Zimné vajce (Imperial Winter Egg) od legendárneho klenotníka Fabergého sa pri aukcii v Londýne vydražilo za rekordných 22,9 miliónov libier. Zimné vajce vystavené v aukčnej sieni Christie's v Londýne potvrdilo, že Fabergého dielá z rokoch 1885-1917 zostávajú symbolom najvyššej luxusnej dekoračnej tvorby. Fabergého vajcia sú klenoty v tvare veľkonočného vajca, ktoré v Petrohrade vo svojej dielni vytvoril Carl Fabergé a jeho spolupracovníci pre ruskú šľachtu a cársku rodinu.
Odhaduje sa, že vo Fabergého dielni bolo vyrobených asi 70 vajec-klenotov, 52 z nich na objednávku cárskej rodiny. Ďalšie boli určené pre Fabergého stálych alebo prominentných zákazníkov. Zimné vajce je jedným zo siedmich v súkromnom vlastníctve. Na výšku meria 10 centimetrov, vyrobené je z jemne vyrezávaného krištáľu, pokryté jemným motívom snehovej vločky z platiny a 4500 malých diamantov. Píše sa rok 1916.
Príbeh začína, keď zlatník Peter Carl Fabergé dozerá v Petropavlovskej dielni na výrobu dvoch honosných vajíčok ako dar pre cárovnú Máriu Fjodorovnu a cárovnú Alexandru Fjodorovnu. Cárovné sa však k týmto dvom vajíčkam nikdy nedostali. 300-ročná vláda Romanovcov sa skončila násilným nástupom boľševikov. Aj o sto rokov neskôr sú Fabergého vajíčka významnou súčasťou histórie dekoratívneho umenia.
Jo Briggsová, kurátorka pre 18. a 19. storočie vo Waltersovom múzeu, poznamenala: “Fabergého vajíčka sú Mona Lisou dekoratívneho umenia.” Briggsová organizovala spolu s Margaret Tromblyovou výstavu Fabergého vajíčok v USA. Vo Waltersovom múzeu nájdete okrem iných diel aj dve Fabergého vajíčka. Z 50 vajíčok sa 43 nachádza v múzeách alebo súkromných zbierkach.
Expert na Fabergého prácu, Géza von Habsburg, poznamenal, že Fabergé mal výnimočnú príležitosť rozvíjať svoj talent. „Od roku 1885 do roku 1916 Fabergé pracoval na najluxusnejšom darčeku, ktorý ruský cár dával svojej manželke na Veľkú noc.“ V roku 1885 vytvoril prvé veľkonočné vajíčko, inšpirované Saským kráľovským vajíčkom z 18. storočia. Saské vajíčko obsahovalo zlatú sliepočku a repliku cárskej koruny; Fabergé vo svojej verzii použil biele smalty a vnútro zlato.
Po smrti Alexandra III. v roku 1894 sa tradícia pokračovala; Mikuláš II. dokonca objednal dve vajíčka ročne pre svoju ženu a matku. Každé vajíčko bolo jedinečné a vyrobené z rôznych materiálov: trojfarebné zlato, drahé kamene ako smaragdy, perly a diamanty, krištáľ a platinové výzdoby. Veľkosť vajíčok sa pohybuje od 7,5 cm po takmer 13 cm. Na každom vajíčku pracovalo viacero remeselníkov a dohliadal ich dvaja hlavní remeselníci. Margaret Tromblyová dodala: „Fabergé bol ako dirigent orchestra.“
Najznámejšie cárske vajcia zahŕňajú tiež konvalinkové vajce (1898) pre cárovnú Alexandru Fjodorovnu, ktoré bolo posiate diamantmi a perlovými konvalinkami a ukrývalo portréty Mikuláša II. a jeho dcér. V roku 1913 cár Mikuláš II. daroval svojej matke vajce „Rád svätého Juraja“, dnes súčasť zbierky Fabergého múzea v Petrohrade; obsahuje aj mince s portrétmi cára a cároviča Alexeja. Korunovačné vajce (1897) má miniatúrnu repliku koča, ktorým sa cárovná viezla na korunováciu, no chýba mu veľký diamant na koči. Dr. Géza von Habsburg uviedol: „Najkultovejším existujúcim Fabergého vajíčkom je Korunovačné vajce.“
Fabergé utiekol z Ruska v roku 1917 a zomrel vo Francúzsku v roku 1920. Osem vajíčok sa stratilo, desať sa dostalo do Kremeľskej zbrojnice, zvyšok bol predaný. Stalin niekedy predal niektoré kúsky na získanie cudzej meny; Armand Hammer predal päť vajíčok Lillian Prattovej, patrónke Virgínskeho múzea výtvarného umenia. Najväčšiu zbierku dnes vlastní Viktor Vekselberg, ktorý má 15 vajíčok, z ktorých 9 sú cárske. V moskovskom Zbrojnom múzeu v Kremli je vystavených najviac cárskych vajíčok - 10 kusov. Vo Fabergého múzeu v Petrohrade je vystavených deväť vajíčok, ktoré patria Viktorovi Vekselbergovi.
Podľa odborníkov sú Fabergého vajíčka nielen umelecké diela, ale aj historické svedectvá. Tromblyová dodala: “Fabergé vajíčka zosobňujú romantizmus a vládu cára Mikuláša a cárovnej Alexandry.” Briggsová dodala: „Fabergého vajíčka sú neuveriteľne krásne.“
- Fabergé sa stal dvorným klenotníkom Alexandra III. v roku 1885 a prvé vajce vzniklo na Veľkú noc pre cárovnú Máriu Fjodorovnu.
- Po smrti Alexandra III. pokračoval Mikuláš II. v tradícii a vyrábal dve vajíčka ročne.
- Vajíčka obsahujú prekvapenia ako miniatúrne portréty, koče, alebo mechanizmy pohybu.
- Po revolúcii boli vajíčka rozmiestnené po svete; najviac v Kremeľskej zbrojnici a v múzeách po celom svete.
Najdrahšie a najznámejšie kúsky
Najdrahšie známe vajce je Rothschildovo vajce (1902) s hodinovým mechanizmom; predané v aukcii v roku 2007 za 16,5 milióna dolárov. Zimné vajce (1913) sa považuje za druhé najdrahšie, predané v 9,6 milióna dolárov. Korunovačné vajce s kočom je ďalším ikonickým kúskom obsahujúcim miniatúrnu repliku koča.
Príbeh zrodenia majstrovských diel: Peter Carl Fabergé (1846-1920) prevzal podnik v roku 1872 v Petrohrade. V roku 1885 dostal od cára Alexandra III. zákazku vytvoriť prvé veľkonočné vajce pre cárovnú Máriu Fjodorovnu. Po smrti Alexandra III. Mikuláš II. rozšíril objednávky na dve vajíčka ročne. Celkovo Fabergé vyrobil približne 50 cárskych vajíčok a ďalšie pre aristokraciu a prominentných zákazníkov. Odhaduje sa, že celkovo vzniklo okolo 69 vajec, z ktorých dnes poznáme 61. Niektoré z nich sa stratili alebo boli ukradnuté počas revolúcie, iné putovali do zahraničia a zbierajú sa v múzeách a súkromných zbierkach po celom svete.
Zánik firmy nastal po tom, čo boľševici zhrnuli majetok v roku 1917; Fabergé emigroval a zomrel v roku 1920 vo Francúzsku. Význam jeho diel pokračuje: Vajcia sú dodnes považované za vyvrcholenie robusného remesla, umeleckú hodnotu a historickú hodnovernosť, pričom niektoré z kúskov zostávajú v súkromných zbierkach a múzeách po svete.
Ztracený luxus: Příběh značky Fabergé od carských paláců až po laciné parfémy
Fabergého vajíčka dnes predstavujú nielen výnimočné umelecké diela, ale aj zaujímavé investície a historické dokumenty. Mnohé z nich sú vystavené v múzeách po celom svete a ich hodnoty sa pohybujú v desiatkach miliónov eur. Napriek existencii replík a napodobenín zostávajú originály ikonickými kúskami šperkárskeho umenia.
Fabergé zhotovil „cárske vajcia“ od roku 1885 do roku 1917 pre cársku rodinu a šľachtu, pričom rozmanitosť materiálov a techník zachytáva dobu a suverenitu ruskej monarchie. Každé vajce bolo jedinečné a obsahovalo prekvapenie, ktoré často odrážalo osobný význam pre rodinu cárov. Dnes sú tieto artefakty symbolom luxusu, histórie a výtvarného majstrovstva, ktoré prekonáva čas.