ríše v roku 1878. Keď prechádzate mestom, sami si môžete všimnúť, že je rozdelené na dve časti. Prvá, kde cítiť vplyv Osmanskej ríše a jej stavieb a rakúsku s jej modernými stavbami.
Bosna a Hercegovina je krajina bývalej Juhoslávie a v roku 1995 po skončení občianskej vojny sa krajina rozdelila na tri časti: Federáciu Bosna a Hercegovina, Republiku Srbskú a oblasť Brčko. V každej jednej časti žijú Bosniaci, bosnianski Srbi aj bosnianski Chorváti. Služby Free walking tour využívam všade, kde je to možné, a aj teraz sme absolvovali prehliadku s miestnym sprievodcom. Tieto prehliadky vlastne fungujú na dobrovoľnom prepitnom, ktoré mu môžete dať, ale aj nemusíte na konci prehliadky. Začiatok prehliadky začíname na hlavnom trhu Barščaršija trg, odkiaľ sa dostanete všade kde potrebujete a môže to byť pre vás dobrý záchytný bod.
Ani sa nečudujem, keďže priamo na námestí si viete od miestnych kúpiť balíček „stravy“ pre holubov a užívať si túto nesmiernu zábavu. My sme samozrejme odtiaľ bežali čo najďalej. V meste sa nachádzajú aj fontány, ktoré majú pitnú vodu. Áno, aj tak sa nazýva Sarajevo, pretože tu nájdete nádherné mešity, ortodoxné kostoly, kresťanské katedrály, ale aj židovské synagógy. Obyvateľstvo v Sarajeve tvorí asi 50 % moslimov, 30 % ortodoxných pravoslávnych a zvyšok tvoria židia, či kresťania. A všetci si tu žijú v rešpekte.
Atmosféru vám dotvárajú mešity, ktoré v niekoľkohodinových intervaloch zvolávajú veriacich na modlenie. Prehliadku mesta pokračujeme v bočných uličkách, ktoré sú veľmi dôležité z historického hľadiska. Remeselníci svoju výrobu sústredili primárne na tepané veci z medi. Medzi ne patria kuchynské riady, džezva (nádoba na prípravu bosnianskej kávy), vázy, ktoré vyrábajú z bývalých nábojníc, či darčekových predmetov vo forme tankov, či nábojov. Možno ste už niekde na fotkách zahliadli krásnu malú tepanú medenú súpravu na prípravu kávy nazývanú džezva.
Ak vám v kaviarni budú ponúkať bosniansku kávu a donesú vám ju za 5 minút, budete hneď vedieť, že to síce vyzerá ako káva v džezve (s veľa cukrom popri tom), ale určite tak nebola pripravovaná. V roku 1984 sa v Sarajeve konali prvé zimné olympijské hry, ktoré vtedy patrilo Juhoslávii. Hier sa zúčastnilo 49 štátov a Československo vtedy získalo 6 medailí. Na horu Trebevič, pod ktorou sa doteraz nachádzajú pozostatky bobovej dráhy, sa viete dostať lanovkou alebo pešo po značených trasách. My sme si zvolili jednoduchšiu cestu lanovkou, ktorou sa hore dostanete približne za 7 minút. Tento výlet odporúčam každému.
Pokračujeme ďalej neprehliadnuteľnou budovou, ktorá sa nachádza pri rieke Miljacka. Knižnica, ktorá bola v tejto budove pôvodne, bola žiaľ v noci z 25. na 26. augusta 1992 podpálená. Väčšina kultúrneho dedičstva, ktoré sa v nej nachádzalo, bola zničené. Budova bola navrhnutá koncom 19. storočia českým architektom Karlem Paříkem. Atentát na Františka Ferdinanda d’Este ako zámienka na vyvolanie 1. sv. Pozdĺž rieky Miljacka sa dostanete na roh ulice Zelené barety, kde v roku 1914 prechádzal so svojou manželkou následník rakúsko-uhorského trónu František Ferdinand. Práve tu boli napadnutí 6 atentátnikmi a jeden z nich Gavrilo Princip, príslušník organizácie Mladá Bosna, aj daný akt vykonal. To vyvolalo medzinárodnú krízu a tento akt sa považuje za príčinu vzniku 1. sv.
Zo Sarajeva, či Tuzly, môžete mať pocit, že roh každej budovy je opradený tragickou udalosťou a smútok vás premáha počas celého pobytu. Pozrite sa na to z tej druhej strany, ľudia sa tu rešpektujú. Užívajú si každú chvíľu v pokoji pri káve, nikam sa neponáhľajú. A to, že sa vedia zabávať si môžete overiť na hociktorej diskotéke. A tie ich hory, nádherné to pohľady. Zo Sarajeva pochádza aj Goran Bregovič, ktorý patrí medzi najznámejších balkánskych umelcov.
Napriek tomu, že zastúpenie kresťanstva je tu v malej miere, pápež Ján Pavol II. navštívil Sarajevo až dvakrát. Ochutnajte domácu baklavu a bureky. Bosna a Hercegovina je zvláštna krajina. Basník Mak Dizdar o nej vo svojich veršoch tvrdí, že „keď precitne zo sna, je hrozná a búri sa“, jeho krajan Nedžad Ibrišimović ju nazval krásnou zemou, ktorá „keď plače, tak vytryskujú liečivé pramene" a vzápätí každého nabáda „aby sa k nim sklonil a napil sa z nich, lebo nik sa už (na neho) nebude hnevať".
Bosna a Hercegovina má kuchyňu, ktorá patrí medzi najlepšie na Balkáne a pre milovníkov gastronómie je určite destináciou, ktorá nesklame. Základom jedál je mäso a zelenina, ktoré poukazujú na turecké, grécke aj stredoeurópske historické korene. A keď príde na jedlá, Bosna ponúka pljeskavicu, čevapi, ražniči, dolmu a mnoho ďalšieho. Čevapi sú považované za národné jedlo Bosny a Hercegoviny a servírujú sa v chlebe a bez príloh; pljeskavica je podobná, no tvarom a spôsobom podávania odlišná.
Najvyhľadávanejším gurmánskym zážitkom býva bosniansky lonac, teda bosniansky hrniec, ktorý sa pripravuje z hovädzieho alebo jahňacieho mäsa so zeleninou a býva pomaly dusený 3-4 hodiny. Koktel tradičných jedál doplní meze, kde sa pomaly a s vkusom vystriedajú rôzne druhy syra, uvarené zeleniny a pečivo. Sahan predstavuje veľký tanier s viacero druhmi jedál na jednom stole. V reštauráciách sa často stretnete s aščinicami - rýchlym občerstvením s bosnianskym duchom.
Bosniacka kuchyňa je silno popretkávaná kultúrnym odkazom Osmanskej ríše. Káva je neoddeliteľnou súčasťou kultúry, často sa servíruje v džezve a sprevádza ju lokum alebo salep. Raňajky zahŕňajú lepinjice, kajganu, čevapčiči a ďalšie, a raňajkové tradičné pečivo býva vo veľkej miere pečené v súkromných pekárňach. Voda z vodovodu je podľa skúseností pitná. Plnené listové cesto zvané burek sprevádza raňajky na Balkáne a býva oslavované ako jedna z najlepších tradičných jemností.
Keď plánujete cestu na Slovensko a hľadáte bosniacky chlieb, riešenie môže byť jednoduchšie než sa zdá: hoci priamo na Slovensku nie je množstvo bosnianskej pekárenskej siete, v slovenských mestách sa občas objavujú špecializované balíčky a ponuky z Bosny a Hercegoviny, ktoré sprístupňujú tradičné pečivo aj štýl servírovania. Plánovaním dovolenky v Bosne a Hercegovine alebo návštevou balkánskych trhov môžete ľahšie zohnať čerstvý chlieb a ďalšie pečivo, ktoré pripomína domov.
Podľa dostupných informácií je zložité v tejto chvíli vynahradiť výhradné bosnianske pečivo na Slovensku, no možnosť využiť online objednávky alebo dovoz cez špeciálne pekárne z okolitých krajín môže poskytnúť riešenie. Ak chcete ochutnať pôvodný bosniansky chlieb, môžete tiež navštíviť miestne bosnianske reštaurácie, ktoré často ponúkajú tradičné chleby a pečivo ako súčasť meze alebo raňajkového setu.
Bosna a Hercegovina je krásna krajina, plná vrúcnych ľudí, ktorí sa vám prihovoria len tak. Vojna je minulosť a cestovanie po Bosne a Hercegovine je otvorené aj pre turistov, ktorí chcú objavovať miestnu kultúru, kuchyňu a históriu. Ak sa vyberiete na dovolenku do južnejších destinácií Balkánu, nezabudnite na Balkánsku cestu a neobchádzajte Bosnu a Hercegovinu.
Chutné európske a balkánske kuchyne čakajú na všetkých cestovateľov, ktorí sa odvážia objavovať ich bohatstvo. Plánujte, ochutnávajte, porovnávajte a užívajte si jedinečnú gastronómiu Bosny a Hercegoviny.