Máte pocit, že jedlo, ktoré ste kedysi mali radi, vám zrazu nechutí, alebo sa do jedenia musíte nútiť? Nechutenstvo dokáže potrápiť nielen telo, ale aj psychiku a výrazne ovplyvniť vašu každodennú pohodu. Hoci za tým môže byť množstvo rôznych príčin, našťastie sa s tým dá niečo robiť. Ako si teda znovu vybudovať pozitívny vzťah k jedlu a podporiť zdravý apetít?
Čo je to nechutenstvo?
Strata chuti do jedla nastáva, keď necítite hlad alebo jednoducho nemáte záujem o jedlo. Tento stav sa odborne nazýva anorexia. Je však dôležité nezamieňať ho s anorexiou nervosa - čo je porucha príjmu potravy, pri ktorej môže človek pociťovať hlad, ale vedome obmedzuje príjem jedla. Pri anorexii, teda strate chuti do jedla, ide o situáciu, kedy jednoducho nepociťujete potrebu jesť, alebo nemáte hlad.
Nechutenstvo do jedla u dospelých je častejšie, ale môže sa vyskytnúť aj u detí. Strata chuti do jedla býva dôsledkom ochorení alebo infekcií, ale aj zmien v stravovacích návykoch, či dôsledok psychických faktorov, ako je stres.
Nechutenstvo v tehotenstve je pomerne bežné a podľa štúdie vyskytuje sa najčastejšie vyskytuje v prvom trimestri, keď hormóny ovplyvňujú chuť do jedla a spôsobujú tehotenské nevoľnosti.
Príčiny straty chuti do jedla
Nechuť do jedla môže mať rôzne fyzické aj psychické príčiny. Medzi fyzické príčiny patria infekcie, hormonálna nerovnováha, bežné ochorenia ako nachladnutie alebo chrípka, ale aj vedľajšie účinky liekov. Strata chuti do jedla môže byť spôsobená aj bolesťami, dehydratáciou, problémami so zubami, zraneniami alebo pri zotavovaní sa po operácii.
Psychické príčiny zahŕňajú emocionálne stavy, ako stres, úzkosť, smútok, šok alebo traumu, ktoré ovplyvňujú túžbu po jedle. Patria sem aj poruchy príjmu potravy, ako anorexia nervosa alebo bulímia, sú časté psychické faktory, ktoré vedú k nechutenstvu.
Príčiny straty chuti do jedla môžu byť rôzne krátkodobé alebo dlhodobé:
- Krátkodobé - zvyčajne trvajú niekoľko dní a sú spôsobené dočasnými faktormi ako je prechladnutie, chrípka alebo iné infekcie, pričom môžu súvisieť aj s tráviacimi problémami. Často sú prepojené psychickým stresom alebo únavou.
- Dlhodobé - trvajú viac ako týždeň a môžu súvisieť s chronickými ochoreniami, ale aj s psychickými problémami, ako je úzkosť alebo poruchy príjmu potravy. Ak pretrvávajú dlhšie, je dôležité vyhľadať lekársku pomoc.
Ostatné pridružené symptómy
Nechutenstvo môže spôsobiť aj ďalšie vedľajšie prejavy, ako sú:
Tráviace ťažkosti
Jedným z najčastejších problémov je nechutenstvo a bolesť žalúdka, ktoré môže spôsobiť nepríjemný diskomfort pri jedení a viesť k tomu, že sa budete vyhýbať jedlu. Ak máte pocit nafúknutého brucha alebo ťažkosti po jedle, k nechutenstvu sa môže pridať pocit plnosti. Tento stav môže znížiť chuť do jedla, pretože sa cítite presýtení aj po malých porciách. Ďalším pridruženým prejavom môže byť pocit na vracanie, ktorý je bežný pri tráviacich problémoch alebo nevoľnosti. Tieto symptómy môžu ešte viac znížiť chuť do jedla.
Únava
Nechutenstvo a únava často idú ruka v ruke a môžu byť spôsobené rôznymi faktormi. Podľa odborníkov ide v mnohých prípadoch o následok bežných ochorení alebo zmien v stravovacích či spánkových návykoch. Ak máte zníženú chuť do jedla, môže to viesť k nižšiemu príjmu potravy, čo následne spôsobí pokles energie a únavu. Ak však nechuť do jedla pretrváva dlhší čas, môže to signalizovať vážnejší zdravotný problém, ktorý si vyžaduje odbornú liečbu.
Psychické symptómy
Keď človek zažíva stres alebo úzkosť, jeho telo začne uvoľňovať stresové hormóny, ako je kortizol, ktorý aktivuje sympatický nervový systém a spúšťa inštinktívny mechanizmus, ktorý telo pripravuje na stresovú situáciu. Nárast stresových hormónov však ovplyvňuje aj chuť do jedla. Jeden z týchto hormónov - faktor uvoľňujúci kortikotropín (CRF), ovplyvňuje tráviaci systém a podľa vedcov môže potlačiť chuť do jedla. Ďalší hormón, kortizol, zvyšuje sekréciu žalúdočnej kyseliny, čím urýchľuje trávenie a pripravuje telo na rýchlu reakciu.
Ako vrátiť chuť do jedla?
Nechutenstvo môže negatívne ovplyvniť každodenný život. Našťastie existujú rôzne spôsoby, ktoré môžu pomôcť vrátiť chuť do jedla a zlepšiť apetít:
Úprava jedálnička
Pri nechutenstve môže pomôcť, ak si jedlá prispôsobíte tak, aby boli ľahšie stráviteľné a zároveň výživné. Podľa odborníkov z Cleveland Clinic je vhodné jesť menšie porcie viackrát denne - aj vtedy, keď necítite hlad. Nejedzte však nasilu a na jedlo si vyhraďte dostatok času. Pokojne si medzi jedlami urobte aj krátke prestávky, jedzte pomaly, pokojne aj dlhšie. Najdôležitejšie je, aby ste do seba niečo dostali. Snažte sa jesť pravidelne - raňajky, obed a večeru - v menších dávkach. Pomôcť môže aj tekutá forma jedál, ako napríklad vývary, ovocné šťavy alebo nápoje s elektrolytmi, ktoré telu dodávajú živiny aj v čase, keď nemáte chuť na klasické jedlo. Takýto šetrný prístup môže uľahčiť príjem potrebných kalórií a živín.
Dostatok oddychu
Ako sme už naznačili, únava a stres môžu výrazne ovplyvniť vašu chuť do jedla. Preto je dôležité venovať sa dostatočnému spánku, pravidelnému oddychu a minimalizovať nadmerné psychické zaťaženie. Relaxačné aktivity, ako prechádzky na čerstvom vzduchu alebo hlboké dýchanie, vám môžu pomôcť uvoľniť sa. Keď si doprajete čas na oddych, vaše telo si prirodzene začne pýtať viac energie, a to aj v podobe jedla.
Výživové doplnky
Niektoré vitamíny a minerály môžu pomôcť obnoviť chuť do jedla:
- Vitamín B1 (Tiamín): Prispieva k správnej látkovej premene, ktorá je nevyhnutná pre tvorbu energie. Nachádza sa v mnohých potravinách, ako napríklad v pivovarských kvasniciach, strukovinách či celozrnnom pečive. Výskum ukázal, že starší ľudia, ktorí majú nedostatok vitamínu B1, častejšie trpia nechutenstvom. Keď totiž telu tento vitamín chýba, môže sa človek cítiť slabý, unavený a bez chuti do jedla.
- Zinok: Prispieva k správnej premene makronutrientov (bielkovín, tukov a cukrov) a tiež mastných kyselín. Ako uvádza prehľad viacerých štúdií, 35 až 45 % ľudí nad 60 rokov má nižší príjem zinku, než je odporúčaná denná dávka. Nedostatok zinku môže viesť nielen k nechutenstvu, ale aj k strate hmotnosti, oslabenej imunite či zhoršenej chuti. U starších ľudí sa tieto problémy často ešte zhoršujú, keďže vek prirodzene ovplyvňuje chuťové vnímanie. Aj preto má zinok dôležitú úlohu pri podpore apetítu, najmä vo vyššom veku.
- Pivovarské kvasnice: Sú bohaté na vitamíny skupiny B, ktoré sú dôležité pre správnu funkciu metabolizmu a nervového systému. Okrem toho obsahujú vysoký podiel bielkovín a minerálov, ako je zinok, takže ich konzumácia môže mať vplyv na apetít. Odborníci uvádzajú, že pivovarské kvasnice môžu zvyšovať aktivitu enzýmov v žalúdku, čo môže pomôcť pri hnačke a podporiť obranyschopnosť organizmu.
Kedy ísť k lekárovi?
Ak nechutenstvo trvá dlhší čas bez zjavného dôvodu, môže to byť príznakom vážnejšieho zdravotného problému, ktorý si vyžaduje odbornú starostlivosť.
Nechutenstvo do jedla, alebo odmietanie jedla, má viac príčin. Pričom, môže ísť buď o príznaky nejakej choroby alebo len o dočasný stav. Vo všeobecnosti je potrebné zamyslieť sa nad možnými príčinami, prečo nechce človek jesť, prečo mu nechutí. Za nechutenstvom u dospelých, ale aj detí môže byť množstvo ochorení. Každopádne, je to dôvod na návštevu lekára.
Nechutenstvo je príznak, ktorý môže mať množstvo príčin. Tie môžu byť psychické, ale aj fyzické. Medzi najčastejšie psychické poruchy patrí anorexia a bulímia. Výskyt pri telesných problémoch je variabilný. Nechutenstvom sa môže prejavovať akékoľvek ochorenie.
Poruchy príjmu potravy: Viac než len nechutenstvo
Je dôležité rozlišovať medzi bežným nechutenstvom a vážnymi poruchami príjmu potravy (PPP), ako je anorexia nervosa alebo bulímia. Tieto poruchy majú hlbšie psychologické príčiny a vyžadujú si odbornú liečbu.
Anorexia nervosa
Anorexia je psychická porucha, teda porucha príjmu jedla. Pričom ide o duševné ochorenie charakteristické neustálou snahou schudnúť. Človek sa snaží buď obmedziť prísun jedla, alebo sa snaží schudnúť extrémnym cvičením a preťažovaním organizmu. Veľmi často sa ako symptómy, okrem odmietania jedla a nechutenstva, prejavujú aj chudnutie, nespokojnosť, nervozita, nepokoj a následkom zníženého príjmu potravy aj iné symptómy nedostatku výživy v tele.
Bulímia
Nechutenstvo do jedla môže nastať aj v prípade bulímie. Je to menej časté, pretože táto psychická porucha, síce tiež spadá medzi poruchy príjmu potravy, je charakteristické fázami nadmerného prejedenia a následne nadmerného výdaja. Výdaj je najčastejšie vo forme vracania alebo cestou preháňadiel. V tomto prípade sa objavuje nechutenstvo práve vo fáze po vyvolaní vracania. Niekedy sa bulímia a anorexia kombinujú a vyskytujú súčasne.
Bulímia je porucha príjmu potravy, ktorá je charakteristická epizódami záchvatového prejedania sa, počas ktorých človek skonzumuje veľké množstvo jedla v krátkom čase a má pocit straty kontroly nad jedením. Táto porucha je sprevádzaná silným pocitom viny až sebanenávisťou. Po epizódach záchvatového prejedania sa nasleduje kompenzačné správanie, do ktorého sa zaraďuje vyvolanie zvracania, užívanie laxatív, diuretík, alebo nadmerné cvičenie. Pri bulímií je sebahodnotenie výrazné ovplyvnené telesnou hmotnosťou a vzhľadom. Záchvatové prejedanie a kompenzačné správanie sa vyskytujú minimálne raz týždenne po dobu minimálne troch mesiacov.
Hlavným rozdielom medzi bulímiou a anorexiou je, že bulímia je charakterizovaná stratou kontroly počas epizód prejedania sa a kompenzačného správania. Na druhej strane, anorexia je spojená s nadmernou sebakontrolou. Pri anorexii je vnímanie tela skreslené, teda ľudia s týmto problémom sa považujú za obéznych. Takýto človek výrazne obmedzuje príjem potravy a môže mať zaužívané prísne rituály spojené s jedlom. Pri bulímií je hmotnosť normálna, prípadne mierne zvýšená. Človek trpiaci bulímiou sa striedavo prejedá a následne volí kompenzačné správanie (vracanie a pod). V tomto prípade si človek uvedomuje svoje správanie, avšak má negatívny vzťah k svojmu telu.
Rozdiely medzi anorexiou, bulímiou, atypickou anorexiou, poruchou zjazvenia a poruchou prejedania sa
Poruchy príjmu potravy nie sú len problémom dospievajúcich dievčat, ako si mnohí mylne myslia. V skutočnosti sa týkajú ľudí všetkých vekových kategórií a pohlaví. Dnešná doba prináša prehnané ideály krásy, najmä prostredníctvom sociálnych sietí, čo môže viesť k nespokojnosti s vlastným telom a následným problémom s príjmom potravy.
Ľudia s poruchami príjmu potravy nedokážu rozoznať hlad ani sýtosť. Anorexia sa síce začína ako presviedčanie sa, že nie som hladný alebo zakazovanie si jedla aj napriek ukrutnému hladu, vnímanie hladu a sýtosti sa však časom vytratí. Alebo môžu ľudia namiesto hladu pociťovať skôr niečo ako psychické „prázdno“, ktoré jedlo nezaplní. „Osoby s anorexiou alebo bulímiou časom pod vplyvom choroby strácajú schopnosť správne vyhodnocovať signály svojho tela. Tie nám za normálnych okolností dávajú najavo, kedy sme sýti a kedy cítime hlad. Hovorí sa tomu alexithymia a je to stav, ktorý vieme zvrátiť v priebehu liečby. Pri manipulácii s jedlom - obmedzovaní pri anorexii alebo prejedaní s vracaním pri bulímii - je telo akoby zmätené, nemá stabilný príjem živín a funguje v poplašnom režime. Vyvoláva to v tele veľké napätie a v dôsledku toho ešte väčšiu nedôveru voči jedlu. S tým je potom spojený strach zo stravovania a presvedčenie, že dotyčná osoba nevie, čo je normálne stravovanie. Je to veľmi nepríjemný stav, s ktorým sa choré osoby často cítia nepochopené svojím okolím,” vysvetľuje Magdaléna Frecer, psychiatrička, ktorá sa zameriava na liečbu porúch príjmu potravy aj v rámci občianskeho združenia Chuť žiť.
V priebehu ochorenia si ľudia s poruchami príjmu potravy vybudovali voči jedlu strach. Hovoriť človeku s poruchou príjmu potravy, aby sa „proste najedol“ je podobné, ako hovoriť niekomu s panickým strachom z hadov, aby si jedného „proste pohladkal“. Svoje o tom vie aj Marie, ktorá od 16 rokov bojovala s ortorexiou, ktorú neskôr vystriedala anorexia. „Pri anorexii som sa veľmi bála jedla. Plakala som, keď ma mama nútila jesť zemiakovú polievku. Keď mi teta pri táboráku povedala „Prečo sa proste poriadne nenaješ?“, rozplakala som sa. Mala som pocit, že vôbec ničomu nerozumie. Ja som sa chcela najesť, naozaj veľmi. Chcela som jesť normálne - ale hrozne som sa bála. Mala som pocit, že si jedlo ani nedokážem naložiť na tanier. Cítila som sa nepochopená a myslím, že to ma v konečnom dôsledku od jedenia ešte viac odradilo,” hovorí svoje spomienky z čias, kedy sa celý jej život točil okolo strachu z jedla.
Ľudia s poruchou príjmu potravy nevedia, ako vyzerá bežná porcia. Dlhé mesiace či roky vystavujú telo nedostatočnému príjmu energie aj všetkých makroživín a mikroživín. Ak za celý deň zjedia jablko a pár plátkov uhorky, je pre nich spočiatku nemysliteľné, aby zjedli „bežnú porciu“ - hoci pre vás sa zdá príliš malá, pre nich môže predstavovať neprekonateľnú prekážku.
Potrebujú mať pocit, že majú niečo pod kontrolou - nesnažte sa kontrolu prebrať vy. Poruchy príjmu potravy sa často rozvinú v náročných životných situáciách. „Za problémami s jedlom sa často skrývajú nevyjadrené emócie, ťaživé skúsenosti a potreba prijatia takých, akí sme,” hovorí doktorka Frecer. Typicky môže ísť napríklad o pubertu, kedy sa dospievajúci snažia zapadnúť do kolektívu, hľadajú vlastné hodnoty a chcú sa cítiť niečím výnimočne.
Teraz počúvajú „proste sa najedz“, pred pár mesiacmi to bolo „zase ješ?“ Na prvý pohľad nevinné poznámky môžu spôsobiť kaskádu nenávistných myšlienok voči sebe samému, ktoré vyústia do poruchy príjmu potravy. O tomto dokáže smutne rozprávať aj Evka, ktorá s anorexiou bojuje už dlhých 5 rokov a zraňujúce slová s dobrým úmyslom prišli aj od najbližších.
Ľudia s poruchou príjmu potravy môžu mať pocit, že si jedlo nezaslúžia. Viktória počas 2 mesiacov schudla 20 kg, vzápätí skončila v pazúroch záchvatového prejedania. „Ubíjali ma myšlienky, že nemám na jedlo právo. Že nemôžem jesť, ak chcem byť pekná a aby ma mal niekto vôbec rád. Nedokázala som sa na jedlo ani pozrieť. Myslela som, že som príliš tučná na to, aby som niečo mohla jesť. Čo by si pomysleli ľudia, ak by niekoho ako ja videli s jedlom? Právo na jedlo som stratila v momente, keď som pribrala. Ak sa najem, nebudem mať vytúžených 58 kg, tehličky na bruchu ani medzierku medzi stehnami. A nebudem pre nikoho dosť dobrá.”
Ľudia s poruchou príjmu potravy by sa niekedy naozaj radi najedli - no je to pre nich psychicky aj fyzicky veľmi náročné. Poruchy príjmu potravy prinášajú nefunkčné trávenie, stiahnutý žalúdok, výčitky svedomia. Pri bulímii a zvracaní sa vám zase časom vytvorí niečo ako podmienený reflex: cítite jedlo v ústach a jediné, na čo myslíte, je, ako sa vám dvíha žalúdok a telo vás núti jedlo vyzvracať.
Zlepšenie nepríde zo dňa na deň. Niekedy stačí iba vaša prítomnosť a vedomosť dotyčného, že tu pre neho ste. Ak má dotyčný záujem sa vyliečiť, čelí obrovskej dileme: má počúvať hlások choroby alebo racio - svoju zdravú časť? Často vlastne ani nevie, čo z toho je choroba a čo je „to zdravé”. Keď sa však rozhodne pre zmenu, treba počítať s tým, že je to proces, ktorý istú dobu trvá. Nadmerné nabádanie do jedla proces neurýchli a, paradoxne, ho môže ešte predĺžiť.
Rola blízkych
Je ťažké prizerať sa, ako sa váš blízky trápi a snaží sa dostať spod nadvlády porúch príjmu potravy. Dôležité je však uvedomiť si, že VY nie ste psychológ, psychiater ani psychoterapeut. Ste milujúci rodič, priateľ. Vašou úlohou nie je vyriešiť problém či prísť s najlepšou stratégiou. Môžete pomôcť včas vyhľadať odbornú pomoc a podporovať svojho blízkeho, aby neváhal ju využiť.
Počas liečby vytvorte bezpečný priestor, v ktorom nájde človek s poruchou príjmu potravy útočisko. Buďte k dispozícii na objatie, milé slovo alebo uistenie, že v tom dotyčný nie je sám.
- hovorte s blízkymi o pocitoch a vašich starostiach o nich nezraňujúcim spôsobom
- viac počúvajte než poučujte
- dajte si pozor, ako o sebe pred deťmi rozprávate a aký príklad im dávate
- nekomentujte vzhľad druhých
