Sladkovodné ryby tvoria neoddeliteľnú súčasť našich vodných ekosystémov a zohrávajú dôležitú úlohu v potravinovom reťazci. Ponuka čerstvých rýb v METRO ovplyvňujú obdobia lovnej sezóny jednotlivých druhov. V predajniach METRO si môžete popri chladených a mrazených sladkovodných rybách v rôznych úpravách vybrať aj z pestrej ponuky živých rýb. Počas celého roka sú pre vás pripravené kapry, pstruhy, jesetery a sumce. S ohľadom na aktuálnu lovnú sezónu sa sortiment rozširuje o ďalšie druhy, ako sú amury, šťuky, zubáče, tolstolobiky, liene či sivone. Profesionálne školený personál zaistí aj kompletné opracovanie rýb - usmrtenie, očistenie, vypitvanie aj naporciovanie. Ryby na prianie zaľadňujeme a zabalíme podľa vašich preferencií.
Kaprovité ryby: význam a charakteristiky
Kaprovité ryby sú jednou z najrozšírenejších a najvýznamnejších čeľadí sladkovodných rýb. Patria sem druhy, ktoré sú dôležité pre rybárstvo, potravinárstvo, ale aj pre udržanie biodiverzity.
Kapor (Cyprinus carpio)
Kaprovi patrí prvenstvo medzi chovanými rybami aj z historického hľadiska. Prvé zmienky o chove pochádzajú z Číny z roku 2300 p. n. l. O kaprovi sa zmieňuje aj Aristoteles (384 - 322 pred n. l.). Pôvodnou domovinou kapra v Európe je rieka Dunaj. Z divej formy kapra „Sazana“ bola vyšľachtená rybničná forma, ktorú chováme dnes. Oproti sazanovi je vyšší, širší, s menšou hlavou a štyrmi formami ošupenia. Kapor je teplomilná ryba s optimálnou teplotou chovu 18 - 28 ˚C. Je stredne náročný na kyslík a je to nedravý všežravec, ktorý sa živí prevažne živočíšnou potravou (planktón a bentos). Dobre prijíma a trávi obilniny, strukoviny a kŕmne zmesi. Kapor sa vyznačuje rýchlym rastom, ktorý závisí od viacerých činiteľov. V našich podmienkach dosahuje tržnú veľkosť 1500 až 4000 gramov v treťom až v štvrtom roku života. Rozmnožuje sa na jar v skupinách pri teplote vody nad 16 ˚C. Plôdik sa liahne za 3-4 dni. Svoje ikry lepí na rastliny a zaplavené časti trávnych porastov. O svoje potomstvo sa nestará. Kapor sa môže dožiť viac ako 40 rokov a hmotnosť môže dosiahnuť viac ako 30 kilogramov. Kapor je veľmi obľúbený, ako typická Vianočná potravina, pôstne jedlo s dlhou tradíciou na našom území. Jeho chov na Slovensku začal od 11 storočia. Kvalitou mäsa patrí medzi stredne tučné ryby.
Amur biely (Ctenopharyngodon idella)
Amur biely je kaprovitá ryba pochádzajúca z východnej Ázie, konkrétne z povodia riek Amur a Jang-c’-ťiang. Má pretiahnuté valcovité telo s výraznou širokou hlavou a telo pokryté veľkými šupinami. V našich podmienkach pohlavne dospieva v 6 - 8. roku života. Rozmnožovanie amura je výlučne závislé na umelom výtere, ktorý sa realizuje v liahni pri teplote vody 22 - 25 °C. Ikry sú sivasté, pelagické a ich priemerná veľkosť je 0,9 - 1,5 mm. Liahnutie trvá 1-1,5 dňa. Amur biely je všežravec, ktorého potravu spočiatku tvorí zooplanktón a zoobentos, no od veľkosti približne 20 mm začína konzumovať rastlinnú potravu. V rybníku má biomelioračnú funkciu, pretože požiera vodné a pobrežné rastliny, čím pomáha udržiavať vegetáciu pod kontrolou. Kvalitou mäsa sa vyrovná kaprovi a niektorí konzumenti ho uprednostňujú pre belšie mäso a lepšiu kuchynskú úpravu. Amur biely je veľmi odolný voči nízkemu obsahu kyslíka a dokáže prežiť v rôznych podmienkach. Na chov je pomerne nenáročný, stačí mu jazierko s minimálnym objemom 5 000 litrov, ďalší jedinci svojho druhu, priestor na plávanie a hustá vegetácia. Vďaka svojej odolnosti a schopnosti prispôsobiť sa rôznym podmienkam sa stal vhodným meliorátorom v nadmerne zarastených ekosystémoch, ale aj v záhradných jazierkach po celom svete.
Lieň sliznatý (Tinca tinca)
Lieň má valcovité telo, ústa sú malé oranžové, pysky mäsité s dvoma malými fúzikmi. Malé šupiny uložené hlboko v koži sú pokryté hrubou vrstvou slizu. Obľubuje stojaté alebo mierne prúdiace vody s bahnitým dnom. Patrí medzi kaprovité ryby najviac odolné na životné prostredie. Lieň je stanovištnou rybou žijúcou v skupinkách, ktorá konzumuje planktón, bentos - najmä vodné ulitníky. Lieň pomalšie rastie najmä v prvom roku života. Samice - ikernačky rastú o 25 - 35 % rýchlejšie. Konzumnú veľkosť 250 - 300 g dosahuje v 3 - 4 roku života. Dorastá do dĺžky 600 mm a hmotnosti viac ako 3 kilogramy. Rozmnožuje - neresí na vodné, alebo zatopené suchozemské rastliny, od konca mája až do konca júla. Optimálna teplota na neres je 20 -23 ˚C. Plôdik sa liahne za 3 -4 dni. Má veľmi chutné mäso výborné na polievku.
Karas (Carassius)
Karas pochádza z Ázie, konkrétne z oblasti východnej Číny. Rybári a chovatelia začali s jeho šľachtením pred viac ako tisíc rokmi počas dynastie Tang (618-907 n.l.). Karas bol pôvodne chovaný ako ryba pre potravinové účely, no vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu a farebnej variabilite sa čoskoro stal obľúbeným domácim miláčikom a dekoratívnou rybou do záhradných jazierok. Keďže ide o spoločenskú rybu, je vhodné ju chovať v skupinkách. Je to veľmi aktívna ryba, ktorá neustále pláva po celom jazierku, preto by malo mať jazierko objem minimálne 4 000 litrov a hĺbku aspoň 100 cm. Hoci je karas studenovodná ryba, najlepšie sa jej darí pri teplote medzi 18°C a 24°C. Je schopná prežiť aj v nižších teplotách, ale teplotné šoky jej môžu spôsobiť stres a zdravotné problémy.
Karas obyčajný (Carassius carassius)
Prirodzený areál karasa obyčajného zahŕňa celú Európu východne od Rýna až po východnú Sibír k povodiu rieky Kolyma, okrem západnej časti Škandinávie. Karas obyčajný je rybou husto zarastených stojatých a mierne tečúcich vôd. Svoju obrovskú fenotypickú plasticitu ukazuje karas aj za prítomnosti predátorov, kedy v populácii naopak prevládajú výrazne vysokí jedinci, čo zvyšuje ich únikovú rýchlosť. Karas obyčajný nevytvára početné a nápadné kŕdle, žije skrytým spôsobom života a aktívny je prevažne za súmraku. V potrave preferuje zooplanktón nad bentosom, hojne konzumuje aj detrit a vodné rastliny.
Karas pruský (Carassius gibelio)
Karas pruský je sladkovodná ryba z čeľade kaprovité, pôvodom z východnej Ázie, konkrétne z povodia Amuru, no v súčasnosti je rozšírený takmer po celej Európe a strednej Ázii. Vyznačuje sa vysokou ekologickou toleranciou, keďže dokáže prežiť v extrémnych podmienkach, v silne znečistených vodách s nízkym obsahom kyslíka, či v meniacich sa teplotných pomeroch. Jednou z jeho zaujímavostí je, že v mnohých populáciách sa rozmnožuje partenogeneticky, kedy samice kladú ikry, ktorých vývoj je stimulovaný spermiami iných kaprovitých rýb, no genetický materiál samcov sa nezapája do vývoja potomstva.
Plotica (Rutilus rutilus)
Plotica je kaprovitá sladkovodná ryba s jednoradovými pažerákovými zubmi, ktorá bežne žije v nížinných tokoch riek. Patrí medzi najrozšírenejšie ryby v Európe a je obľúbenou rybou rybárov. Výskyt: nížinné toky riek, jazerá, rybníky. Potrava: všežravec - riasy, drobné bezstavovce, planktón. Veľkosť: zvyčajne 15-25 cm, ale môže dorásť až do 40 cm. Vzhľad: strieborné telo, červené plutvy. Slúži ako potrava pre dravé ryby a vtáky a zároveň reguluje populáciu drobných bezstavovcov.
Jalec hlavatý (Squalius cephalus)
Jalec hlavatý je rozšírená sladkovodná ryba, pôvodne zo širokej oblasti Európy. Najčastejšie sa žije v menších riekach, väčších potokoch a pomaly tečúcich nížinných tokoch, ale zvláda aj horské potoky či veľké jazerá. Má valcovité, silné telo s veľkou zaoblenou hlavou. Jalec dorastá obvykle do dĺžky 30 cm a hmotnosti 1 kg, výnimočne môže presiahnuť 60 cm a 5 kg. Je spoločenský druh, najmä v mladosti tvorí húfy, ktoré rednú s vekom. Je všežravý a konzumuje larvy hmyzu, bezstavovce, drobné ryby, ale aj riasy či ovocie padajúce do vody.
Dravé sladkovodné ryby
Okrem kaprovitých rýb sú naše sladkovodné ekosystémy domovom aj pre množstvo dravých druhov, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní ekologickej rovnováhy.
Zubáč veľkoústy (Sander lucioperca)
Zubáč veľkoústy je významný zástupca ostriežovitých a patrí medzi najväčších a najúspešnejších sladkovodných predátorov v európskych vodách. Uprednostňuje čisté, hlbšie rieky, priehrady a jazerá s tvrdým piesčitým, štrkovým dnom. Zubáč je citlivý na kvalitu vody a obsah kyslíka a je pomerne citlivý na zákal vody. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky s tvrdším a nezabahneným dnom. V našich rybníkoch dosahuje v 1. roku života hmotnosť 30 -170 g. Tržnú veľkosť dosahuje zväčša v 3. - 4. roku života pri hmotnosti 1500 - 3000 g. Produkcia násad a tržných rýb je veľmi žiadaná. Jeho produkcia nepokrýva potreby Slovenska. Pre jeho citlivosť a náročnosť počas odchovu patrí medzi naše najviac cenené ryby. V našich podmienkach dorastá do dĺžky cez 1 m a hmotnosti viac ako 15 kg.
Sumec veľký (Silurus glanis)
Sumec je ako najväčšia intenzívne chovaná dravá ryba menej náročný na životné prostredie. Vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky. Pohlavne dospievajú v 3 -6 roku života. Neresí sa v pároch koncom mája až začiatkom júla pri teplote vody nad 18 ˚C. Ikernáčka kladie ikry v jednej dávke na korienky stromov alebo rastlín, ale tiež aj na zaplavenú trávu. Ikry ochraňuje mliečňak. Plôdik sa liahne za 3 dni, živý zooplanktónom a neskôr prechádza na ryby. Dospelé jedince sa živia rybami, ale okrem nich lovia aj cicavce až do veľkosti malého psa a vodné vtáctvo. V rybničných podmienkach dosahuje tržnú veľkosť v 3-4 roku života. Optimálna hmotnosť pre konzum je 5 - 10 kg. Sumčie mäso patrí medzi veľmi kvalitné s malým počtom kostí. Pri väčšej hmotnosti je tučné a stráca na kvalite. Sumec môže u nás dorásť do hmotnosti viac ako 100 kg a dĺžky 2,5 m.
Šťuka severná (Esox lucius)
Šťuka je typická dravá stanovištná ryba. Väčšinou dňa sa ukrýva vo svojom teritóriu odkiaľ následne loví. Pohlavne dospieva v 2. - 3. roku života. Neresí sa od februára do marca pri teplote vody 6-9 ˚C. Ikernáčka kladie ikry jednorazovo na rastlinný podklad. Plôdik šťuky sa živí zooplanktónom a od veľkosti 3-4 cm začína konzumovať plôdik iných rýb. V dospelosti konzumuje výhradne ryby, ale príležitostne sa objavujú na jej jedálničku vodné hlodavce a hmyzožravce. Šťuka je absolútne dravec a kanibal, čo sa prejavuje hlavne u plôdika. Vyznačuje sa pomerne rýchlym rastom a v rámci chovu na našich rybníkoch dosahuje tržnú veľkosť už v 2 respektíve v 3 roku života (1000 g - 3500 g). Intenzita rastu závisí od množstva potravy a životných podmienok. Šťučie mäso je kvalitné, má nízky obsah tuku, bielu farbu a pevnú štruktúru. Patrí medzi doplnkové ryby chované v rybníkoch s podielom 1-5 %. Produkcia šťučích násad a tržných rýb je veľmi žiadaná pre športových rybárov aj konzumentov.
Pstruhy a Sivoň
Pstruhy a sivoň sú cennými druhmi, najmä v horských a podhorských oblastiach Slovenska.
Pstruh potočný (Salmo trutta)
Je naša pôvodná ryba žijúca prevažne v horských a podhorských potokoch a riekach. Vyskytuje sa v čistých prúdivých tokoch s tvrdým štrkovitým až kamenistým dnom a dostatkom úkrytov. Vyžaduje chladnú vodu, je náročný na obsah rozpusteného kyslíka vo vode 9 - 11 mg/l a teplotu vody 10 - 15 °C. V letných mesiacoch by nemala prekračovať 18 °C. Z hľadiska bionómie je reofilný, ikru ukrývajúci druh. Neres prebieha od septembra až do decembra. Ikrenačka zahrabáva oplodnené ikry do hniezda v dne. Dorastá do dĺžky 45 - 50 cm a hmotnosti 1 - 1,5 kg. Pstruh potočný patrí medzi naše najhodnotnejšie ryby horského a podhorského pásma. V športovom rybolove sa cení pre svoju bojovnosť a lov na mušku poskytuje skutočný pôžitok.
Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss)
Pôvodnou domovinou pstruha dúhového je Severná Amerika. Do Európy ho prvýkrát priviezli v roku 1874 a to do Anglicka. Na Slovensko dovezený v roku 1880. U nás žije v tečúcich i stojatých vodách, bohatých na obsah rozpusteného kyslíka viac ako 6 mg/l (9-11 mg/l). Optimálne teploty na chov sú 10 - 18 °C. Pstruh dúhový je kaprovitá ryba pretiahnutého valcovitého tvaru s výraznou širokou hlavou a telom pokrytým veľkými šupinami. V našich podmienkach pohlavne dospieva v 6 - 8. roku života. Rozmnožovanie závisí výlučne na umelom výtere. Realizuje sa v liahni pri teplote vody 20 - 24 °C. Ikry sú sivasté, pelagické a ich priemerná veľkosť 0,9 - 1,5 mm. Liahnutie za 1-1,5 dňa. Amur je všežravec. Je veľmi odolný voči nízkemu obsahu kyslíka. V rybníku má biomelioračnú funkciu (požiera vodné a pobrežné rastliny). Jeho potravu tvorí spočiatku zooplanktón a zoobentos, od veľkosti približne 20 mm začína konzumovať rastlinnú potravu. Kvalitou mäsa sa vyrovná kaprovi. Niektorí konzumenti ho uprednostňujú pre belšie mäso a lepšiu kuchynskú úpravu - (vyrovnanejšie podkovičky a lepšie filety).
Súhrn a význam sladkovodných rýb na Slovensku
Sladkovodné ryby sa primárne delia do siedmich radov, ktoré sa ďalej vetvia na jednotlivé čeľade a druhy. V METRO predajne ovplyvňuje ponuku sezóna lovu jednotlivých druhov a sortiment sa priebežne rozširuje o ďalšie druhy podľa aktuálnej sezóny. V rybárňach METRO vám naši predajcovia radi pomôžu s výberom rýb, poradia s kuchynskou úpravou a poskytnú množstvo užitočných informácií. Všeobecne platí, že sladkovodné ryby sa na Slovensku lovia i chovajú po celý rok, pričom ich čerstvosť a kvalita sú závislé od správnej manipulácie a čerstvosti. Sladkovodné ryby majú význam nielen ako zdroj potravy, ale aj ako súčasť ekologických sietí a rekreačného rybolovu.
