Radi si pochutnáte na šťavnatých, a zároveň chrumkavých kapustových listoch? Dopestujte si vlastnú kapustu plnú vitamínov a minerálnych látok. Kapusta je bohatá na vitamín C, K, A, E a B. Nechýbajú minerály, najmä draslík, horčík, železo, vápnik, zinok a sodík. Obsahuje tiež významné množstvo vlákniny, ktorá pozitívne ovplyvňuje tráviacu sústavu a pomáha telu zbaviť sa škodlivých látok.
Kapuste sa najlepšie darí vo výživnej, stredne ťažkej a humusovitej pôde. Nerobia jej problém ani drsnejšie poveternostné podmienky. Na svoj rast však potrebuje dostatok živín a vody, v opačnom prípade nevytvorí kvalitné hlávky. Je to plodina prvej trate, vysaďte ju preto na záhony, ktoré ste na jeseň vyhnojili maštaľným hnojom. Vhodnými predplodinami sú strukoviny, ale aj koreňová zelenina a šaláty. Kapusta bude potrebovať dostatok priestoru, pokiaľ rastie príliš nahusto, je náchylná na choroby a napadnutie škodcami. Záhon udržiavajte odburinený, aby invazívne rastliny kapustu nedusili.
Ako susedné rastliny môžete do blízkosti kapusty zasadiť zeler, kôpor, rumanček, cibuľu alebo repu. Termín výsevu kapusty závisí od toho, akú odrodu plánujete pestovať, a či budete sadiť priamo do pôdy alebo si predpestujete priesady. Skoré odrody sa na predpestovanie sadia už vo februári. Následne sa rastlinky so 4 až 5 pravými lístkami presádzajú koncom marca. Druhou alternatívou je výsev priamo na záhon, ktorý je jednoduchší a pre rastliny výhodnejší. Vytvoria si silnejší koreňový systém a od začiatku budú zvyknuté na vonkajšie podmienky.
Termín prispôsobte údaju na obale od semienok, no zvyčajne sa kapusta vysádza od druhej polovice marca do mája. Kapusta je náročná na živiny, preto je vhodné ju počas rastu niekoľkokrát prihnojiť. Prvé hnojenie aplikujte približne 2 až 3 týždne po výsadbe, druhé na začiatku tvorby hlávok a tretie keď listy zakryjú pôdu. Použite prírodné hnojivo s obsahom NPK (dusíka, fosforu a draslíka). Dôležitý je najmä dusík, ktorý kapusta potrebuje v čase narastania listovej plochy.
Dôležitá je tiež zálievka. Kapuste doprajte dostatok vlahy, no neprelievajte ju, pri prehnanom zamokrení trpí nádorovitosťou. Pravidelne narúšajte pôdny prísušok a záhon udržiavajte odburinený. Pozor si dajte na škodcov a v prípade ich výskytu čo najskôr zakročte. Chutné kapustové hlávky zberajte v závislosti od odrody od začiatku leta až do novembra. Hlávky by mali byť pevné a uzavreté. Konzumovať ich môžete čerstvé alebo tepelne upravené.
Ak už ste skúšali pestovať kapustu, možno ste boli sklamaní z veľkosti jej buľvy. Kapusta nemá problém vytvoriť mohutné olistenie, ale na vytvorenie pevnej a plnej buľvy si vyžaduje viac starostlivosti ako redkvička. Pestovanie kapusty väčšinou začína z predpestovaných priesad, ktoré si môžete zakúpiť na trhu. Ako ale na kapustu, ak si ju chcete vysiať sami? Kapustu rozdeľujeme na skoré, poloskoré a neskoré odrody. Nezabudnite ich pikírovať, ak nadobudli dostatočnú veľkosť (3 až 4 pravé listy).
Priesady vysádzame na vopred pripravený záhon, ak sú vzrastlé, respektíve majú 4 až 5 pravých listov. Sadíme ich v dostatočných rozostupoch, ideálne 40 až 50 cm. Rastliny sadíme dostatočne hlboko, “po srdiečko”. Hneď po zasadení je potrebné priesady zaliať. Zálievka je nevyhnutná najmä pri skorej kapuste. Po približne 10 dňoch od sadenia je možné nahradiť neujaté priesady. Poloskoré a poloneskoré odrody kapusty môžeme vysádzať priamo na záhon, prípadne do pareniska alebo skleníka. Najideálnejší čas je koncom apríla a začiatkom mája. Kapusta bude menej náchylná na choroby, ak bude mať dostatok kyslíka, a nebude udusená medzi burinou.
Ak chcete pevné kapustové hlavy, doprajte jej dostatok vlahy. Dospelé rastliny veľmi dobre využívajú aj menšie množstvo zrážok a rosu. Dobré spoločenstvo pre kapustu sú zeler, kôpor, rumanček, repa či cibuľa. Nesaďte kapustu k rajčinám, jahodám a fazuli. Kapusta znáša aj mierne mrazy, preto sa nebojte vhodné sadenice vysadiť ešte predtým, ako pominú prízemné mrazy. Rastliny sa otužia a naberú pevnosť. Práve dostatok živín prinesie požadovanú úrodu kapusty.
Z organických hnojiv je za základ považovaný kvalitný maštaľný hnoj. Kapusta potrebuje k vývoju pevnej buľvy dostatok dusíku. Hoštické NPK hnojivo s guánom - dusík, draslík a fosfor - je čisto prírodné hnojivo bez prídavku priemyselne vyrábaných zložiek. Je vhodné nielen pre univerzálne použitie v celej záhrade, ale hlavne aj pre zdravú výživu ovocia a zeleniny.
Skočky si rady pochutnávajú na zelených kapustných listoch, listoch karfiolu či kalerábu. Sú aktívne počas počas slnečného a teplého počasia. Skočka kapustová kladie vajíčka na listy hostiteľských rastlín. Mora kapustová je ďalší motýľ, ktorého húsenice dokážu zničiť budúcu úrodu kapusty. Húsenice žerú v hlávkach a znečisťujú ich svojimi výlučkami. Pri akomkoľvek výskyte čo najskôr zasiahnite. Postrek na kapustu Karate Zeon 5 CS pôsobí ako účinný prostriedok na ochranu poľnohospodárskych plodín proti cicavým a žravým škodcom.
Nádorovitosť hlúbovín spôsobuje huba Plasmodiophora brassicae. Rastliny sú slabé a postupne z hriadok miznú. Táto huba dokáže v pôde prezimovať a bez zásahu tam počkať aj 5-6 rokov. V prípade výskytu nepomôže žiadna chemická ochrana. Častým nepriateľom nielen kapúst, ale skoro aj celej záhrady, sú legendárne slizniaky. Kto ich zažil, dokáže uveriť, že za jednu noc sú schopné vykynožiť budúcu úrodu.
Na rozdiel od iných prípravkov nedochádza u slimákov k nadmernej tvorbe slizu, povrch záhonov zostáva preto čistý. Ako sa zbaviť molíc na kapuste? Tento web používa súbory cookie. Ďalším prechádzaním tohto webu vyjadrujete súhlas s ich používaním.
Kapusta (Brassica oleracea var. capitata) je tradičná a výživná plodina, ktorá je základom mnohých jedál, od kapustnice až po kvasenú kapustu. Hoci nie je náročná na pestovanie, správna výsadba, kvalitná pôda a vyvážené hnojenie sú kľúčové pre to, aby hlávky dorástli do plnej veľkosti a zostali zdravé až do zberu. V tomto článku sa pozrieme na odborné odporúčania pre pestovanie kapusty vrátane využitia prírodných hnojív ako frass.
Kapusta je mierne odolná voči chladu, no mladé rastliny sú citlivé na prízemné mrazy. Skoré odrody sa predpestovávajú už vo februári až marci, pričom sa vysádzajú na záhon počas apríla. Neskoré odrody môžu byť vysievané priamo do pôdy počas mája, keď už nehrozí mráz. Kapusta vyžaduje pôdy, ktoré dobre odvádzajú nadmernú vlhkosť, najvhodnejšie sú hlinito-piesčité pôdy. Zároveň potrebuje dostatok vody počas celého vegetačného obdobia, najmä pri rýchlom raste listov.
Odporúča sa zalievať pravidelne a výdatne, raz až dvakrát týždenne v závislosti od teploty a vlhkosti pôdy. Kapusta patrí medzi náročnejšie druhy na živiny. V prvej fáze rastu, keď sa formujú listy, potrebuje dusík. V druhej fáze, pri tvorbe hláv, sa zvyšuje potreba fosforu a draslíka. Na hnojenie je možné použiť minerálne hnojivá alebo organické alternatívy. Frass (hmyzí trus) alebo vermikompost sú vhodné prírodné možnosti, ktoré poskytujú živiny a zároveň podporujú pôdnu mikrobiológiu a imunitu rastlín vďaka obsahu chitínu.
Kapustu často napádajú vošky, molice a iný hmyz. Odporúča sa pravidelná kontrola listov a prípadne postrek ekologickými prípravkami. Výbornou prevenciou je aj použitie pôd so zložkami obsahujúcimi chitín, napríklad frass - ktorý stimuluje obranyschopnosť rastliny. Tým sa kapusta dokáže lepšie pripraviť na stresové faktory a škodcov. Kapusta je nenáročná, ale výživovo intenzívna plodina, ktorej sa darí v kvalitnej pôde a s pravidelnou starostlivosťou.
Keď sa kapusta usadí v konečnej pestovateľskej polohe hnojte ju hnojivom bohatým na dusík, aby ste podporili silný rast listov. Sadenice kapusty a mladé rastliny pravidelne zalievajte, nikdy nenechajte pôdu vyschnúť. Kapusta sa najlepšie konzumuje čerstvá, ale môže sa skladovať v plastovom vrecku v chladničke až týždeň. Na výber je veľa odrôd kapusty. Nájdete ich v rôznych tvaroch, od špicatých po zaoblené, niektoré s voľnými hlavami, iné tesné a husté.
Vonku môžete semená kapusty zasiať od konca zimy do konca leta - načasovanie závisí od druhu kapusty. Výsevy všetkých odrôd kapusty nám poskytujú úrodu počas celého roka.