rozdiel medzi cuketa a cukina: sprievodca pestovaním, chuťou a využitím

Cuketa a tekvica na varenie sú príbuzné rastliny, ale v kuchyni aj pri pestovaní sa správajú rozdielne. Cuketa má jemnejšiu chuť, tenšiu šupku a zbiera sa mladá. Ak si chcete dopestovať vlastnú úrodu do kuchyne, najbezpečnejším rozcestníkom je kategória zeleninové rastliny. Cuketa je typ letnej tekvice, ktorá sa zberá v mladom štádiu. Vtedy má jemnú šupku, mäkkú dužinu a malé semienka. Tekvica na varenie sa zvyčajne necháva dorásť viac. Má pevnejšiu dužinu, výraznejšiu chuť a podľa odrody aj lepšiu skladovateľnosť.

Pri mnohých tekviciach sa šupka nekonzumuje alebo sa odstraňuje po tepylnej úprave. Cuketa býva najčastejšie tmavozelená, no existujú aj žlté, svetlozelené alebo pruhované odrody. Má podlhovastý tvar a jemnú chuť, vďaka ktorej sa hodí do slaných aj ľahších letných jedál. Prerastené cukety sú síce použiteľné, ale majú pevnejšiu šupku, väčšie semená a menej jemnú štruktúru. Tekvice na varenie môžu byť oranžové, zelené, sivasté, žlté alebo pruhované. Tvar aj veľkosť závisia od odrody.

Pri výbere tekvice do kuchyne sledujte hlavne použitie: iná tekvica je vhodná na polievku, iná na pečenie a iná na dekoráciu. Cuketa potrebuje slnečné miesto, výživnú pôdu a pravidelnú zálievku. Rastie rýchlo a pri dobrých podmienkach dokáže prinášať plody opakovane počas sezóny. Pri pestovaní pomáha mulčovanie a zálievka ku koreňom, nie na listy. Listy cukety sú veľké a pri dlhodobej vlhkosti môžu byť náchylnejšie na hubové problémy. Tekvica potrebuje podobne ako cuketa teplo, slnko a dostatok živín, ale často aj viac priestoru. Mnohé odrody tvoria dlhé výhonky, ktoré sa rozrastajú po záhone. Tekvice ocenia výživnú pôdu a pravidelnú zálievku najmä počas rastu plodov. Pri zalievaní sa snažte nepolievať listy.

Cuketa je výborná na grilovanie, dusenie, zapekanie, plnenie, cestoviny, placky alebo rýchle zeleninové panvice. Vďaka jemnej chuti dobre prijíma bylinky, cesnak, paradajky aj syr. Ak je cuketa väčšia, môžete z nej vybrať mäkšie vnútro so semenami a použiť pevnú dužinu. Tekvica sa hodí na krémové polievky, pečenie, pyré, rizotá, omáčky, koláče aj zapekané jedlá. Pri varení je dobré rozlišovať odrody. Niektoré tekvice sú múčnatejšie, iné vodnatejšie.

Cuketu zberajte priebežne, kým sú plody mladé. V chladničke vydrží kratšie, preto ju používajte čerstvú. Poškodené alebo narezané plody skladujte kratšie a radšej ich spracujte čo najskôr. Áno, cuketa patrí medzi tekvicovité rastliny a často sa považuje za typ letnej tekvice. Najlepšie mladú, kým má jemnú šupku a malé semená. Na sýtu krémovú polievku je vhodnejšia tekvica. Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra hovorí, že je to jedno, či ju nazvete cuketou, alebo cukinou. A asi aj je, lebo nech sa volá akokoľvek, vždy chutí rovnako a výborne.

Trvalo mi dlho, kým som pochopila čo všetko potrebuje a čo má rada. Základom pre dobrú úrodu je správne stanovište. Má rada vyhriate miesto, ktoré je dobre hnojené. Ocení aj keď ju vysejete priamo do kompostu. Môžete ju vysievať do hniezda - tak 2-3 semienka, jednotlivé hniezda sú od seba vzdialené 50 a viac cm. Cuketu netreba predpestovať, hoci to mnohí záhradkári praktizujú. Cuketa začne vďačne kvitnúť po približne 50 až 54 dňoch.

Ako pomôcť opeleniu: Ak vás vyľakajú jej fľatkaté listy, majte na pamäti, že je to pre ňu prirodzené. Na rastline sa najskôr objavia samčie kvety na dlhej tenkej stonke. Mnoho neskúsených záhradkárov už z týchto kvetov v napätí očakáva prvé plody a potom sú sklamaní, že kvet odpadne a plodu niet. V prípade priaznivého počasia a dostatku opeľovačov sa kvet opelí a cuketa pekne rastie, v opačnom prípade môže malý plod začať odhnívať. Ak vám okolo kvetov hmyz veselo nebzučí, zahrajte sa na „inseminátora“ a opeľte si samičí kvet vlastnoručne. Najlepšie ráno, keď sú kvety krásne otvorené. Preneste štetcom peľ zo samčieho kvetu na samičí. Ak sú vedľa seba, tak ich vzájomne jemne poobtierajte. Prípadne samčí kvet odtrhnite a priamo ním opeľte samičí.

  1. Platí, že cukety do veľkosti približne 25 cm sú najchutnejšie. Nenechávajte ich rásť do veľkých rozmerov, pretože nové plody sa neobjavia a všetka energia pôjde do výživy ponechaných obrov.
  2. Keďže cuketa obsahuje veľa vody, je úplne diétna a môžete si ju teda bez výčitiek dopriať aj každý deň, obzvlášť je údajne vhodná pre diabetikov a ľudí s ochoreniami pečene.
  3. Ako s cuketou ďalej: môžete ju zavárať ako uhorky, pripravovať s vajíčkom ako praženica, zapekať, môžete si z nej urobiť prívarok, či dokonca zmrzlinu.

Cuketa[1] alebo cukina[2] je odroda jednoročnej plodovej zeleniny radiacej sa k druhu tekvica obyčajná (Cucurbita pepo), ktorá pochádza zo Strednej Ameriky. Cuketa je však európskeho pôvodu, vznikla šľachtením v Taliansku. Cukety sa tiež nazývajú cukiny[2], a oba názvy majú pôvod v talianskom výraze pre tekvicu zucca. Cuketa je rastlina krovitého rastu. Silne štiepené listy na dlhých stopkách sú tmavozelené a majú belavé škvrny zo vzdušného pletiva. Plod cukety máva väčšinou zelenú, žltozelenú či žltú farbu a tvarom pripomína hrubú uhorku. Semenáčiky sa môžu predpestovať v téglikoch alebo sa semená vysádzajú rovno do vonkajšej pôdy. Ak je rastlina výdatne zalievaná a hnojená, veľmi rýchlo mohutnie. Cuketa sa používa predovšetkým v gastronómii, a to na veľké množstvo spôsobov.

V československých kuchyniach sa začala masovo objavovať v 80. rokoch. Dôvodom na rýchle rozšírenie bolo vtedy ľahké a rýchle pestovanie, ktoré zvládne aj nie príliš zdatný záhradník, veľká a lacná úroda a nedostatok výberu zeleniny. Na rozdiel od uhoriek sa cuketa takmer vždy podáva tepelne upravená. To je ale iba zaužívaný stereotyp, pretože najmä mladá cuketa je chutná aj surová, napríklad ako súčasť zeleninových šalátov. Sama o sebe má veľmi jemnú chuť a naopak ľahko preberá chuť prísad, je teda veľmi vhodné ju silne koreniť a používať výrazné ingrediencie, ako je napr. cesnak, ktorý ju dobre dopĺňa.

Známe sú predovšetkým jedlá z dusenej či zapečenej cukety, tiež sa však robí plnená, smaží sa aj ako rezeň, griluje sa a varí sa tiež cuketová polievka. Na prípravu pokrmov sa tiež dajú využiť aj cuketové kvety, a to predovšetkým plnené. Najchutnejšie a najkvalitnejšie sú malé až stredne veľké plody do 25 cm, ktoré sa nemusia lúpať, majú minimum masy mäkkých nedovyvinutých semienok a sú krehké. Častý zber menších plodov navyše rastliny núti do remontácie (opakovanej plodnosti).

Cuketa má veľmi nízku energetickú hodnotu, pretože obsahuje okolo 91 % vody, len trochu vlákniny a iba okolo 4 % sacharidov. Najcennejší je vysoký obsah karoténu a minerálnych látok. Najdlhšia vypestovaná cuketa merala 2,52 metra. Vypestoval ju Talian Giovanni Batista Scozzafava v Niagara Falls v kanadskom Ontáriu. Zmeraná bola 28. augusta 2014 a rekord je zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov.

obrázok: rozdiely medzi cuketou a cukinou

☝️ Mohou CUKETY růst až DO NEBE?! 🤨 Pokud ano, na záhonku bude místo! Vertikální pěstování cuket

Postup pri výbere a skladovaní

Najlepšie mladú cuketu, kým má jemnú šupku a malé semená. Cuketu zberajte priebežne, kým sú plody mladé. Poškodené alebo narezané plody skladujte kratšie a radšej ich spracujte čo najskôr. Tekvicu na varenie nechávajte dorásť viac a používajte podľa určenia - polievky, pečenie či sladká/korenená úprava. Pri pestovaní si všímajte aj radu: mulčovanie a zálievka ku koreňom, nie na listy, a rozostupy medzi hniezdam podľa veľkosti odrody.

Diétne a kulinárske poznámky

Keď je cuketa mladá, dobre dopĺňa bylinky, cesnak, paradajky aj syr. Ak je väčšia, môže mať pevnejšiu dužinu, ktorá si vyžaduje inú úpravu. Cuketové kvety sú vhodné na plnenie a dodajú pokrmu výraznú arómu. Cukety sa hodia na grilovanie, dusenie, zapekanie, plnenie, cestoviny, placky alebo rýchle zeleninové panvice.

tags: #cuketa #alebo #cukina